Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD) je v poslednom čase horúcou témou psychológov a psychiatrov, ale aj laikov. Rodičia sú často zneistení nesústredenosťou svojho dieťaťa, jeho „neschopnosťou“ plniť zadané úlohy, vonkajším a vnútorným nepokojom, rušivým správaním, a tak hľadajú odpovede, kde len môžu.
Natalija Obadičová sa rozhodla vyrozprávať príbeh vlastnej rodiny. Ponúka sondu do svojich pochybností, odkrýva cestu prekonávania počiatočnej neistoty vo výchove syna aj svoje odhodlanie nepoddať sa strachu a systematicky kráčať k cieľu so svojimi najbližšími.
Každý rodič, ktorý prežíva podobný príbeh, sa určite nájde v Natalijiných stavoch beznádeje a únavy, ale snáď si spolu s ňou aspoň trochu vydýchne, keď od psychologičky počuje slová: „Pani, vaše dieťa nie je nevychované. Váš syn má poruchu pozornosti. Výchova s tým nemá nič spoločné.“ Veď úľavou môže byť niekedy už samotné rozlúsknutie problému.
Kniha prináša nielen praktické rady, ako sa vysporiadať s rôznymi situáciami v rodine, kolektíve či škole, ale je aj výzvou, inšpiráciou a povzbudením, aby sa žiadny rodič pri výchove dieťaťa s poruchou ADHD nepoddával pocitom únavy, osamotenosti, bezradnosti či rozpakov. Hoci kniha ponúka konkrétny príbeh jednej rodiny, poslúži aj ako praktická príručka pre všetkých, ktorí sa boria s podobným osudom. A ten nemusí byť ťarchou, ale – podľa slov samotnej autorky – aj „jedným veľkým dobrodružstvom“.
