„Pocit, že musíme naše krajiny, Európu chrániť pred škodlivými vplyvmi zvonka, chrániť kolísku kresťanskej kultúry, dokáže spotvoriť kresťanstvo. Kresťanstvo nie je niečo, čo treba chrániť, je to posolstvo spásy, ktoré treba neustále odovzdávať,“ takto komentoval na pódiu Lo Presti aktuálne tendencie kresťanov v politike neustále pred niečím brániť svoju identitu.
„V čom spočíva zrelosť kresťanstva dnes? Tak ako Ježiš zomrel na kríži, preto aby zachránil ľudstvo, tak by sme aj dnes mali byť v politike pripravení dať život za mnohoraké ľudstvo. Ale kto sa utieka do pevnosti, aby chránil svoju identitu, je ako dieťa, ktoré nevyrástlo z kolísky. Malé dieťa robí všetko preto, aby ostalo v kolíske, namiesto toho, aby sa tvárou v tvár postavilo svetu. Istý druh patológie Európy, ktorá bola kolískou kresťanstva, je práve to, že dnes už len chráni túto kolísku.”
Podľa Lo Prestiho kresťan nie je ten, ktorý vstupuje len do čistého sveta a odťahuje sa od ostatného sveta. „To, že všetci sú kandidáti jednoty, znamená, že musíme zotrieť naše kategórie medzi tými, ktorí sú kresťanmi a ktorí nie sú… Ježiš sa modlil, aby všetci boli jedno, preto kresťan v politike všade tam, kde vidí rozdelenie, pracuje na tom, aby sa veci dali do poriadku. Keď teda hodnotíme nejakého politika, či je typom kresťanského politika, tak ho hodnoťme podľa krokov, ktoré robí smerom k jednote.“
Slovenským politikom pripomenul, že naša krajina môže byť vďačná, ak máme politikov, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú kresťania, ale máme im pomôcť, aby uskutočňovali naozaj to, čo kresťanstvo vyžaduje. „Ak si kresťan a nevieš, čo kresťanstvo vyžaduje v sociálnej, ekologickej, ekonomickej oblasti, tak ho ako politik nežiješ. Pritom iba kresťanstvo vie dať dnes odpovede na veľké otázky doby, ideológie padli, nikto nechce, aby sa vrátil socializmus, aj kapitalizmus už ukázal svoje limity. Vízia ľudstva ako rodiny je východiskom. Nemôžeme si myslieť, že si vytvoríme akýsi prosperujúci ostrovček šťastia a blahobytu, zatiaľ čo všetko naokolo sa potápa. To nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné. Alebo sa zachránime všetci, alebo všetci zahynieme.”
Politici reagujú
V Košiciach sa stretol Alberto Lo Presti s komunálnymi politikmi z východu Slovenska a Ukrajiny, v Bratislave sa s talianskym politológom stretli aj ľudia z vysokej politiky. Miriam Lexmann z KDH po Lo Prestiho prednáške pre Nové mesto povedala.
„Keď som minulý rok pracovala na kampani, ktorá by mala pripomenúť sté výročie zrodu jednej z najstrašnejších totalít VOSR, zvolili sme heslo „Ideológie majú konzekvencie“. Tento prístup bol inšpirovaný odpoveďou známeho britského filozofa Rogera Scrutona, ktorý povedal, že konzervativizmus nie je ideológia, ale životný štýl. Pre mňa bol tento prístup k správe vecí verejných veľmi blízky a inšpiratívny aj pri mojom nedávnom vstupe do aktívnej politiky. Keď som počúvala Alberta Lo Prestiho, mala som pocit, že sa nás snažil primäť k podobnému kroku. Pristupovať k verejnej službe cez prizmu spirituality jednoty znamená, že musíme tú jednotu žiť a mať ju na zreteli pri každom kroku. Teda nie ideológiu, nie záujmy politickej strany alebo môjho „klanu“ či frakcie, ale záujmy, ktoré slúžia jednote a jednotlivcom, ktorých táto jednota má potenciál spájať. Záujmy, ktoré slúžia dobru ale i Dobru, lebo v jeho službách máme byť a rásť.”
Podľa poslanca Národnej rady Eduarda Hegera z OĽANO je vízia dialógu vždy potrebná. „O to viac, ak má smerovať k jednote. Jednota rastie počtom ľudí, ktorí do nej dozrievajú. Jednota sa nedá nanútiť. A dialóg je dôležitá cesta k tomuto dozrievaniu.”
Caroline Líšková z KDH víta diskusiu o dialógu v politike. „Odchádzala som z diskusného večera veľmi príjemne prekvapená. Ja osobne vidím budúcnosť pozitívne, aj keď občas precitnem do malých pochybností, keď sledujem zbytočné boje na kresťanskom politickom spektre, ktoré nás zbytočne oslabujú. Verím, že všetko dobre dopadne, ale potrebujeme popracovať na zjednocujúcom procese.”
Na stretnutie s Lo Prestim prišli aj mladí ľudia, ktorí vidia svoju cestu vo svete politiky. Predseda KDMS Martin Trúchlik po stretnutí hovorí: „Iniciatívu chápem ako opakovanú a láskavú snahu o dialóg s každým, aj s ľuďmi, ktorých (nielen) politické názory sú s tými našimi protichodné. Viem si predstaviť spolupodieľať sa na projektoch, ktoré ste spomínali; respektíve snažiť sa ich preniesť do našich pomerov, tu na Slovensku. Čo si viem predstaviť menej, je diskusia so zástupcami ĽSNS či niektorými členmi SMERu, PS. Nie som si úplne istý, či niečo podobné dokáže súčasná generácia politikov, ak na tom zapracujeme, tá ďalšia to možno zvládne.”