Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Keď v apríli 2019 horela, zdalo sa nepredstaviteľné znovu ju zrekonštruovať. Päťročná lehota obnovy sa mnohým zdala ako bláznovstvo alebo rúhanie. Napriek tomu sa podľa hlavného architekta katedrály na prácach nič neodfláklo.
Na jej obnovu sa iba z darov, bez prispenia francúzskeho štátu, vyzbierala takmer miliarda eur, celkové reštaurovanie stálo 700 miliónov eur. Gotická katedrála Matky Božej v Paríži sa stala po ničivom požiari symbolom spojenia ľudí naprieč svetadielmi. Katedrála bola vďaka svojej jedinečnej architektúre symbolom a inšpiráciou pre stavbu iných chrámov v podobnom štýle.
Ranogotickú katedrálu Matky Božej stavali 182 rokov, dokončená bola v roku 1345. Za kráľa v nej bol pomazaný Napoleon, no počas Francúzskej revolúcie utrpela nájazdmi revolucionárov. Tí ju vyrabovali a zničili mnohé sochy. Hrozilo, že stavbu po revolúcii zbúrajú – s vybitými oknami a polozrúcanými stenami nevyzerala životaschopne.
Prvou záchranou po týchto náročných časoch bol pre katedrálu práve spisovateľ Victor Hugo a jeho slávny román Chrám Matky Božej v Paríži. Majstrovo dielo vložilo do príbehu aj detailné opisy priestorov katedrály vďaka postave Quasimoda. Práve vydaním románu sa o katedrálu začala verejnosť zaujímať viac a rozbehla sa zbierka na jej obnovu.
Druhý „bajpas“ dostala katedrála v 19. storočí, keď prešla rekonštrukciou pod vedením Viollet-le-Duca, francúzskeho architekta a historika umenia. Málokto vie, že práve vďaka nemu pribudla na katedrále obľúbená vežička, ktorá tiež zhorela pri poslednom požiari. Bola vybudovaná tak identicky, že nik z 13 miliónov návštevníkov ročne by jej netipoval „iba“ 160 rokov.
Táto dvadsaťročná obnova chrámu pomohla, no ani po nej nebola katedrála v takom stave, ako je podľa súčasného architekta chrámu Philippa Villeneuvea dnes. Požiar známej pamiatke, zaradenej do zoznamu Unesco, pomohol.
Pred katastrofou bola totiž podľa vyjadrenia jej hlavného architekta vo veľmi chatrnom stave. Obavy odborníkov zo vzniku požiaru vinou spráchnivených trámov a množstva prachu neboli len pesimistickými rečami. Rizikom bola totiž aj zastaraná elektroinštalácia.
Monumentálny chrám, o ktorý sa stará už pätnásty hlavný architekt, sa podľa Benátskej charty a dokumentu z Nara podpísanej Francúzskom mal zrekonštruovať do posledného známeho stavu. Podarilo sa to vďaka tomu, že pár rokov pred požiarom bol vykonaný prieskum stredovekej konštrukcie.
Reštaurovať stavbu, ktorá už od začiatku stavby ťahá k 900 rokom existencie, si podľa Philippa Villeneuvea, hlavného architekta katedrály, vyžaduje rešpekt. Bolo nemysliteľné chcieť zanechať pri reštaurovaní v chráme niečo ako „svoju stopu“.
Hlavný architekt hovorí: „Nemohli sme si dovoliť len tak hocičo. Notre Dame je nadčasová. Keď pracujeme na katedrále, ktorá má za sebou 861 rokov existencie, päť či pätnásť rokov je v porovnaní s tým nič. Chcieť si niekde zanechať pamätnú dosku alebo zapísať svoje meno je márne.“
Teší ho však súdržnosť a výborná komunikácia medzi všetkými, ktorí svojou profesionalitou prispeli k obnove Notre Dame: „Pracovali sme v ovzduší dôvery, bratstva a priateľstva. Tento duch pretrval a napĺňa ma hrdosťou. Na stavenisku boli vedľa seba veriaci aj neveriaci.“
Aj dnes vidí v duchu pri vstupe do chrámu pracovať množstvo remeselníkov na klenbách či oknách. Vďaka obrovskej finančnej podpore zo zbierky si mohli dovoliť zaplatiť tých najlepších. Ako hlavný architekt priznáva, práve vďaka oprave katedrály sa títo ľudia, ako aj on sám naučili množstvo nových vecí, ktoré môžu odovzdávať profesijne ďalej.
Po kontrole stavu rekonštrukcie prezidentom Macronom tento týždeň ostáva už len pár hodín do slávnostného otvorenia katedrály, ktorú ešte nik zo súčasníkov v takejto nádhere nevidel. Ostáva dokončiť vežu, vrátiť na pôvodné miesto sochy, odborný zásah ešte potrebuje apsida a sakristia.
Pozrieť si znovuotvorenie skvostu Paríža aj svetového umenia prídu mnohí vzácni hostia. Čo však Francúzov trápi, je fakt, že medzi nimi nebude pápež František, ktorý si šetrí sily na svoju nastávajúcu cestu.
Lístky na otváraciu svätú omšu sú už beznádejne vypredané. Všetci sa však môžu zúčastniť sviečkového sprievodu počas slávnostného návratu sochy Panny Márie s dieťaťom, ktorá zázračne prežila požiar a po ňom dostala meno Stabat Mater.
Vítať ju aj účastníkov bude rovnako neuveriteľne zachránený organ, jeden z najväčších na svete s takmer osemtisíc píšťalami. Medzi zachránené artefakty patrí aj Kristova tŕňová koruna. Fascinujúci je aj záujem mladých ľudí o úvodnú otváraciu svätú omšu v katedrále. Nemožno teda nevidieť súvis obnovy katedrály s obnovou cirkvi a viery vo Francúzsku, ktoré sa dlhé roky pýšilo titulom „prvorodená dcéra Cirkvi“.
Počas tohtoročnej Veľkej noci totiž prijal krst rekordný počet mladých ľudí, ktorí nemali žiadne zázemie a výchovu k viere v rodine, ba skôr naopak. Štatistiky hovoria o približne šesťtisíc ľuďoch, ktorí prijali sviatosť krstu, a vyše 17 000 dospelých, ktorí prijali sviatosť birmovania.
Ak teda prezident hovorí o povstaní katedrály z popola, spolu s ňou vstáva aj cirkev v tejto krajine.
Foto – SITA/AP
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
