Daň z pohybu na účte prichádza, vyhnúť sa jej nebude nemožné

Socialistov často mnohí obviňujú, že „chcú zdaniť všetko, čo sa kde pohne“. Nie je to celkom mimo, keďže ľavica radi občanom čo najviac zoberie a potom prerozdeľuje. Vo svojej predstave ekonomiky ako stále sa točiaceho stroja, do ktorého stačí siahnuť a vytiahnuť, koľko sa rozdávať žiada, je pre nich logické brať tam, kde je.

V prípade dane z finančných transakcií je to doslova „daň z pohybu“. Len čo sa niečo na podnikateľskom účte pohne, banka z neho strhne daň a odvedie do štátnej kasy. Zdá sa, že vládne strany neodolajú pokušeniu uliať si z účtov podnikateľov v predstave, že tým zachránia financie štátu. Je to oveľa jednoduchšie, ako zapracovať na zefektívnení fungovania systému a zastaviť plytvanie peniazmi na úradoch.

Ako teda bude daň z finančných transakcií fungovať, na koho padne a ako sa jej vyhnúť? Minister financií Ladislav Kamenický ohlásil, že by ju malo platiť 700-tisíc firiem a živnostníkov. Jej výška má byť 0,4%, teda napríklad 40 centov zo 100-eurového prevodu, pri výbere hotovosti dokonca 80 centov zo 100 eur.

Maximálna hranica je 40 eur pri bezhotovostnom a 80 eur pri hotovostnom prevode, čo zodpovedá sume 10-tisíc eur. Pri vyšších sumách sa teda daň z transakcií zvyšovať nebude, ostane v maximálnej sume.

Neistá pol miliarda

Možno ju nazvať aj daň z pohybu na účte. Každý prevod banka zdaní a daň na konci mesiaca odvedie štátu, majiteľovi účtu to vyčísli ako novú výdavkovú položku vo výpise z účtu.

Štát si od nej už budúci rok sľubuje pol miliardy eur navyše. Bežný občan ju síce priamo platiť nebude, nakoniec však aj tak dopadne na neho – firmy si ju zahrnú do nákladov a ceny výrobkov a služieb, často aj viackrát.

Keď sa napríklad výrobok za tisíc eur dostane od výrobcu k zákazníkovi cez veľkosklad, distribútora a maloobchod, po ceste sa zdaní štyrikrát a zákazník zaplatí v cene výrobku 4-krát 4 eurá, teda spolu 16 eur.

Okrem toho všetky články v reťazci zaplatia transakčnú daň aj za platbu miezd svojim pracovníkom, platbu nájomného za priestory, či za materiál dodávateľov. Všetko to si započítajú do ceny výrobku. „Ceny mnohých tovarov a služieb na Slovensku sa tým trvalo zvýšia o určitú sumu,“ myslí si vrchný ekonóm Momentum Institutu vo Viedni Oliver Picek.

Podľa jeho slov veľkú časť dane napokon zaplatia koneční spotrebitelia, teda domácnosti. Vďaka tomu sa v budúcom roku na Slovensku o niečo zvýši inflácia. „Táto daň sa dá vyberať ľahko a lacno, stačí pre ňu prispôsobiť informačné technológie v bankách,“ vysvetľuje.

„Keďže majetnejší podnikatelia realizujú zvyčajne aj viac transakcií, postihne ich táto daň viac ako bežných občanov. Ak si ju však firmy podľa očakávania započítajú do cien, prenesie sa zdanenie aj tak na všetkých spotrebiteľov,“ uzatvára Oliver Picek.

Prečítajte si aj:

Obchádzkové trasy

Pripravujú sa aj výnimky. Koľko ich bude a aké, záleží na finálnom hlasovaní parlamentu, v ktorom nie je nič isté a spory prebiehajú do poslednej chvíle.

Daň z pohybu na účte sa však podľa návrhu nemá platiť z platieb kartou, zdaňovať sa nebudú ani prijaté platby, či platenie daní a odvodov. Výnimkou majú byť aj prevody financií živnostníkov na osobný účet v rovnakej banke.

Rozumný živnostník sa teda dani vyhne veľmi jednoducho – po zaplatení odvodov si každý mesiac zvyšné prostriedky prevedie na osobný účet a výdavky bude platiť z neho. Samozrejme, ak využíva paušálne výdavky, takže nemusí účtovať jednotlivé náklady podľa reálnych platieb cez podnikateľský účet.     

Na rozdiel od terajšej úpravy si ho však aj živnostník musí založiť najneskôr do konca marca 2025.  Ministerstvo financií tvrdí, že ďalší účet si musí otvoriť 190-tisíc živnostníkov. Našťastie v niektorých malých internetových bankách je takýto účet bezplatný, takže to malých podnikateľov nezaťaží.

