Je hanbou štátu, ak ide žena na potrat, hoci jej problémy sú riešiteľné

Pre žiadnu ženu nie je potrat prirodzeným a najlepším riešením. Vždy totiž existuje lepšie riešenie jej ťažkostí ako predčasné ukončenie tehotenstva.

Hoci ženy v takejto situácii zápasia s obavami a tlakom okolia aj spoločnosti, dobre cielená podpora a pomoc ich dokážu namotivovať, aby darovali život. Presne takúto pomoc ponúka v Poradni Alexis aj Zuzana Stohlová Kiňová, hoci mnohé z jej riešení by mali byť samozrejmou parketou štátu.

Pracujete v poradni pre nečakane tehotné ženy. Čo s nimi riešite ako prvé?

Môžem hovoriť o dvoch typoch klientok. Jedna skupina žien vám napíše alebo povie celý svoj príbeh aj s tou podstatou – ako došlo k neplánovanému tehotenstvu a čo potrebuje alebo chce riešiť.

Potom sú ženy, ktoré napíšu iba jednu vetu alebo sa ozvú s tým, že potrebujú pomoc. V tomto prípade musí teda poradkyňa od ženy zisťovať, kde je problém, s čím potrebuje pomôcť, aká je jej situácia, kde sa žena nachádza a čo potrebuje.

Neplánované tehotenstvo ženu vždy zaskočí. V akom rozpoložení tieto ženy sú?

Zase záleží od typu klientky, od toho, z akého prostredia vychádza, koľko má rokov, či je to študentka, mladé dievča alebo už dospelá žena, manželka. Ženy prichádzajú s rôznymi obavami a v rôznom stave.

Dalo by sa teda povedať, že každý prípad je špecifický a podľa toho sa poradkyňa rozhoduje, ako bude s tou-ktorou ženou robiť a čo jej ponúkne. Spoločným menovateľom je však pri všetkých ženách obava o ich budúci život – či už s dieťatkom, alebo bez neho.

Existuje na základe vašej skúsenosti konkrétna sociologická vzorka, z akého prostredia najčastejšie prichádzajú tieto klientky, aký majú vek, vzdelanie a postavenie?
Takéto štatistiky nemáme kapacitu viesť. Deklarujeme, že naše poradenstvo je anonymné, čiže klientkam nekladieme takéto podrobné otázky. Zväčša sú to však ženy vo veku medzi 20 – 30 rokmi.

Sú to študentky, vydaté aj slobodné ženy z rôznych sociálnych vrstiev. Niekedy sa stáva, že sa nám ozvú aj otcovia detí. To je taká špecifická skupina – chcú zachrániť svoje nenarodené dieťa, keď chce žena ukončiť tehotenstvo.

Nejde len o sociálne prípady, ako by si niekto mohol myslieť, teda len o ženy, ktoré si nemôžu dieťa dovoliť z finančného hľadiska. Škála je široká.

Niekedy sa stáva, že prichádzajú za nami aj otcovia, cítia beznádej, že nemôžu s rozhodnutím ženy nič urobiť.

S čím za vami prichádzajú otcovia?

Cítia beznádej, že nemôžu s rozhodnutím ženy nič urobiť. Môžu akurát povedať svoj názor, rozhodnutie je však na tehotnej žene. Prosia nás, aby sme skúsili do rozhodovania vstúpiť aj my. No ani my nemôžeme prísť k dverám mamičky a začať ju nútiť, aby si dieťatko nechala.

Môžeme však týmto otcom podať pomocnú ruku tým, že – pokiaľ sú ochotné komunikovať ženy – im dáme návod, ako s nimi môžu komunikovať oni. Ideálne by bolo, ak by muž vedel ženu motivovať, aby sa nám ozvala sama, ale v podstate nič viac nemôže urobiť.

