Svetový deň pokoja zaviedol blahoslavený Pavol VI. v roku 1967. Po prvý raz sa slávil v roku 1968. Odvtedy si ho pripomíname v prvý deň nového roka. Pápeži k nemu vydávajú posolstvo, v ktorom reflektujú aktuálne problémy a výzvy spoločnosti.
Vo svetle Biblie, 2000-ročných skúseností Cirkvi a zdravého rozumu ukazujú cesty, ktoré môžu viesť k pokoju, ktorý je viac než len dočasné mlčanie zbraní.
Posolstvo sa zverejňuje v decembri iste aj preto, aby ho pred 1. januárom bolo možné preložiť do iných jazykov a rozšíriť. A potom sa nad ním zamyslieť v jeho konkrétnych súvislostiach.
Nádej a pokoj zo slobody a spravodlivosti
V úvode pápež František píše o nádeji, ktorú má priniesť Jubilejný rok: „Na úsvite tohto nového roka, ktorý nám daroval náš nebeský Otec, jubilejného roka venovaného nádeji, sa obraciam na každú ženu a každého muža.
No najmä na tých, čo sa cítia v dôsledku svojej životnej situácie skľúčení, odsúdení vlastnými chybami, zdrvení odsúdením druhých, ktorí už nevidia žiadnu perspektívu pre svoj život. Všetkým vám prajem nádej a pokoj, pretože toto je rok milosti, plynúcej zo Srdca Vykupiteľa!“
Pripomína, že slávenie „jubileí“ pochádza zo starobylej židovskej tradície, že sa „každých štyridsaťdeväť rokov ohlasoval rok milosti a oslobodenia pre všetok ľud. Táto slávnostná výzva sa mala v ideálnom prípade ozývať po celom svete.“
Pripomínala „všetkým ľuďom, bohatým aj chudobným, že nikto neprichádza na svet, aby bol utláčaný: sme bratmi a sestrami, deťmi toho istého Otca, a narodili sme sa, aby sme podľa Pánovej vôle boli slobodní.“ Čiže každý, kto iným berie slobodu (okrem spravodlivo odsúdených zločincov) koná proti Božej vôli.
V rovnakom duchu František v súvislosti s vojnou na Ukrajine viackrát pripomenul encykliku Pacem in Terris, kde Ján XXIII. píše, že hlavnou príčinou vojen, obrovského utrpenia a množstva utečencov sú vlády, ktoré vlastným občanom a iným národom berú slobodu.
Presne to robia komunisticko-marxistické režimy na čele s Putinovým Ruskom. Súčasná Ficova vláda opakovane kritizuje slobodný demokratický Západ, ktorého je Slovensko súčasťou, za pomoc Ukrajine, ktorá bráni svoju slobodu. Nikdy však nekritizuje Rusko či iné diktatúry, ktoré iným berú slobodu.
Vykorisťovanie a štruktúry hriechu
„Aj dnes je Jubileum udalosťou, ktorá nás nabáda, aby sme sa usilovali o Božiu oslobodzujúcu spravodlivosť na celej zemi.“ Sme povolaní „byť hlasom, ktorý poukazuje na mnohé situácie vykorisťovania zeme a útlaku blížneho.
Takéto nespravodlivosti niekedy nadobúdajú podobu toho, čo svätý Ján Pavol II. nazval „štruktúrami hriechu“. Nie sú totiž spôsobené len neprávosťou niekoľkých ľudí, ale sa takpovediac zakorenili a udržiavajú vďaka tichému súhlasu mnohých.“
„Každý z nás sa musí cítiť istým spôsobom zodpovedný za devastáciu, ktorej je vystavený náš spoločný dom, počnúc činmi, ktoré, hoci aj nepriamo, podnecujú konflikty bičujúce ľudstvo. Rôzne, no vzájomne prepojené systémové výzvy, ktoré sužujú našu planétu sa tak navzájom podnecujú a prelínajú.
Mám na mysli najmä nerovnosti každého druhu, neľudské zaobchádzanie s migrantmi, zhoršovanie životného prostredia, zmätok, ktorý zámerne zaviňujú dezinformácie, odmietanie akéhokoľvek dialógu a enormné financovanie vojenského priemyslu.“
Tu treba pripomenúť, že Slovensko prinajmenšom v Európe patrí k štátom, kde najviac ľudí verí dezinformáciám a súčasná vláda SR má k nim veľmi blízko. Aj to, že svetové výdavky na zbrojenie sa rekordne zvýšili po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Pripomenúť treba aj to, že slovenská vláda reční o mieri, ale premiér propaguje vojenské dodávky islamskému Azerbajdžanu, ktorý útočí na kresťanské Arménsko a minister obrany Kaliňák podniká v zbrojárskom priemysle (fakty a zdroje k tvrdeniam).
