Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Rumunsko a Bulharsko sa po 13 rokoch čakania od Nového roka stanú plnohodnotnými členmi schengenského priestoru. Rada Európskej únie vo štvrtok rozhodla o zrušení kontrol na vnútorných pozemných hraniciach s Rumunskom a Bulharskom od 1. januára 2025. Formálne rozhodnutie prijali ministri vnútra EÚ v Bruseli. Informuje o tom SITA.
„Dnešný deň je deň radosti pre všetkých Bulharov, Rumunov a celú našu Úniu. Oba členské štáty sa plne pripoja k najväčšiemu svetovému priestoru voľného pohybu. Je to dôležité pre nás všetkých Európanov. Spoločne budeme ťažiť z výhod silnejšej a prepojenejšej Únie,“ privítala rozhodnutie Rady EÚ šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
„Toto je historický okamih, keď môžeme konečne privítať Bulharsko a Rumunsko ako plnoprávnych členov Schengenu,“ povedal Sándor Pintér, maďarský minister vnútra, ktorého krajina teraz predsedá EÚ.
„Zrušenie kontrol na hraniciach s týmito členskými štátmi a medzi nimi bolo hlavnou prioritou maďarského predsedníctva. Tento krok bude prínosom nielen pre občanov Bulharska a Rumunska, ale aj pre celú EÚ,“ dodal.
Rakúsko, ktoré dlho blokovalo vstup oboch krajín do Schengenu, pred niekoľkými dňami podľa ČT24 potvrdilo, že nebude proti. Rakúsko malo výhrady v súvislosti s obavami z nelegálnej migrácie, keďže Rumunsko a Bulharsko sú jedným z hlavných koridorov, cez ktoré prichádzajú migranti. Ministri vnútra týchto troch krajín rokovali v Budapešti počas maďarského predsedníctva EÚ a dohodli sa na posilnení ochrany hraníc.
Tým sa nielen posilní schengenský priestor, ale aj vnútorný trh, zvýši sa cestovanie, obchod a cestovný ruch, uviedla Európska komisia na svojej webovej stránke. Už od 31. marca tohto roka členské štáty schengenského priestoru zrušili kontroly pre cestujúcich z Rumunska a Bulharska leteckou a námornou dopravou. „Obe krajiny budú naďalej podporovať spoločné európske úsilie o riešenie bezpečnosti EÚ na vonkajších hraniciach a riešenie migračných výziev,“ dodala EK.
Schengen je najväčší priestor voľného cestovania na svete. Hranice medzi Francúzskom, Nemeckom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom boli prvýkrát zrušené v roku 1985. Súčasťou schengenského priestoru je teraz 29 štátov – 25 členov EÚ plus Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Priestor voľného pohybu kladie veľkú zodpoverdnosť na jednotlivé štáty, predovšetkým tie na okraji Schengenu, v otázkach bezpečnosti.
Situácia ukrajinských vojakov na fronte pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti je podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) mimoriadne kritická. Ruská armáda pokračuje v ofenzíve južne od Pokrovska, najmä pri obciach Novyij Trud a Dačenske, kde sa pokúša obkľúčiť ukrajinské sily. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Analytici ISW poznamenávajú, že ruské velenie sa snaží dobyť Pokrovsk napriek obrovským stratám. Za ostatné dva týždne ruské sily stratili v tejto oblasti takmer 3-tisíc vojakov.
Od začiatku ruskej vojny na Ukrajine bolo zabitých zhruba 43-tisíc ukrajinských vojakov. Na sociálnych sieťach to napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého tiež 370-tisíc ďalších utrpelo zranenia. Rusku podľa Zelenského zabili 198-tisíc vojakov a 550-tisíc zranili. Informuje o tom portál BBC pripomínajúc, že tieto počty nebolo možné nezávisle overiť.
Viac ako 70 % Ukrajincov by podporilo vstup Ukrajiny do NATO podľa západonemeckého modelu. Vyplýva z prieskumu New Europe Center. 70,3 % obyvateľov Ukrajiny uviedlo, že podporuje myšlienku postupného vstupu Ukrajiny do NATO na základe pozvánky v zmysle jej uznaných hraníc. Záruky by sa pôvodne nevzťahovali na územia okupované Ruskom.
