Po Druhom vatikánskom koncile sa stalo moderným hovoriť o znakovosti evanjeliových rád. Predovšetkým celibát je eschatologickým znakom, znakom nastávajúceho Božieho kráľovstva. Jeden spolubrat pri kláštornej diskusii o sľuboch spomenul, že vôbec nemá chuť byť pre svoje okolie eschatologickou dopravnou značkou. Celibát predsa musí mať v sebe nejakú hodnotu a zmysel. Nikto ho nedokáže žiť iba ako znak. Každý musí byť v sebe schopný existovať zmysluplne. Podstatou celibátu nie je zriekať sa, ale umožniť život, ktorý nám daroval Kristus. Predstavuje cestu k životu v plnosti, ktorý nám Kristus prisľúbil. Tento život môže byť zakúšaný v manželstve, a dá sa vedome nájsť na ceste celibátu, ale len vtedy, ak sa celibát volí kvôli životu, nie kvôli strachu pred životom, pred sexualitou…
