Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Izrael v týchto dňoch celému svetu v priamom prenose ukazuje, ako sa dá prakticky zakročiť voči lídrom teroristických režimov. Po útoku USA v Iraku v marci 2003 sa na Američanov zniesla oprávnená kritika.
Uprednostnili masívnu pozemnú operáciu, ktorá stála životy stovky tisíc ľudí, pred cielenou likvidáciou politických a vojenských lídrov Husajnovho režimu.
V prípade Izraela a jeho tajných služieb možno vidieť pôvod tejto stratégie v neslávne známej olympiáde v Mníchove v roku 1972. Vtedy si po atentáte na 11 izraelských olympionikov agenti izraelského Mosadu po jednom našli jeho strojcov a s výnimkou jedného ich postupne zlikvidovali.
Situácia v konflikte medzi Izraelom, Hamasom a Hizballáhom sa v posledných dňoch menila každou hodinou a vyhrotila sa najmä počas predvčerajška a včerajška:
Sobota 27. júla – šiítski teroristi Hizballáhu v sobotu podvečer z územia susedného Libanonu raketou zasiahli futbalové ihrisko v drúzskej dedine Madždal Šams a zavraždili 12 detí. Tým zaznamenali nový rekord obetí tragického ostreľovania severu Izraela.
Tamojší líder Drúzov šejk Muafak Taríf za svoju komunitu takmer 12 000 ľudí, ktorí sú lojálnymi občanmi Izraela vyhlásil: „Žiadna normálna krajina nemôže dovoliť pokračovať v ubližovaní svojim občanom a obyvateľom. Toto je už deväť mesiacov trvajúca realita. Tento večer prekročil všetky hranice.“
Utorok 30. júla: po pokojnej nedeli a pondelku, keď silnela kritika voči Netanjahuovej vláde za nečinnosť, Izrael v utorok podvečer podnikol útok tromi raketami z bezpilotného lietadla na jedno z velení Hizballáhu na južnom predmestí libanonského Bejrútu.
Napokon sa potvrdilo, že pritom zahynul najvyšší vojenský veliteľ Hizballáhu Fuád Šukr, známy tiež ako Hadždž Mošín. Velil sobotnej streľbe, ktorá zasiahla drúzske deti. Ukázalo sa zároveň, že zlikvidovaného teroristu už roky hľadá USA pre jeho úlohu pri bombovom útoku na kasárne americkej námornej pechoty v Bejrúte v roku 1983, kde zahynulo 241 amerických vojakov.
Streda 31. júla: Hamas, Iránske revolučné gardy a saudskoarabská TV Al-Arabíja potvrdili likvidáciu politického vodcu teroristickej organizácie Hamas Ismaila Haníju spolu s jedným z jeho strážcov. Stalo sa tak v stredu nad ránom pri leteckom údere na Haníjovo sídlo v Iráne. Skutok sa okamžite začal prisudzovať Izraelu, ktorý svoju účasť zatiaľ nepotvrdil.
Vodca Hamasu bol so svojím osobným strážcom v srdci Iránu, vo štvrti Šimrán na severe Teheránu potom, čo sa zúčastnil na slávnostnej inaugurácii nového iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána. Podľa najnovších informácií z Iránu bola raketa, ktorá zabila vodcu Hamasu, odpálená z vnútra Iránu, a nie z „tretej krajiny“. Haníja bol najvyššie postaveným politickým predstaviteľa Hamasu, ktorý zahynul od začiatku konfliktu.
Izraelu sa teda podarilo v priebehu 10 hodín zlikvidovať číslo 2 Hizballáhu a číslo 1 Hamasu, jedného v srdci Bejrútu a druhého v Teheráne, len 150 metrov od domu nového iránskeho prezidenta.
Je to jasný odkaz, že nepriatelia Izraela sa nemôžu cítiť nikde celkom bezpečne. Jeruzalem ani po takom strašnom masakre s 12-timi detskými obeťami, ako sa na Golanoch v sobotu odohral, nesiahol po plošnom pomstychtivom bombardovaní Libanonu.
Ukázal naopak, že ako demokratický a etnicky bohatý štát chráni bezpečnosť všetkých svojich občanov bez ohľadu na vierovyznanie. Nezameriava sa pritom na civilistov, ale ide po hlavách, ktoré terorizmus proti Izraelu riadia.
Je príznačné, že oba tieto útoky svorne odsúdili Hamas, Húsíovia, Irán, Turecko a Rusko… Kým Izrael oficiálne v stredu viac mlčal, ako hovoril, menované útvary sa predbiehali v siláckych vyhláseniach o tvrdej odplate “sionistickej entite”. Mimochodom, pri útoku na drúzske deti tí istí hráči útoky Hizballáhu neodsúdili.
Už ani neprekvapuje prudko protiizraelská rétorika Turecka, ktorého prezident Erdogan opakovane prijímal delegácie Hamasu. Svet by však malo zobudiť, že sa takto správa spojenec západu a člen NATO. Podstatné je, že USA v utorok ústami svojho ministra obrany Austina Lloyda demonštrovali, že stoja za Izraelom „ak bude napadnutý.”
Aktualizácia 1.8.2024 o 10.00:
V reakcii na udalosti v úvode týždňa The New York Times včera večer informoval, že najvyšší vodca Iránu Ali Chameneí nariadil priamy úder na Izrael. Opieral sa pritom o tri dobre informované zdroje. O vážnych zámeroch na odvetu za zabitie Ismaila Haníju mal informovať aj ostatné krajiny Blízkeho východu. Predstavitelia Pentagónu neskôr uviedli, že teraz platí 72-hodinová lehota, počas ktorej sa dá čakať, že Irán a jeho spojenci začnú totálny útok proti Izraelu.
Prvotný útok sa očakáva z Libanonu, kde má Hizballáh viac ako 150 000 rakiet. Je možné, že Izrael sa bude musieť brániť až na siedmich koordinovaných frontoch:
(1) Iránske revolučné gardy priamo v Iráne,
(2) Hizballáh v Libanone,
(3) Húsíovia v Jemene,
(4) militantné šiítske skupiny podporované Iránom v Iraku,
(5) Sýrii,
(6) určitú palebnú silu má stále Hamas v Gaze a
(7) z tzv. Západneho brehu (Samárie a Judei) môžu útočiť Hamas a Palestínsky islamský džihád.
Američania sa obávajú, že tento útok sa bude výrazne líšiť od predchádzajúceho v noci z 13. na 14. apríla, keď Irán vystrelil okolo 350 rakiet a dronov. Tentoraz sa chce Irán pomstiť za zabitie Haníju zameraním sa na vysokopostavených izraelských predstaviteľov.
Izrael môže okrem leteckého útoku čeliť vyspelým iránskym zbraniam s použitím iránskeho námorníctva a letectva. Ak útok z Libanonu zahltí izraelské systémy protivzdušnej obrany, Irán by mohol ľahšie zrealizovať aj pozemný útok, píše denník New York Times.
Ilustračné foto – Peter Kremský
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