Ukrajinská armáda v noci z piatku na sobotu hlásila útok na sklad ropy v ruskej Oriolskej oblasti. Podľa Ukrajinskej pravdy o tom informoval ukrajinský generálny štáb. Úder spôsobil rozsiahly požiar. „Expedičná stanica Stalnoj Kon je súčasťou ruského vojensko-priemyselného komplexu, ktorý dodáva ropné produkty ruskej armáde,“ konštatoval generálny štáb ukrajinskej armády.
„V meste Oriol bolo počuť výbuchy. Nad mestom je viditeľná žiara ohňa,“ napísal ruský telegramový kanál Astra. Podľa očitých svedkov horela najmenej jedna nádrž s palivom.
O príprave strategických rezervných brigád diskutoval ukrajinský minister obrany Rustem Umerov s eurokomisárom pre obranu a vesmír Andriusom Kubiliusom. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda. „Rokovania o vybavení a výcviku jednotiek prebiehajú s viacerými európskymi krajinami. Tešíme sa na koordinačnú úlohu EÚ pri urýchlení týchto dohôd,“ dodal.
Väčšina Britov, ktorí v roku 2016 hlasovali za odchod z EÚ, by teraz podľa nového prieskumu akceptovala návrat voľného pohybu a prístup na jednotný trh EÚ. Vyplýva to z výsledkov výskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy. V rámci výskumu medzi 2 125 Britmi, až 54 % tých, ktorí podporili brexit, by teraz bolo za úplný voľný pohyb ľudí na území EÚ.
Výskumníci tvrdia, že takýto výsledok môže súvisieť s vysokou mierou prisťahovalectva v Spojenom kráľovstve, a to aj po brexite. Labouristi sa síce vo svojom predvolebnom programe zaviazali, že sa opäť nezapoja do jednotného trhu ani do colnej únie, ale od svojho júlového nástupu k moci podnikli viacero krokov na „zresetovanie“ vzťahov s EÚ.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval v piatok svojho centristického spojenca Françoisa Bayroua za nového premiéra. Bývalý premiér Michel Barnier odstúpil minulý týždeň po tom, ako parlament vyslovil jeho vláde nedôveru. Politické skúsenosti Bayroua (73) sa považujú za kľúčové v úsilí o obnovenie stability, keďže žiadna strana nemá v parlamente väčšinu.
Podľa správy SITA sa očakáva, že Bayrou bude v najbližších dňoch rokovať s politickými lídrami z rôznych strán s cieľom vybrať nových ministrov. Jeho kabinet sa bude musieť spoliehať na umiernených zákonodarcov z ľavej aj pravej strany politického spektra. Vymenovanie Bayroua je hlavne v súlade s Macronovým úsilím vybudovať pakt o neútočení so socialistami.
Proeurópske strany v Rumunsku sa v stredu dohodli na vytvorení väčšinovej vlády. Vo voľbách získala najviac hlasov ľavicová Sociálnodemokratická strana (PSD). Tá v utorok neskoro večer dosiahla dohodu o vytvorení veľkej koalície so stredopravou Národnou liberálnou stranou (PNL), reformistickou stranou Únia záchrany Rumunska (USR) a menšou etnickou maďarskou stranou UDMR. V nových prezidentských voľbách podporia „spoločného proeurópskeho kandidáta“.
Parlamentné voľby nasledovali po 1. kole prezidentských volieb, v ktorom nečakane vyhral krajne pravicový outsider Calin Georgescu. Jeho úspech spôsobil turbulencie v členskej krajine Európskej únie a NATO, keď sa objavili obvinenia z porušení volebných zákonov a ruského zasahovania. Tesne pred druhým kolom prezidentských volieb, ktoré sa malo konať 8. decembra, ústavný súd prijal bezprecedentné rozhodnutie anulovať prezidentské voľby.
Fínsko, Švédsko a Nemecko sú najlepšie krajiny sveta z hľadiska príspevku ku globálnej vede, technológiám, kultúre, medzinárodnému mieru, bezpečnosti, svetovému poriadku, klíme, prosperite, rovnosti, zdraviu a blahobytu. Slovensko je spomedzi 174 štátov na 32. mieste pred Rumunskom. Informuje najnovší rebríček portálu goodcountry.org.
