Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Existujú seriály, na ktoré si pár dní po odvysielaní poslednej epizódy už nikto nikdy nespomenie. Existujú seriály, ktorých sláva trvá dlhšie ako niekoľko týždňov a dokážu ich oceniť aj generácie divákov, ktorí boli v čase ich vydania ešte príliš mladí alebo vôbec nežili.
A potom je tu Breaking Bad.
Ak si z času na čas zasurfujete po súčasnom internete, je v podstate nemožné vyhnúť sa tomuto seriálu. Postavy z tohto príbehu okupujú rozličné mémy (vtipné obrázky šírené prostredníctvom internetu), seriálové hlášky sú úplne prirodzenou súčasťou internetového slangu (skúste napríklad mladému človeku pomalým a dôrazným hlasom povedať: „Say my name,“ a uvidíte, čo sa stane) a všeobecne sa zdá, že ten seriál je v súčasnosti na vrchole svojej slávy.
Breaking Bad (do slovenčiny nepochopiteľne preložený ako Perníkový tatko) skrátka zažíva pozornosť, ktorá je zväčša výsostným právom práve produkovaných seriálov, ktorých fanúšikovia nedočkavo čakajú na ďalšie a ďalšie série.
Lenže tento seriál nevychádza v súčasnosti. Všetky epizódy boli odvysielané medzi rokmi 2007 a 2013. Šou sa skončila, dej už nemá čím prekvapiť. Čím teda Breaking Bad aj naďalej púta pozornosť?
Príbeh na prvý pohľad nevyzerá ktovieako prevratne – stredoškolský učiteľ chémie Walter White, ktorý má typický dom na predmestí, tehotnú manželku, postihnutého syna a množstvo finančných problémov, sa vďaka svojmu švagrovi, ktorý pracuje na protidrogovom oddelení polície, stane svedkom zásahu na mieste, kde sa varili drogy.
Walter sa začne pohrávať s predstavou nelegálneho príjmu a definitívne ju s pomocou svojho bývalého žiaka Jesseho Pinkmana prijme po tom, ako sa dozvie, že má rakovinu. Seriál teda sleduje prerod nevýrazného a podceňovaného učiteľa chémie (viackrát je v ňom silno naznačené, že učiť s PhD. na strednej škole je prakticky potupa) na kráľa drogového biznisu so svojím vlastným teritóriom.
Domnievam sa, že súčasná nová vlna záujmu o tento seriál sa spája s jeho hĺbkou, ktorá prichádza na dvoch úrovniach – formálnej aj tematickej.
Po formálnej stránke je dôležité podotknúť, že je to seriál, pri ktorom strávite naozaj, naozaj veľa času. Obsahuje päť sérií, pričom každá z nich má približne desať hodín. Čiže dovedna dobré dva dni sledovania.
Napriek tejto výsade obrovského priestoru sa seriál venuje „iba“ podrobnému vývoju postáv v priebehu dvoch rokov. V seriáli nie je z dejového hľadiska nič uponáhľané a posun v povahách postáv vyznieva úplne prirodzene.
To je v súčasnej dobe, plnej nedopečených seriálov, ktoré pod taktovkou streamovacích platformiem vznikajú tak rýchlo, ako sa len dá, skôr výnimka a diváci to dokážu oceniť.
Čo je však zrejme ešte fascinujúcejšie, je tematická hĺbka seriálu Breaking Bad. Bez ohľadu na to, ako sa tento seriál pokúšala predať istá nemenovaná komerčná slovenská televízia, ktorá kúpila vysielacie práva a predabovala prvé dve série, nejde o tuctový mačo príbeh z prostredia drogových kráľov.
Násilie, drogy a nelegálna činnosť nie sú prezentované ako čosi cool, čo patrí k poriadnemu chlapovi, a režiséri divácku pozornosť dokonca ani nepodplácajú zbytočnými zábermi na rýchle autá a ženské telá (v seriáli sa objaví aj to, no skôr ako symbol detinskosti, respektíve dekadencie).
Namiesto toho divák dostane neskutočne ťažký príbeh, ktorý sa zaoberá hranicami morálky, opodstatnenosti ľudského konania, odpustením a trestom. Niekedy som premýšľal nad tým, či je osemnástka v pravom hornom rohu obrazovky opodstatnená výlučne krvou a nadávkami, pretože na diváka citeľne dopadá aj ťažoba a zhnusenie nad všetkým tým zlom a utrpením, ktoré v seriáli vidí.
