Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Vianoce skončili. Trojdňový sviatok, ktorého kľúčovou udalosťou je spomienka na narodenie Ježiša, sa v našich končinách spája s množstvom tradícií, ktoré sa k pôvodnému biblickému príbehu cez stáročia pridružili. Bolo by na samostatnú úvahu, čo z toho nás k živému Bohu a k prehĺbeniu vzťahu s Ním približuje a čo je naopak skôr folklórom, niekedy aj prekážkou.
Presný deň narodenia Krista nie je známy a stanovenie slávenia Vianoc na čas zimného slnovratu je výsledok cirkevnej tradície. Miesto Ježišovho narodenia je však v Biblii zaznamenané presne.
Betlehem. Mestečko v Júdskych horách, pár kilometrov na juh od Jeruzalema, je dnes súčasťou Palestínskej autonómie (PA). Ide o výsledok mierových dohôd z Oslo z roku 1993.
V Betleheme, tradičnom mieste narodenia Ježiša Krista, ktoré sa spomína takmer v každej vianočnej kolede, prebehli Vianoce aj tento rok v útlme. Už druhý rok po sebe v tieni vojny. Kresťanská komunita v meste čelí pochmúrnemu obdobiu, v ktorom podľa Jerusalem Post narastali obavy o prežitie jednej z najstarších kresťanských populácií na svete.
Miestni obyvatelia podľa servera The Media Line tvrdia, že pokračujúca vojna odradila návštevníkov od príchodu a prinútila mnohých občanov opustiť oblasť: “Neosvetlené ulice, skromná výzdoba a absencia veľkého vianočného stromčeka dodávali mestu pochmúrnu atmosféru, ktorá odrážala skôr kolektívny pocit ťažkostí než sviatočnú náladu.”
Oslavu Vianoc v kolíske kresťanstva ovplyvnil 7. október 2023. Teroristi Hamasu zaútočili na nepripravený Izrael, brutálne mučili a zavraždili 1 200 ľudí, uniesli 251 hlavne civilistov. Tri týždne nato Izrael vstúpil do Gazy, aby Hamas eliminoval.
Odvtedy sa židovský štát bráni proti útokom už na siedmich frontoch. Hamas odmieta vrátiť zostávajúcich 100 rukojemníkov. Obeťou vojny sú tisíce nevinných ľudí, ktorých Hamas zneužíva ako živé štíty svojej vojny proti Izraelu.
Na námestí Manger Square v Betleheme prilákal zmenšený sviatočný sprievod menej divákov, ako v predchádzajúcich rokoch. Latinský patriarcha Jeruzalema predniesol príhovory, v ktorých zdôraznil “nezlomnosť a odolnosť”. V celom meste boli policajti PA rozmiestnení takmer na každom rohu.
Na konci pochodu sa davu prihovoril latinský patriarcha Pierbattista Pizzaballa vedľa obrazu dvoch gazanských detí. „Napriek súčasnému utrpeniu, ktorému čelíte na všetkých frontoch, stojíme pri vás. Nevzdávajte sa, nebojte sa, pretože ste svetlom v tejto temnote. Toto musia byť posledné takéto Vianoce,“ vyhlásil.
Munther Isaac, starší pastor Evanjelickej luteránskej kresťanskej cirkvi v Betleheme, hovoril o dôležitosti odolnosti: „Pred rokom som dostal nápad znázorniť „Krista v sutinách“, aby som ukázal utrpenie, ktoré Palestínčania v Gaze znášajú. Je to spôsob, ako si pripomenúť, kto tu stále žije pod útlakom a ich boj o prežitie,“ povedal pre The Media Line.
Na iných miestach sa k novinárom a iným návštevníkom približovali deti v nádeji, že im predajú drobné predmety alebo sladkosti – dôkaz rastúcich hospodárskych ťažkostí mesta. Napriek týmto problémom sa rodiny a mládež stále zhromažďovali pred Kostolom Narodenia Pána v snahe zachovať tradíciu v deň, ktorý sa zvyčajne spája s oslavou a nádejou.
Dopad vojny na ekonomiku Betlehema a jeho obyvateľov je značný. Cestovný ruch tvorí okolo 70 % príjmov mesta a tradične býva najsilnejší počas vianočnej sezóny. Počet návštevníkov sa však z úrovne 2 miliónov v roku 2019 pred pandémiou COVID znížil na menej ako 100 000 v roku 2024.
Touroperátorka, aramejská kresťanka Anna zdôrazňuje, že svoje deti učí tolerancii: „Mojím cieľom bolo naučiť deti, aby sa k nikomu nestavali s nevôľou. Problémom mnohých, ktorí tu žijú je, že svoju traumu prenášajú na mladšie generácie a namiesto odpustenia učia nenávisti. Ak budeme takto pokračovať, navždy uviazneme v tejto slučke násilia”.
