Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Piatkový teroristický útok na vianočné trhy v nemeckom Magdeburgu, 150 kilometrov západne od Berlína, si podľa najnovších správ SITA vyžiadal piatich mŕtvych vrátane 9-ročného dieťaťa a najmenej 200 zranených.
Kancelár Olaf Scholz uviedol, že takmer 40 ľudí je „tak vážne zranených, že sa o nich musíme veľmi báť“. Toto číslo medzičasom stúplo na najmenej 41. V piatok 20. decembra približne okolo 19:00 narazilo do skupiny ľudí tmavé BMW, ktoré prešlo cez vianočný trh viac ako 400 metrov.
Zábery okoloidúcich, ktoré distribuovala nemecká tlačová agentúra DPA, ukázali zatknutie podozrivého na chodníku uprostred cesty. Neďaleký policajt mieriaci na muža zbraňou na neho kričal, keď ležal na bruchu. Čoskoro prišli ďalší policajti, aby muža vzali do vyšetrovacej väzby.
Zatknutý muž je lekár psychiater, ktorý žije v Bernburgu (Saale) a pracuje na klinike. Pochádza zo Saudskej Arábie a má 50 rokov. V Nemecku je od roku 2006 a má povolenie na trvalý pobyt ako lekár. Zatknutý páchateľ vraj nebol islamista.
„Bol to osamelý páchateľ, takže pokiaľ vieme, mestu nehrozí žiadne nebezpečenstvo,“ povedal novinárom premiér Saska-Anhaltska Reiner Haseloff. „Každý ľudský život, ktorý si vyžiadal tento útok, je hrozná tragédia.“
Saudskoarabský zdroj pre agentúru Reuters uviedol, že Saudská Arábia varovala nemecké orgány pred podozrivým po tom, ako na svojom účte na sieti X zverejnil extrémistické názory, ktoré ohrozovali mier a bezpečnosť.
Nemecký bezpečnostný zdroj uviedol, že saudskoarabské orgány zaslali v rokoch 2023 a 2024 niekoľko tipov a tie boli odovzdané príslušným bezpečnostným orgánom.
Posúdenie rizík, ktoré vlani vykonali nemeckí štátni a federálni kriminálni vyšetrovatelia, dospelo k záveru, že muž nepredstavuje „žiadne konkrétne nebezpečenstvo“, uviedol denník Welt s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje.
K piatkovému útoku došlo osem rokov po tom, čo islamský extrémista vrazil kamiónom na preplnené vianočné trhy v Berlíne, pričom zabil 13 ľudí a mnoho ďalších zranil. Útočníka zabili o niekoľko dní neskôr pri prestrelke v Taliansku.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová koncom minulého mesiaca uviedla, že tento rok neexistujú žiadne konkrétne náznaky ohrozenia vianočných trhov, ale vyzvala na ostražitosť.
Vianočné trhy sú silnou súčasťou nemeckej kultúry ako každoročná sviatočná tradícia, ktorá „sa pestuje“ už od stredoveku. Piatkové udalosti podnietili niekoľko ďalších nemeckých miest, aby preventívne a zo solidarity s Magdeburgom zrušili svoje víkendové vianočné trhy.
Ruské okupačné sily zaútočili v noci na sobotu na onkologické zdravotnícke zariadenie v meste Cherson na juhu Ukrajiny. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vojenskú správu Chersonskej oblasti, pacienti a zdravotnícky personál neutrpeli zranenia, ale budova bola ťažko poškodená. Zverejnili aj fotografie, na ktorých je onkologická ambulancia po útokoch.
Čo sa týka ruských pozemných jednotiek v Chersonskej oblasti, ruskí okupanti tam v ostatných dňoch riešia nízku disciplínu vojakov. Podľa správ od ukrajinských partizánov začali ruskí vojaci vykonávať sabotáže namierené voči ruským akciám.
Pritom sa šíria aj správy, že v ruskej armáde začína stúpať počet samovrážd. Tieto incidenty „podkopávajú disciplínu a bojaschopnosť jednotiek“ a ruské velenie ich považuje za vážnu hrozbu.
Ukrajina repatriovala telá 503 vojakov, ktorí zahynuli v boji proti ruskej invázii. Uviedlo to v piatok Koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Z Doneckej oblasti repatriovali telá 403 vojakov, zo Záporožskej oblasti 57 a z Luhanskej oblasti 12 tiel. Ďalších 31 tiel repatriovali z márnic v Rusku. „Orgány činné v trestnom konaní a forenzní experti budú identifikovať obete čo najskôr,“ napísalo centrum na komunikačnej platforme Telegram.