O rozličných sociologických či psychologických aspektoch deja by sa dalo rozprávať hodiny, no cieľom tohto textu je zamerať sa na tú zložku deja, ktorá sa pohybuje niekde medzi filozofiou a teológiou. Na zložku, ktorá je podľa môjho osobného názoru častým neuvedomeným dôvodom toho, prečo to mladých ľudí k tomuto seriálu tak priťahuje.
A tou je pohľad tohto seriálu na hriech.
Breaking Bad totiž necháva podstúpiť skúšku ohňom jednu z najuznávanejších morálnych zásad súčasnosti: Účel svätí prostriedky.
Walter má na začiatku seriálu jasno v tom, že do drogového biznisu sa zapája kvôli tomu, aby dokázal uživiť svoju rodinu aj po svojej smrti. Je to iba malý ústupok – uvarí zopár várok drogy a v dome poskrýva peniaze v hotovosti zarobené predajom. Nič veľké.
Už v prvých epizódach ho však svet drogového biznisu pohltí natoľko, že odrazu stojí pred otrasnou morálnou dilemou – musí zabiť človeka alebo riskovať svoj život a život svojej rodiny.
Učiteľ chémie si tak doslova napíše zoznam argumentov za a proti a snaží sa rozhodnúť na jeho základe. Medzi argumentmi proti vražde sú explicitne uvedené aj „žido-kresťanské hodnoty“ a to, že pustiť toho človeka na slobodu je „správny skutok“. Walter si teda v tejto fáze deja ešte uvedomuje deontologickú hodnotu svojich skutkov, čiže to, že niektoré skutky sú vo svojej podstate zlé.
Walter napokon skončí tak, že je v priebehu celého seriálu priamo alebo nepriamo zodpovedný za približne 300 smrtí. Malé ústupky na začiatku viedli k akceptácii čoraz horších a horších skutkov a na konci až k Walterovým vyjadreniam, ktoré sú v podstate glorifikáciou jeho činov. („Robil som to pre seba. Mal som to rád. A bol som v tom dobrý.“)
Breaking Bad je seriál plný násilia (bez tabu, čo sa týka toho, komu a ako môže byť ubližované) a zla v rozličných podobách. V tomto seriáli vidíme zlo v podobe brutálnych pragmatických pouličných vrahov a chladnokrvných psychopatov, ale aj v podobe milých chlapíkov v košeli s kravatou, ktorých by ste nechali opatrovať svoje deti.
No to, čo je pre tento seriál kľúčové, je uvedomenie si, že zlo je zlom. Breaking Bad uznáva ucelený morálny systém, ktorého porušenie sa nevypláca. Dokonca ani vtedy, keď ide o dobrú vec. Ani vtedy, keď ide iba o malý ústupok kvôli uživeniu svojej rodiny.
V tejto časti recenzie obvykle dielo odporúčam a pokúsim sa pomenovať cieľové skupiny, ktorým by sa mohlo najviac páčiť. Teraz je to pre mňa mimoriadne náročné. Nie je to dielo, ktoré by ste odporúčali rodine svojich známych na kresťanskom stretnutí – je násilné, ťaživé, depresívne.
No napriek tomu si zaslúži našu pozornosť minimálne kvôli tomu, aký veľký kultúrny vplyv má. Pri pohľade na novú vlnu mánie okolo Breaking Bad je primerané povedať, že ide o dielo, pri ktorom je slabika „kult“ v slove „kultúra“ úplne opodstatnená.
A milióny mladých ľudí, ktorých tento seriál chytí, od neho (zväčša nevedome) odídu s jasným ponaučením – zlo existuje a neoplatí sa ho kupovať v akomkoľvek obale.
Vince Gilligan, tvorca seriálu, o sebe hovorí, že je agnostik. Cíti odpor voči fundamentalistickému poňatiu kresťanstva, no ťažko sa mu prijíma aj ateizmus, pretože, ako raz povedal: „Ak neexistuje nič také ako vesmírna spravodlivosť, prečo vôbec byť dobrým?“
Rýchle nahliadnutie do Gilliganovho životopisu odhalí, že vyrastal v katolíckom prostredí.
Po pohľade na morálny systém, ktorý riadi vesmír v jeho najúspešnejšom diele – prekvapuje to vôbec niekoho?
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