Poľsko podpísalo zmluvu s americkou spoločnosťou General Atomics za 295 mil. USD na nákup bezpilotných lietadiel MQ-9B Sky Guardian, uviedol vo štvrtok poľský minister obrany. Informuje server The Frontier Post citujúc Reuters. V súvislosti s konfliktom na Ukrajine majú výdavky Poľska na obranu v roku 2025 dosiahnuť 4,7 % HDP.
„Ide o najmodernejšiu technológiu,“ povedal vo štvrtok minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. „Pred niekoľkými mesiacmi som oznámil vytvorenie bezpilotných síl, ktoré sa stávajú skutočnosťou. Od 1. januára už dronové sily nebudú plánom, ale reálnou súčasťou poľskej armády.“ Bezpilotné lietadlá budú Poľsku dodané do prvého štvrťroka 2027.
Prezidentom Gruzínska sa v sobotu stal bývalý futbalista Michail Kavelašvili, ktorý bol jediným kandidátom a pohodlne získal podporu 300-členného zboru voliteľov, ktorému dominovala vládnuca strana Gruzínsky sen. Informuje o tom SITA. Zvolenie Kavelašviliho za prezidenta je podľa gruzínskej opozície ďalším úderom pre ašpirácie krajiny na vstup do EÚ.
Strana Gruzínsky sen získala kontrolu nad parlamentom vo voľbách 26. októbra, o ktorých opozícia tvrdí, že boli Moskvou zmanipulované. Prozápadné strany, podporované masívnymi demonštráciami gruzinskej verejnosti, odvtedy bojkotujú zasadnutia parlamentu a žiadajú zopakovanie hlasovania. Gruzínsky sen založil miliardár Bidzina Ivanišvili, ktorý zbohatol v Rusku.
Paraguaj tento týždeň opätovne otvoril svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme, v hlavnom meste Izraela. Stalo sa tak počas oficiálnej návštevy prezidenta tejto juhoamerickej krajiny Santiaga Peňu. Paraguaj sa tak pripojil k USA, Hondurasu, Guatemale, Kosovu a Papue-Novej Guinei, ktoré už svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme majú. Informujú o tom viaceré domáce aj svetové médiá.
Hamas ráta medzi obete vojny, ktorú 7. októbra 2023 útokom na Izrael odštartoval, aj onkologických pacientov, prirodzené úmrtia, či obete zle odpálených rakiet teroristov. Píše sa v analýze Andrew Foxa a tímu expertov pre The Henry Jackson Society. Štúdia odhalila hrubé skreslenia počtu detských obetí, čo pôsobí emocionálne a v správach sa na to kladie veľký dôraz.
Muži sú v štatistikách obetí tzv. “geocídy” Izraela vedení ako ženy, aby sa zvýšil počet úmrtí žien. Dospelí sú registrovaní ako deti. Objavujú sa neprimerané úmrtia mužov v bojovom veku. Medzi obete zahrňa Hamas aj prirodzené úmrtia a bývalých onkologických pacientov. Len 3% výstupov médií spomína medzi obeťami teroristov. Pri číslach z rôznych zdrojov vidieť veľké rozdiely.
V rokovaniach o vrátení rukojemníkov z Gazy sa dosiahol „významný pokrok“. Obsah dohody je neverejný, aby sa zabránilo politickým zásahom, povedal v sobotu večer pre Ynet vysokopostavený izraelský predstaviteľ. Príčinou zmeny postoja teroristickej organizácie boli podľa neho „údery, ktoré utrpeli“ pri pozemnej operácii Izraela v Gaze a nástup Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Juhokórejský parlament v sobotu schválil impeachment prezidenta Jun Sok-jola za to, že sa pokúsil uplatniť stanné právo. Minulý sobotu väčšina zákonodarcov vládnucej strany hlasovanie v parlamente bojkotovala. Za stíhanie prezidenta sa teraz vyslovilo 204 poslancov, proti bolo 85. Informuje o tom SITA. Prezidentské právomoci prevezme premiér Han Dak-su.
Súd musí do 180 dní rozhodnúť, či Jun Sok-jola funkcie zbaví. Rozhodnutie o stíhaní prezidenta privítali státisíce ľudí zhromaždení pred parlamentom. Vyhlásenie stanného práva Jun Sok-jol odôvodnil tým, že opozícia sympatizuje so Severnou Kóreou. Poslanci, ktorí sa v parlamente zišli niekoľko hodín po prezidentovom kroku, však stanné právo z úvodu decembra zrušili.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
