Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
V Rumunsku sa cez víkend konali prezidentské voľby, ktoré skončili nečakaným výsledkom. S 22,9 % hlasov prekvapivo zvíťazil nezávislý krajne pravicový kandidát Calin Georgescu.
Predbehol aj favorita volieb, premiéra Marcela Ciolacua zo Sociálnodemokratickej strany (PSD), ktorý skončil s 19,5 percentami napokon tesne tretí.
Na druhom mieste za Georgescom sa tak ocitla Elena Lasconiová zo stredopravicovej Únie záchrany Rumunska (USR), ktorá získala 19,7 % hlasov, len o dve desatiny viac ako favorit Ciolacu. Georgescu a Lasconiová sa stretnú v druhom kole volieb.
To je naplánované na 8. decembra. Volebná účasť v prvom kole presiahla 52 %, pričom o priazeň voličov súťažilo celkovo 13 kandidátov.
Doteraz neznámy Calin Georgescu bol pôvodne členom krajne pravicovej Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR), z ktorej po vnútorných nezhodách vystúpil.
Ako informoval publicista Jaromír Novák, Georgescu vzbudil pozornosť najmä svojou kampaňou vedenou na platforme TikTok:
„Jeho príspevky získavali rádovo státisíce nových priaznivcov a jeho meno vyskakovalo v každej možnej komunikácii v súvislosti s voľbami, aj keď ľudia hľadali príspevky iných kandidátov. Čiže bola to jednoznačne platená, organizovaná, cielená kampaň.“
Podľa Nováka však zatiaľ nie je jasné, kto za ňou stojí. Ako ďalej doplnil, do povedomia sa Georgescu dostal aj tým, že vo svojich prejavoch vystupoval s výrazne proruskými a protizápadnými postojmi:
„V niekoľkých svojich vyhláseniach velebil predstaviteľov fašistického režimu počas druhej svetovej vojny a legionárov, ktorí sa preslávili vraždami intelektuálov, či pogromami na nepriateľov vtedajšieho režimu.“
Georgescu dokonca kritizoval i členstvo krajiny v EÚ a dohodu s USA a NATO na obrannom raketovom štíte na juhu Rumunska.
Mnohí jeho voliči si podľa Nováka ani nemuseli byť vedomí jeho kontroverzných názorov a blízkosti k ruským naratívom: „Myslím, že väčšina z tých, ktorí ho volili, ani nevideli jeho prolegionárske vyjadrenia a možno sa ani o ne nezaujímali. Chytili sa na lep populizmu.“
Ako Novák upozornil, Georgescu bol vnímaný ako nositeľ zmeny voči súčasnej vládnucej triede, čo mohlo prispieť k jeho úspechu. „Ľudia ho vnímali ako zmenu, ale nešli do hĺbky. Neuvedomili si, čo on vlastne predstavuje, aké hodnoty so sebou prináša a aké je riziko jeho víťazstva,“ zakončil.
Zásadné podľa Nováka bude, ako dopadne druhé kolo, v ktorom sa Georgescu stretne so šéfkou stredopravého opozičného zoskupenia Zachráňte Rumunsko Elenou Lasconiovou. Tá v prvom kole získala o 400 000 hlasov menej.
Novák je presvedčený, že jej víťazstvo je stále v hre: „Pokiaľ sa za ňu postaví celá proeurópska väčšina, vrátane sociálnej demokracie, rumunských národných liberálov a maďarskej menšiny. Čiže ten potenciál na zvrátenie výsledku tam je.“
Medzi podporovateľov proeurópskej kandidátky patria aj mnohí Rumuni žijúci v zahraničí. Ako však Novák upozornil, aj medzi nimi je mnoho takých, ktorí už zabudli na to, aké výhody členstvo v EÚ prináša a dali hlas kandidátovi, ktorý chce Rumunsko stiahnuť do područia Moskvy.
V kontexte narastajúcej podpory krajne pravicových hnutí v Európe bude výsledok týchto volieb ostro sledovaný po celom starom kontinente.
Rumunsko je poloprezidentská republika, kde má prezident významné právomoci v zahraničnej politike, obrane a v justícii. Výsledok volieb tak zásadne ovplyvní pozíciu krajiny na medzinárodnej scéne, najmä v kontexte vojny na Ukrajine a strategickej spolupráce v rámci NATO.
Agentúra Reuters označila úspech Georgesca za „šokujúci“ a za potenciálne riziko pre stabilnú pozíciu Rumunska ako jedného z kľúčových spojencov Ukrajiny.
Na druhej strane, Lasconiová predstavuje kontinuitu proeurópskeho smerovania, ktoré presadzoval odchádzajúci prezident Klaus Iohannis. Ten počas svojho pôsobenia od roku 2014 upevnil prozápadnú orientáciu Rumunska, no čelil kritike za nedostatočný boj proti korupcii.
Do akej miery bude Georgescu spolupracovať s európskymi pravicovými politikmi, ako je Viktor Orbán či Robert Fico, podľa Nováka zatiaľ nie je jasné.
„Otázka je, ako si ho voliči zaškatuľkujú, či sa im bude cítiť zaviazaný a bude pokračovať v tom populistickom naratíve, alebo sa začne hrať na štandardného proeurópskeho politika. Najbližšie týždne budú veľmi zaujímavé,“ naznačil publicista.
To, či víťazstvo Georgesca môže zvrátiť proeurópske smerovanie krajiny je podľa Nováka zatiaľ nejasné. „Otázne je, či by nový prezident mohol začať blokovať niektoré proeurópske iniciatívy, podobne ako to robí Viktor Orbán v Maďarsku. To by mohlo viesť k napätiu v rámci EÚ a zhoršiť postavenie Rumunska v rámci integračných procesov,“ zakončil.
Tieto voľby však podľa Jaromíra Nováka naznačujú, že ak sa Georgescu rozhodne presadzovať proruské politiky, môže to viesť k ďalšiemu rozdeleniu spoločnosti a oslabeniu demokratických hodnôt.
Pripomeňme, že Rumunsko sa má spolu s Bulharskom stať od januára členom Schengenského priestoru. Krajina tak stojí pred výzvou, aby sa vyrovnala s touto novou politickou realitou a zabezpečila, že jej budúcnosť bude v súlade s hodnotami, ktoré sú základom európskej integrácie.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