Dokonca sme mali prípad, keď žena počala pri nevere a muž bol ochotný prijať nevlastné dieťa, ktoré čakala jeho manželka. Problémom bolo, že žena bábätko nechcela a šla na potrat.

Vo väčšine prípadov však tieto ženy pri rozhodnutí pre potrat argumentujú nedostatočnou podporou a pomocou svojho manžela či partnera. Čo pomôže ženám vyjsť z tohto začarovaného kruhu?

Stretla som sa s prípadom, keď mi mamička hovorila, že ak by jej niekto položil pred vstupom do sály na zákrok ruku na rameno a povedal: „Neboj sa, zvládneš to, neurob to“, rozhodla by sa inak. Nikto taký sa však nenašiel, ani jej manžel, ani jej mama, nik… A ona sama nezvládla svoje rozhodnutie zvrátiť.

V mnohých prípadoch, ktoré riešime, očakávajú ženy presne takúto pomoc a podporu. Je to aj dôvod, pre ktorý sa ozývajú nám. Ak nenájdu toto zázemie u svojich najbližších, skúšajú ho nájsť inde. Hlavne tie ženy, ktoré majú odvahu o nečakanom tehotenstve hovoriť a riešiť vzniknuté problémy.

Prečo žena v takejto situácii, ak muž zlyhá v podpore, nehľadá pomoc u svojej rodiny?

Postoje rodiny môžu byť rôzne, niektoré klientky sa stretnú s povzbudením, že tehotenstvo a starostlivosť o dieťatko zvládnu. Členovia rodiny (prípadne iní blízki) im ponúknu pomocnú ruku pri starostlivosti o dieťa, finančnú podporu, materiálnu pomoc…

Na druhej strane sú rodičia, ktorí robia nátlak, napríklad sa vyhrážajú vyhodením z domu, ak dcéra nepôjde na potrat, posmeškami a nevhodnými komentármi o tom, ako si dieťaťom zničí život.

Zažila som aj to, keď sa klientka zdôverila, že jej mama povedala nech ide na potrat, aby si nezničila život tak ako ona. Vlastnej dcére tak povedala, že tým, že si ju kedysi nechala, si zničila život. Sú to veľmi bolestné skúsenosti a svedectvá.

Prichádzate do styku s mnohými prípadmi naprieč rôznorodou škálou obyvateľstva. Sú tie prípady úplne beznádejné a neriešiteľné?

Neplánované tehotenstvo je už len špičkou všetkých problémov, ktoré sa vyskytujú v rodine ženy a v jej živote. Nevieme mávnuť čarovným prútikom a hneď všetko vyriešiť, ale určite je väčšina problémov riešiteľná. Nesľubujeme klientke, že všetko za ňu vyriešime, ale ponúkame jej pomoc a pomáhame jej v tom, v čom vieme.

Čiže ak žena povie, že nevie, ako sa bude môcť na začiatku postarať o bábätko, lebo výbavička je veľmi drahá, cez našu materiálnu pomoc jej ju dokážeme zabezpečiť. Dostane kočík, plienky, vaničku a podobne. V spolupráci s darcami môžeme tento základný balík poskytnúť žene hneď, ako sa bábätko narodí. Vieme vyriešiť mnoho problémov, ak je klientka ochotná riešiť ich s nami.

V Nemecku ženu v takejto situácii systém nasmeruje do štátom dotovanej povinnej poradne, kde jej nastavia komplexnú pomoc. Na druhej strane vy tu zápasíte o prežitie ako neziskovka… Prečo je pre štát problémom prevziať takýto funkčný systém konkrétnej pomoci?

Táto téma sa strašne spolitizovala a všetko dobré, čo by sa mohlo urobiť pre pomoc neplánovane tehotným, sa stane negatívnou nálepkou poslancov, ktorým na tom záleží.

Každopádne vnímam, že návrhy zákonov sa riešia útržkovito. Takáto dôležitá agenda, ako je pomoc ženám a podpora žien, ktoré si chcú nechať dieťa, ale nachádzajú sa v krízovej situácii, by sa mala riešiť komplexne.