Ministerstvo plánuje, že iba od živnostníkov budúci rok vyberie na tejto dani skoro 50 miliónov eur. Pri týchto možnostiach vyhnúť sa jej však treba pochybovať, či to vôbec bude desatina plánovaného objemu.

Kde daň nebude

Ďalšími výnimkami z dane z finančných transakcií budú napríklad platby na pošte alebo v zmenárni, kde sú však ešte vyššie poplatky, takže sa to neoplatí využívať. Výnimku dostanú aj investície cez obchodníkov s cennými papiermi, platby do druhého a tretieho piliera, nákupy štátnych dlhopisov či platby do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Dani z pohybu peňazí sa oveľa ťažšie ako živnostníci vyhnú právnické osoby, keďže nemôžu financie len tak prevádzať na osobné účty. Predpokladá sa preto, že sa oveľa viac rozšíria hotovostné platby, prípadne platby kartou medzi podnikateľmi. Aj tí, ktorí doteraz fakturovali a prijímali iba platby prevodom z účtu, si vybavia možnosť platby kartou cez QR-kódy a budú inkasovať novým spôsobom.

V budúcnosti to má byť dokonca povinné – každý obchodník bude musieť poskytovať platby kartou. Pôvodne bolo táto povinnosť v zákone už od 1. júla 2025, pozmeňovacím návrhom na finančnom výbore by však mala vypadnúť, keďže to ministerstvo chce vynútiť iným spôsobom.

Je pravda, že viac platieb kartou môže oslabiť čiernu ekonomiku. Pomôže to vystopovať daňové podvody cez fiktívne faktúry a platby, ktoré veľakrát prejdú cez rôzne účty, aby sa stratili v spleti minieseročiek. Na druhej strane pri podvodoch sú zisky také lákavé, že daň vo výške 0,4 alebo aj 0,8% špekulantov neodradí.

Viac daní, menej príjmov

Verejné financie treba ozdraviť, v tom sa ekonómovia vzácne zhodujú. Daň z finančných transakcií alebo z pohybu na účte je však výrazným zaťažením slovenskej ekonomiky. Keďže ju budú platiť takmer všetky slovenské firmy, zhorší to ich konkurenčnú schopnosť voči zahraničným konkurentom na trhu práve v čase hospodárskej stagnácie a neistoty.

Mnohých podnikateľov to môže motivovať presunúť svoje firmy, prípadne aspoň ich centrály do zahraničia. Mnoho transakcií sa bude vykonávať radšej medzi zahraničnými pobočkami slovenských firiem, mnohí manažéri sa papierovo presunú napríklad do Prahy alebo Viedne. Nadnárodné firmy ich budú vyplácať zo svojich tamojších pobočiek, aby sa vyhli transakčnej dani.

Množiť sa budú špekulácie, napríklad odkladanie platby faktúr, kým sa nenazbiera vyššia suma, aby ju potom platiteľ mohol zaplatiť naraz a využil tak maximálnu hranicu dane 40 eur. To zvýši objem záväzkov po splatnosti, spomalí obeh peňazí v ekonomike, dodávatelia budú dostávať platby oneskorene, môžu mať z toho finančné problémy s výplatami zamestnancov, platením odvodov a podobne. Celú ekonomiku to bude spomaľovať.

Úplne zlikvidovať môže daň z pohybu veľmi inovatívne a perspektívne odvetvie digitálnej ekonomiky, ktoré je typické veľkým množstvom malých finančných transakcií, takzvané fintechy, producentov mobilných appiek, IT-služieb a rôznych zdieľaných procesov. Napokon sa môže stať, že kde biznis nie je, ani štát neberie. Nádeje na pol miliardy eur príjmov tak môžu zažiť trpké sklamanie.

Podľa slov šéfekonóma viedenského Momentum Institutu Olivera Piceka zavedenie takejto dane určite v budúcich rokoch zníži hospodársky rast Slovenska a zvýši nezamestnanosť. Je to ďalšie polienko, ktoré vláda prikladá na oheň, ktorý môže svetové aj menšie firmy úplne odradiť od investovania na Slovensku.

Prečítajte si aj:

Tie, ktoré tu podnikajú, to v medzinárodnej súťaži o nové zákazky budú ťažko zdôvodňovať. Budú to musieť vyvážiť nižšími platmi, daňovými úľavami, vyššou produktivitou alebo automatizáciou. Pri rozhodovaní o rušení pracovných miest, ktoré nastáva najmä v automobilovom priemysle môžu byť práve takéto dodatočné náklady jazýčkom na váhach, ktorý rozhodne v neprospech Slovenska.  

„Hrozí nebezpečenstvo, že Slovensko aj pre zvýšené využívanie hotovosti začne zaostávať v oblasti digitálnych platieb, najmä ak by sa neskôr táto daň uplatňovala aj na súkromné osoby,“ varuje analytik. „Bude to však drahšie aj pre štát. Veď transport papierových peňazí stojí viac ako digitálne prevody.“

Ilustračné foto – Peter Kremský