Nemecký kancelár Olaf Scholz absolvoval vo štvrtok 19. decembra telefonát s novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom. Jednou z tém bola aj invázia Ruska na Ukrajine. “Zhodli sme sa na tom, že je dôležité čo najskôr nastúpiť cestu k spravodlivému mieru na Ukrajine. Ukrajina sa môže spoľahnúť na Nemecko,” znie strohá správa nemeckého kancelára na sieti X.
Ukrajina už dostáva finančné prostriedky od USA v rámci pôžičky G7 vo výške 50 miliárd dolárov, ktorá je krytá ziskom zo zmrazených ruských aktív. Uviedol to v piatok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Slovenský premiér Robert Fico údajne chystá ešte pred Vianocami bleskovú cestu do Moskvy, kde by mal rokovať priamo s Vladimírom Putinom o dodávkach plynu pre Slovensko. Vyplýva to z vyjadrení viacerých politikov, ktorých spomína agentúra SITA.
Europoslankyňa Ľubica Karvašová na platforme X uviedla, že podľa srbského prezidenta Aleksandara Vučiča Fico plánuje na pondelok 23. decembra cestu do Moskvy, aby sa stretol s Putinom ohľadne dodávok plynu. „Aký „krásny“ vianočný darček pre Rusko, ak je to pravda,“ napísala Karvašová.
K správam sa vyjadril aj predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorý Ficovi poradil, ako by sa mal správne zachovať premiér, ktorý chce riešiť tranzit plynu na Slovensko. „Treba ísť rokovať do Kyjeva. Robert Fico robí užitočného i*iota Putinovej propagande,“ uviedol Šimečka a dodal, že premiér svojou cestou ťahá Slovensko dozadu z civilizovanej Európy.
Bývalý šéf diplomacie a člen predsedníctva PS Ivan Korčok označil premiérove kroky za zradu susednej Ukrajiny a podvod na občanoch Slovenska. „Premiér Fico vedie našu krajinu na východ každým dňom čoraz viac konkrétnymi činmi,“ uviedol Korčok.
Nemecký parlament schválil novelu zákona, ktorá ruší poplatok za tranzit plynu cez Nemecko. Informuje ČT 24. Podľa vlády kancelára Scholza je zmena nutná, pretože časť platnej legislatívy nie je zlučiteľná s právom EÚ. Na to upozorňovali aj krajiny, ktorých sa týkal poplatok 2,50 eura za megawatthodinu týkal. Okrem Česka proti nemu protestovali aj Rakúsko či Slovensko.
Kancelár Olaf Scholz v piatok podľa agentúry AP odmietol tvrdenie miliardára Elona Muska, že iba krajne pravicová strana môže „zachrániť Nemecko“. V piatok Musk na sieti X napísal: „Iba AfD môže zachrániť Nemecko.“ „Máme slobodu názoru – platí to aj pre multimiliardárov. Sloboda názoru tiež znamená, že môžete povedať nesprávne veci,“ reagoval nemecký kancelár. „Dôrazne hovorím, že všetky demokratické strany v Nemecku to vidia inak,“ dodal.
Nemeckú vládu znepokojuje, ako sa komunikačná platforma X vyvíja odvtedy, ako jej predchodcu Twitter kúpil Elon Musk, povedala hovorkyňa vlády Christiane Hoffmannová v súvislosti s otázkou, či vyjadrenia amerického miliardára bude mať dôsledky na prítomnosť nemeckej vlády na sieti X.
V Nemecku budú v závere februára predčasné voľby po tom, ako minulý mesiac stroskotala Scholzova vládna koalícia troch strán pre spor o to, ako oživiť stagnujúcu ekonomiku krajiny.
Francúzsky protiteroristický súd v piatok uznal vinnými osem osôb z podielu na vražde učiteľa Samuela Patyho, ktorého zavraždil islamský extrémista v roku 2020. Vraha identifikovali ako 18-ročného Abdullakha Anzorova, ktorého krátko po útoku zastrelila polícia. Anzorov sa narodil v Moskve a bol etnický Čečenec, do Francúzska prišiel s rodinou v roku 2008 ako utečenec.