V niektorých krajinách musia napríklad ženy uviesť dôvod, prečo chcú podstúpiť ukončenie tehotenstva. Štátne orgány majú potom spätnú väzbu, o aké dôvody ide a majú tak podnety na efektívne riešenia.

Ak je to nedostatok financií, štát sa môže rozhodnúť nejakým spôsobom dotovať neplánovane tehotné ženy. U nás sa prijali niektoré zákony, ktoré pomohli práve v tejto oblasti. Pri niektorých politikoch je táto téma však stále skôr baňou na získavanie politických bodov a chýba tu ochota naozaj týmto ženám pomôcť.

Takýto postoj štátu je však nelogický, posledné demografické čísla sú veľmi zlé. Nedokáže sa naozaj nik z vrcholnej politickej špičky pozrieť na problém klesajúcej pôrodnosti a jej podpory očami ekonomiky a zachovania udržateľného systému?

Úplne súhlasím. Hlavne preto, že k nám chodia predovšetkým ženy, ktoré nie sú rozhodnuté. Často sa aj v médiách prezentuje ukončenie neplánovaného tehotenstva ako tá správna možnosť. Potom sa zdá, ako keby všetky neplánovane tehotné ženy chceli ísť na potrat.

Ale nie je to tak. Ženy si musia vyberať len medzi možnosťou dieťa si nechať alebo ukončiť tehotenstvo. Tých možností je však viac.

Tým, že sa v médiách prezentuje ukončenie neplánovaného tehotenstva ako správna možnosť sa zdá, ako keby všetky neplánovane tehotné ženy chceli ísť na potrat Ale nie je to tak.

Aspoň nám sa ozývajú ženy, ktoré nie sú rozhodnuté pre potrat a nepovažujú ukončenie tehotenstva za jedinú možnosť riešenia, čiže hľadajú ďalšie. Ak sú v spoločnosti ženy, ktoré sú neplánovane tehotné, ale chcú sa starať o dieťatko a priniesť nový život, ktorý pomôže aj nám ostatným v budúcnosti, mali by sme spraviť všetko preto, aby sme im pomohli.

Takýto postoj nemôžu mať len neziskové organizácie ako my, ktoré robia krízovú intervenciu nečakane tehotných, ale mal by si to uvedomiť aj štát. Napríklad v Anglicku sú neplánovane tehotné uprednostňované pri získavaní nájomných bytov.

Je to možno drobnosť, ale keď máte klientku, ktorú muž vyhodí na ulicu so slovami „ak nepôjdeš na potrat, vyhodím ťa“, mala by mať táto žena možnosť nejaký byt získať. Pre ňu by to bola obrovská pomoc a to je len jeden z príkladov.

Za pätnásť rokov existencie Poradne Alexis ste sa stali súčasťou mnohých príbehov. Aké to je zažiť situácie, keď sa napriek ťažkostiam život narodí, ale aj okamihy, keď to tak nie je?

Ak sa dieťatko narodí, je to taká malá výhra. Nielen pre nás, ale aj pre mamičku, a to už od momentu, ako sa rozhodne dieťa si nechať. Akoby sa jej vyjasnila myseľ a zrazu vidí lepšie riešenia problémov, aj sa s ňou ľahšie pracuje.

Spoločne máme ďalší cieľ, riešime to, čo práve potrebuje. Niekedy je s nami len v procese rozhodovania sa pre život. Potom už funguje samostatne, či už po komunikácii s manželom alebo partnerom, prípadne sa rozhodne byť s dieťatkom sama.

Sú aj prípady, keď sprevádzame mamičky aj po narodení dieťaťa. Najväčšiu radosť máme, keď nám pošlú fotky narodených detí. V prvom trimestri je pre nás to dieťatko ozaj „nehmatateľné“. Fotka je odmenou za našu prácu, vidíme, že má zmysel. Sú to naozaj krásne deti a podľa príbehov, ktoré máme možnosť sprevádzať dlhšie, vidíme, že aj šikovné.

