Človek je ako zem, ktorá trpí… Len čo príde na svet, kričí, lebo prišiel o teplo materského lona. A keď sa jeho dni blížia ku koncu a on dohára, žiada sa mu čoraz viac svetla. No podobne ako sa zem popukaná od páľavy otvára osviežujúcemu dažďu, aj človek trápený bolesťou sa otvára životu, aby od neho prijal všetky semienka nádeje.