Novozvolený americký prezident Donald Trump vyzval EÚ, aby nakupovala viac americkej ropy a plynu, inak bude čeliť paľbe ciel. „Povedal som EÚ, že svoj obrovský deficit voči Spojeným štátom musia vyrovnať rozsiahlym nákupom našej ropy a plynu,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social a dodal, že v opačnom prípade môže Únia očakávať zavedenie rôznych ciel.
Pápež František v sobotu odsúdil údajnú smrť siedmich detí v Gaze a vyhlásil, že „toto je krutosť, toto nie je vojna“, citujúc zdroje Hamasu, informovala agentúra AFP, ktorú cituje SITA. Civilná obrana Hamasu tvrdí, že pri izraelskom leteckom útoku zahynulo 10 členov rodiny vrátane siedmich detí. „Chcem to povedať, pretože sa to dotýka môjho srdca,“ povedal František.
Armáda Izraela potvrdila, že sa zamerala na „niekoľko teroristov Hamasu, ktorí predstavovali hrozbu“. Údaje Hamasu o počte obetí z radov civilistov nerozlišujú medzi civilistami a teroristami. Nedávno zverejnená analýza Henry Jackson Society ukázala, ako Hamas manipuluje s dátami obetí, mení pohlavie a vek zabitých tak, aby medzi obeťami bolo čo najviac “detí a žien”.
Izraelský minister pre záležitosti diaspóry a boj proti antisemitizmu Amichai Chikli v ostro formulovanom liste kritizoval pápeža Františka, píše denník Jerusalem Post. Chikliho kritika sa sústredila na dve nedávne akcie Vatikánu: pápežove slová, že obvinenia z genocídy v Gaze „by sa mali dôkladne prešetriť“ a na betlehem, na ktorom je Ježiš uložený na kefíji, symbole palestínskeho nacionalizmu.
„Ako národ, ktorý počas holokaustu stratil šesť miliónov svojich synov a dcér sme obzvlášť citliví na banalizáciu termínu „genocída“. Pritom jednoznačne odmietol, že by Izrael konal v Gaze “genocídne”. „Je všeobecne známe, že Ježiš sa narodil židovskej matke, žil ako Žid a zomrel ako Žid,“ uviedol Chikli v narážke na krizovaný vatikánsky betlehem.
Izraelský premiér Benjamín Netanjahu v rozhovore pre americký denník Wall Street Journal hovorí, že „nebudem súhlasiť s ukončením vojny v Gaze skôr, ako odstránime Hamas“. „Nenecháme ich pri moci v Gaze, 30 míľ od Tel Avivu. To sa nestane,“ povedal uprostred výziev mnohých, aby prijal trvalú dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov v palestínskej enkláve.
Keď sa vojna v Gaze po krátkom prímerí v novembri 2023 opäť obnovila, „začal proti nám stúpať tlak na Západe“. Čím viac Američania, medzinárodné inštitúcie a liberálni Izraelčania tlačili na Netanjahua a jeho vládu, aby sa vzdali, tým menej bol Hamas ochotný uzavrieť druhú dohodu o rukojemníkoch – „a Hamas to povedal otvorene“.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a rwandská vláda v piatok vyhlásili koniec epidémie vírusu Marburg v Rwande. Celkovo Rwanda zaznamenala 15 úmrtí a 66 prípadov, pričom väčšina postihnutých boli zdravotnícki pracovníci, ktorí sa starali o prvých pacientov. Bez liečby môže byť nákaza vírusom Marburg smrteľná až u 88 % ľudí, ktorí ochorejú.
Viac ako 40 miliónov ľudí v západnej a strednej Afrike zápasí s nedostatkom jedla. Do polovice budúceho roka by tento počet mohol vzrásť na 52 miliónov. Uviedol to podľa SITA v piatok Svetový potravinový program (WFP). Podľa novej správy WFP 3,4 milióna ľudí v tomto regióne v súčasnosti bezprostredne hrozí hlad, čo je o 70 percent viac ako v lete.
Nedostatok potravín spôsobujú konflikty, vysídľovanie, hospodárska nestabilita a vážne klimatické šoky. Prebiehajúci konflikt v regióne Sahel, ako aj občianska vojna v Sudáne, násilne vyhnali z domovov viac ako desať miliónov ľudí. Situáciu zhoršili aj masívne záplavy v Nigérii a Čade začiatkom tohto roka.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