Ak sa žena rozhodne aj po kontakte s nami tehotenstvo ukončiť, už sa väčšinou neozve napriek kontaktovaniu kolegyňami. Ostane to hluché a je na každej poradkyni, ako to v sebe spracuje, keďže rešpektujeme slobodné rozhodnutie ženy, nech je akékoľvek. Nemôžeme za ženu rozhodovať my, inak by sme museli za toto rozhodnutie prevziať zodpovednosť.

Jedným z ponúkaných lepších riešení je dať dieťatko na adopciu. Je toto rozhodnutie pre ženu prijateľné?

Pre ženu je to náročné. Ak sa tehotná žena rozhodne dať dieťa na adopciu, dostane sa jej viac osočovania, ako keď ide na potrat a ukončí tehotenstvo. Možno ženy vnútorne cítia toto odsudzovanie, ak si nechajú tretie, štvrté dieťa. Považujem za šialené takto osočovať ženu, najmä ak sa dokáže o dieťa postarať. Tlak spoločnosti je neprimeraný.

Preto povzbudzujem ženy, nech sa neboja a nech nereagujú na všetko, čo im hovorí okolie, ale nech urobia to, čo cítia. Spoločnosť tu podsúva ženám, že tehotenstvo je v určitých okolnostiach zlé, čo nie je pravda. Môže byť náročné prijať dieťatko a starať sa oň, ale je to aj pekné a rozhodne to nie je nič, za čo by sa mala žena hanbiť.

Ak sa tehotná žena rozhodne dať dieťa na adopciu, je viac osočovaná, ako keď ide na potrat a ukončí tehotenstvo.

Videla som reálnu odozvu na prosbu o darovanie plienok pre deti týchto žien, to je úžasné. Na druhej strane poradkyne Alexis nie sú všade…

Určite by sa malo tlačiť na systémovú pomoc, aj keď sa snažíme týmto mamám pomáhať, ako len vieme. Je však možné, že raz aj my „padneme na nos“. Na Slovensku bolo v roku 2023 vyše 5 200 potratov, my sme riešili 333 prípadov.

Z toho je jasné, že sa nedokážeme venovať všetkým ženám, ktoré sú v situácii neplánovaného tehotenstva a nemáme také možnosti ako štát.

Táto pomoc by mala byť prioritou štátu, a to aj pre stav demografickej krivky. Neplánovane tehotná žena môže mať doma funkčnú rodinu s troma deťmi a zrazu čakajú štvrté. Aj by ho prijali, ale naozaj je pre nich situácia taká, že zvažujú, čo teraz urobiť.

Idete ako poradňa s touto témou aj do politických návrhov či rokovaní?

Zatiaľ nás nikto neoslovil. Aj keď sa predkladali zákony na pomoc tehotným, nás z Alexis neprizval k tomu nikto, hoci tu celoslovensky pôsobíme pätnásť rokov. Pripomínali sme aj niektorým politikom, že ak bude niečo k tejto téme, ak sa budú predkladať nejaké zákony, sme ochotné prísť a hovoriť o tom, čo riešime a čo tieto matky potrebujú.

Zatiaľ je to bez odozvy a pozvania do diskusie. Ani nedávne raňajky s poslancami, kde sme prišli s touto témou, nepriniesli zmenu. Jednak tam prišli z opozičných poslancov len takí, ktorí sa tejto téme venujú dlho, jednak z koaličných neprišiel nik. Odvtedy je ticho.

Záleží teda štátu na ďalších ľudských životoch?

To je otázka. Množstvo politikov súčasnej vládnej koalície sa pred voľbami oháňalo statusom ochrancov nenarodeného života, ale po voľbách, ako sa hovorí, akosi „skutek utek“.