To ohrozuje celé ľudstvo, preto pápež vyzýva „rozlámať reťaze nespravodlivosti a ohlasovať Božiu spravodlivosť. Niekoľko príležitostných filantropických skutkov však nebude stačiť. Namiesto toho sú potrebné kultúrne a štrukturálne zmeny, ktoré prinesú trvalú zmenu.“
Spravodlivosť, nie vrstva privilegovaných
„Jubilejná udalosť nás vyzýva k viacerým zmenám, aby sme čelili súčasnému stavu nespravodlivosti a nerovnosti a pripomenuli si, že dobro zeme nie je určené len pre niekoľko privilegovaných, ale pre všetkých.“
Pápež spomína potrebu vďačnosti Stvoriteľovi, ktorý je nekonečne milosrdný. Kritizuje elity, ktoré v každej dobe profitujú z utrpenia najchudobnejších: „Ak nie je medzinárodný systém živený logikou solidarity a vzájomnej závislosti, vytvára nespravodlivosť, navyše zhoršenú korupciou, ktorá vrhá chudobné krajiny do pasce.“
Pritom „zahraničný dlh sa stal nástrojom kontroly, prostredníctvom ktorého niektoré vlády a súkromné finančné inštitúcie v najbohatších krajinách bezohľadne využívajú ľudské a prírodné zdroje najchudobnejších krajín.“
..viaceré skupiny obyvateľstva, ktoré sú už zaťažené medzinárodným dlhom, sú navyše nútené niesť bremeno ekologického dlhu rozvinutejších krajín.“ Preto František žiada uznanie „ekologického dlhu rozvinutejších krajín.“
Pripomína výzvu svätého Jána Pavla II. pri príležitosti Jubilea roku 2000, aby sme mysleli na „výrazné zníženie (ak už nie úplné odpustenie) medzinárodných dlhov, ktoré doliehajú na osud mnohých národov“.
Slovensko patrí do bohatšej polovice sveta a nikdy nevykorisťovalo iné národy. Zároveň však patrí v životnej úrovni či kvalite zdravotníctva k najslabším v EÚ. Hlavné príčiny sú v desaťročiach komunistickej diktatúry, ktorá nám zobrala slobodu, či v nespravodlivostiach a korupčnom systéme po jej páde v novembri 1989.
Súčasná vláda od volieb 2023 obnovuje korupčný systém s vrstvou privilegovaných, smerujúci k väčšiemu zadlženiu štátu a zníženiu životnej úrovne väčšiny, najmä najchudobnejších.
Cieľom je pokoj
S odkazom na svätého Pavla VI. a Benedikta XVI. navrhuje „použime aspoň pevne stanovené percento peňazí vynakladaných na zbrojenie na zriadenie svetového fondu, ktorý by definitívne odstránil hlad a uľahčil vzdelávacie aktivity v najchudobnejších krajinách.“
Pripomína žalmistu: „milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú“ (Ž 85, 11) „Odzbrojenie srdca je gestom, ktoré sa týka všetkých: od prvého po posledného, od malých po veľkých, od bohatých po chudobných. Niekedy stačí niečo také jednoduché ako „úsmev, gesto priateľstva, bratský pohľad, úprimné vypočutie, nezištná služba.“
Končí modlitbou, „ktorú vznášam k Bohu, keď posielam svoj novoročný pozdrav hlavám štátov a vlád, šéfom medzinárodných organizácií, predstaviteľom rôznych náboženstiev, každému človeku dobrej vôle:
Daruj nám svoj pokoj, Pane!
Odpusť nám naše viny, Pane,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a v tomto kruhu odpustenia nám daruj svoj pokoj.
Pokoj, ktorý len ty môžeš dať
tomu, kto nechá svoje srdce odzbrojiť,
tomu, kto s nádejou chce odpustiť dlhy svojim bratom,
tomu, kto nebojácne vyznáva, že je tvojím dlžníkom,
tomu, kto nezostáva hluchý k volaniu tých najchudobnejších.
Celý text tu: KBS prináša preklad posolstva pápeža Františka na 58. …
Brána nádeje
V nedeľu 22. decembra po modlitbe Anjel Pána pápež František vyzval na vianočné prímerie na všetkých vojnových frontoch: „Sužovanú Ukrajinu naďalej zasahujú útoky na mestá, niekedy poškodzujú školy, nemocnice, kostoly. Umlčte zbrane a nechajte zaznieť vianočné koledy! Modlime sa, aby na Vianoce prestala streľba na všetkých vojnových frontoch, vo Svätej zemi, na Ukrajine, na celom Blízkom východe a na celom svete….“
Rusi cez vianočný týždeň zaútočili na Ukrajinu viac ako 370 dronmi, asi 280 riadenými leteckými bombami a 80 strelami rôzneho typu.
Viaceré myšlienky z posolstva k Svetovému dňu pokoja pápež rozvíjal aj počas polnočnej svätej omše a pri otvorení Jubilejného roka 2025. „V túto noc sa svätá brána Božieho Srdca otvára každému človeku. S ním nádej nesklame,“… „Toto je noc, v ktorej sa svetu doširoka otvorila brána nádeje; toto je noc, v ktorej Boh každému hovorí: nádej je tu aj pre teba.“ …
Na to, aby sme tento dar prijali, sme povolaní vydať sa na cestu s úžasom betlehemských pastierov. Bez váhania sa poďme pozrieť na Pána, ktorý sa nám narodil, s ľahkým a bdelým srdcom, pripraveným stretnúť sa, aby sme dokázali pretaviť nádej do situácií nášho života.
To je naša úloha: pretaviť nádej do rôznych životných situácií. Pretože kresťanská nádej nespočíva v pasívnom čakaní na šťastný koniec, nie je to happy end ako vo filme, ale dostali sme Pánov prísľub, ktorý treba prijať tu a teraz, na tejto zemi, ktorá trpí a stoná.
Od nás si vyžaduje, aby sme neotáľali, aby sme neupadli do zvyklosti, nezotrvávali v priemernosti a lenivosti. Žiada od nás – ako by povedal svätý Augustín – aby sme sa rozhorčovali nad tým, čo nefunguje a aby sme mali odvahu to zmeniť.
Žiada od nás, aby sme sa stali snívajúcimi pútnikmi pri hľadaní pravdy, ktorí sa nikdy neunavia, aby sme boli ženami a mužmi, ktorí sa nechajú znepokojovať Božím snom, ktorý je snom o novom svete, kde vládne pokoj a spravodlivosť.“
Ilustračné foto – SITA a Peter Kremský