Magické praktiky našich predkov: Ako sa kedysi chránili polia a dobytok pred pohromami

Slovo mágia už nie je v našom slovníku veľmi frekventované. Asi trochu tušíme, že je to nejaké bosoráctvo alebo záškodníctvo.

V minulosti si určitými magickými praktikami vypomáhal človek omnoho viac. Nebol si totiž veľakrát istý, či zvládne svoju robotu sám, bez pomoci iracionálnych síl. Ak praktizoval mágiu, veril vo dve možnosti: že bude môcť kladne alebo záporne vplývať na živú bytosť pomocou predmetu, ktorého sa dotýkala, a takisto mal v podobnom konaní privolať želaný účinok pomocou predmetu, reprezentujúceho želanú vlastnosť. Napríklad ak sa dal psovi med, tak pes už nikomu neublížil.

Gazda celú svoju činnosť zveril pod ochranu účinných patrónov jarných prác.

Kedysi pripisoval roľník veľký význam činnostiam spojeným s obrábaním a prípravou pôdy. V jarnom období bola dôležitou časťou prác prvá oračka a sejba, ktoré sprevádzali aj magické praktiky.

Gazda sa pred prvou oračkou zvykol vždy dôkladne poistiť. Vedel, že má hlboko preorať prvú brázdu a vložiť do nej veľkonočné vajíčko ako symbol plodnosti aj kosť z veľkonočnej šunky v nádeji, že ochráni pole pred živelnými pohromami. Mágiu podobnosti použil pri úkone, keď vrece so zrnom určeným na sejbu priložil ťažkou hrudou, aby boli aj klasy rovnako ťažké.

A dodržiaval ešte všeličo iné spojené s poverčivosťou. Zrno hádzal spakruky, aby na dozretom obilí nerobili vtáci škodu. Ak pastier vyháňal dobytok na pašu, vedel, že ho musí ochrániť pred rôznymi zlými silami. V zmysle mágie podobnosti potrel chrbty dobytka vajíčkom, aby bol okrúhly a zdarne sa rozmnožoval. Cez cestu, kade prechádzalo stádo na pašu, položil reťaz a zámok – tiež s úmyslom princípu mágie podobnosti –, aby mu dobytok držal pokope.

Celú svoju činnosť ešte zveril pod ochranu účinných patrónov jarných prác, ktorými boli svätí Juraj a Marek. Aké dômyselné a trochu pritiahnuté za uši, však? Juraj mal blízko k sedliakovi, pretože jeho meno znie v preklade geos – zem, orge – stavať.

Platila zásada, že všetky jarné poľnohospodárske práce musia byť hotové do dňa jeho sviatku, po ňom sa už nesmelo šliapať po poli.V tento deň mohli mať niektoré rastliny alebo živočíchy mimoriadne vlastnosti.

Ďatelinový štvorlístok sa považoval za prísľub šťastia. Dievča, ktoré malo takúto ďatelinku, dostalo za muža toho, na koho najviac myslelo.

Keď oslavoval svoje meno Marek, naši predkovia sa v tento deň uberali s prosebnou procesiou do polí za účelom posvätenia ozimín. Prosili o naplnenie sýpok a hojnosť úrody, ale aj o ochranu pred búrkami, víchricami, povodňami.

Nič nové pod slnkom ani pri súčasných výkyvoch počasia. Ostáva len prosiť a priať si, milí čitatelia, aby bolo živelných pohrôm čo najmenej a aby nám nespôsobovali veľké materiálne škody.