Abood Sobha, moslimský sprievodca a majiteľ obchodu so suvenírmi dopĺňa: „Chceme mier. Nemôžeme takto pokračovať. Žiaľ, zdá sa, že tu na Západnom brehu sa to môže ešte zhoršiť. Pozrite sa na Jenin a Tulkarem v týchto dňoch,“ dodal v narážke na snahu bezpečnostných zložiek Palestínskej samosprávy likvidovať rastúci vplyv Hamasu, podporovaného Iránom.
Zábleskom nádeje je podľa Jerusalem Post aj Prvý baptistický kostol v Betleheme, ktorý je súčasťou evanjelikálneho kresťanského spoločenstva a čelil už viacerým útokom palestínskych islamistov.
Jeho líder, reverend Naim Khoury poznamenáva: „Snažíme sa zasiať nádej, mier a lásku do sŕdc ľudí, aby sme im pomohli prijať to, čo sa teraz deje a robiť to biblickým spôsobom.“
Po páde osmanskej ríše v oblasti, ktorú Rimania pomenovali Palestínou, tvorili kresťania 11 % obyvateľstva. To predstavovalo 70 429 ľudí. V roku 1946 sa ich počet zvýšil na 145 063, no tvorili len 8 % obyvateľstva. V obsiahlej analýze “Úbytok kresťanského obyvateľstva v oblastiach kontrolovaných PA a Hamasom” to píše Jerusalem Center for Security and Foreign Affairs (JCFA).
V roku 1949 žilo v Judei a Samárii, vtedy pod jordánskou vládou, ktorá túto oblasť premenovala na „Západný breh“, už len 51 053 kresťanov. V roku 1961 sa tento počet znížil na 45 855. Keď Izrael v roku 1967 prevzal kontrolu nad Judeou a Samáriou, počet kresťanského obyvateľstva sa ďalej znižoval a predstavoval 42 719 osôb, čo bolo 6 % obyvateľstva.
Prvé sčítanie obyvateľstva už pod PA v roku 1997 zaznamenalo 40 055 palestínskych kresťanov, čo bolo 1,5 % celkového obyvateľstva. Druhé sčítanie v roku 2007 ukázalo mierny nárast počtu kresťanov na 42 565. No ich podiel na populácii klesol na 1,2 %. Pri treťom sčítaní v roku 2017 sa počet kresťanov zvýšil na 46 850, napriek tomu však tvorili len 1 % obyvateľstva.
Prípad Betlehema názorne ilustruje demografický úbytok kresťanov. V roku 1950 tvorili kresťania v Betleheme a okolitých dedinách 86 %. Podľa Kresťanského informačného centra, ktoré spomína už zmienená analýza JCFA, bol Betlehem v roku 1994, keď nad ním prevzala kontrolu PA, najľudnatejším kresťanským mestom vo Svätej zemi.
Odvtedy sa kresťanská populácia v Betleheme znížila na 10 % (podľa sčítania v roku 2017). Kresťanské rodiny opúšťajú Betlehem kvôli sociálno-ekonomickým ťažkostiam, nestabilite, diskriminácii a prenasledovaniu zo strany Palestínskej samosprávy, ovládanej islamizmom. Hromadný odchod kresťanov je ohrozením prežitia kresťanstva v jeho kolíske.
Aj umiernený Fatah a spravodajská sieť, vybudovaná prvým lídrom Palestínčanov Jásirom Arafatom zastrašoval kresťanov v Betleheme konfiškáciou pôdy. Nechali ich napospas pouličným gangom a iným kriminálnym živlom bez ochrany. Štúdie ukazujú, že kresťania na Západnom brehu sa cítia vylúčení z vedúcich pozícií, čo oslabuje ich spoločenský vplyv.
Školské osnovy PA často vynechávajú alebo skresľujú kresťanské dejiny vo Svätej zemi. Jedným z prameňov práva aj na umiernenom tzv. Západnom brehu je diskriminačný islamský zákon šaría. Moslimskí extrémisti často narušujú kresťanské náboženské slávnosti, verejné slávnosti čelia hrozbám a účastníci sa obávajú o svoju bezpečnosť. Islamisti napríklad často pália vianočné stromčeky.
Medzinárodné spoločenstvo si často nevšíma ťažkú situáciu palestínskej kresťanskej komunity. Médiá s neobyčajnou pozornosťou informujú o činoch niektorých izraelských židovských osadníkov. PA však potláča informovanie o závažných prípadoch systémového útlaku kresťanov, tak aby tieto príbehy nikdy neuzreli svetlo sveta, uzatvára štúdia JCFA.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
