Mamona či tmel? Seriál Welcome to Wrexham je skvelou sondou do európskej futbalovej kultúry

Dvaja americkí herci, oplývajúci veľkým entuziazmom pre šport, kúpia waleský futbalový klub v nižšej lige a pokúsia sa svoju popularitu použiť na jeho zveľadenie.

To nie je zápletka filmovej komédie z prostredia športu, ale skutočný príbeh hercov Ryana Reynoldsa a Roba McElhenneyho a klubu Wrexham A.F.C., ktorý je zachytený v dokumentárnom seriáli Welcome to Wrexham.

Dvaja herci sa majiteľmi klubu Wrexham A.F.C. stali na začiatku roka 2021. V tom čase tento waleský klub hral v National League, čo je piata britská liga, a po pandémii Covid-19 bojoval s existenčnými problémami.

V tomto období sa herec McElhenney stal fanúšikom seriálu Sunderland ‚Til I Die, ktorý sledoval dianie vo futbalovom klube Sunderland A.F.C., a povedal si, že čosi také chce zažiť na vlastnej koži. Ako televízny herec však podľa svojich vlastných slov potreboval „superhrdinské, filmové peniaze“, a tak sa do obchodu priplietol aj Reynolds známy svojou rolou Deadpoola.

V troch zatiaľ zverejnených sériách seriálu tak môžeme sledovať, ako sa dvaja herci s nulovými skúsenosťami z oblasti športového podnikania snažia zveľadiť tretí najstarší futbalový klub na svete.

Veľký vplyv na komunitu

Je zjavné, že seriál točili pre americké publikum – z času na čas sa na obrazovke zjaví slovník prekladajúci britské pojmy do americkej angličtiny, pravidlá hry a futbalových zostupov a postupov sú vysvetlené veľmi jednoduchým spôsobom, a keď sa objaví niekto so štipkou waleského prízvuku, na obrazovke sa ihneď zjavia titulky.

Dianie v klube sledujeme z mnohých uhlov pohľadu – vidíme krik trénera v kabíne, nadšenia a sklamania verných lokálnych fanúšikov, Reynoldsa a McElhenneyho snažiacich sa zapadnúť do svojej novej role majiteľov klubu a v neposlednom rade rôznorodé príbehy jednotlivých fanúšikov a ľudí pohybujúcich sa v okolí klubu Wrexham A.F.C.

Práve táto časť seriálu je podľa mňa najzaujímavejšia. Viac ako vysvetľovanie futbalu (ktorý Európania dôverne poznajú) a dianie na úrovni celebrít ma zaujalo to, aký obrovský vplyv má klub Wrexham A.F.C. na mestečko Wrexham s približne 45-tisíc obyvateľmi.

Nájdeme tu napríklad autistickú ženu, ktorá na zápas chodí s tlmiacimi slúchadlami, fotografa, ktorý Wrexhamu venoval veľkú časť svojej tvorby, no kvôli svojej sociálnej úzkosti nikdy nebol na zápase, či rozvedeného muža, pre ktorého je futbalový klub prostriedkom budovania vzťahu so svojimi deťmi.

Amerika vs. Európa

Viem si predstaviť, že pre Američanov musí byť tento aspekt seriálu veľmi zaujímavý. V Spojených štátoch amerických funguje trochu iná športová kultúra: ľudia tam na zápasy chodia ako na sociálnu udalosť a šport celkovo z pohľadu diváka vnímajú ako príjemnú voľnočasovú aktivitu.

To je obrovský rozdiel v porovnaní s Európou, kde sa miestny športový klub v mnohých prípadoch stáva takmer ďalším náboženstvom a významným sociálnym tmelom. Športový klub sa stáva niečím, čo spája ľudí, ktorí by sa inak nikdy nestretli – na tribúne sa zo streleného gólu investičný bankár teší úplne rovnako ako stredoškolský učiteľ či robotník zo železiarne.

Športové kluby sú v Európe takisto silno zviazané s miestnou komunitou a nie sú niečím, čo by sa dalo preniesť a úplne rovnako úspešne zasadiť na inom mieste. To vidíme aj v seriáli Welcome to Wrexham, kde obyvatelia dúfajú v úspech svojho klubu nielen pre samotný športový úspech, ale aj pre potenciálny pozitívny vplyv na komunitu, s ktorým by bol tento úspech spojený.

Kedy to je mamona?

Samozrejme, tento pohľad je trochu idealizovaný, keďže sa v priebehu posledných troch desaťročí šport (a najmä profesionálny futbal) silno skomercionalizoval a pekné „lokálne“ príbehy často píšu peniaze arabských šejkov alebo transkontinentálnych milionárov. (Čo je v konečnom dôsledku aj prípad samotného Wrexhamu.)

Potom vyvstáva aj otázka, aká miera komunitnej pozornosti venovaná športovým udalostiam je ešte zdravá a kedy to už zachádza priďaleko a fandenie sa mení na mamonu. Pri všetkom dobrom existuje riziko, že to posadíme na Boží trón, a v tom prípade sa tento nový boh zmení na démona. V športe sú príkladom par excellence futbaloví chuligáni, ktorí vôbec nepochopili podstatu športu a sú pripravení kvôli nemu ubližovať iným ľuďom.

Samotné sledovanie športu v zdravej miere má však určite pozitívne sociálne dôsledky. Koniec koncov športové metafory vo svojich listoch používa aj svätý Pavol, ktorý viacnásobne hovorí o zápasení alebo o behoch.

Pri posudzovaní toho, či sa naše fandenie športovému klubu nestalo mamonou, nám môže pomôcť kritérium takisto od svätého Pavla, aby sme hocičo, čo robíme, robili na Božiu slávu (1 Kor 10, 31) a v kontexte jeho vôle. A je ťažké poprieť, že budovanie silnejších vzťahov je v súlade s Božou vôľou.

Ak chcete svet okolo tej „najkrajšej hry“ trochu hlbšie pochopiť, Welcome to Wrexham je dobré miesto, kde začať.

Možno s prekvapením, podobne ako ja, prídete na to, že vás dokáže upútať dianie vo waleskom futbalovom klube, o ktorom ste až doteraz nepočuli.