Evanjelium, ktoré Chiara Lubichová skloňovala najrôznejšími spôsobmi, zhrnula do dvanástich bodov. Vzájomná láska je jedným z nich. V tomto diele čitateľovi predstavujeme niekoľko autorkiných vybraných zápiskov, aby sme ho voviedli do jej myslenia a praxe spojenej s Ježišovým slovom z Jánovho evanjelia: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.“ (Jn 13, 34)
Vzájomná láska je sama osebe paradoxná, pretože si vyžaduje úplné, slobodné a nezištné darovanie samého seba, a zároveň v sebe zahŕňa výzvu na vzájomnosť a spoločenstvo.
„Hľaď mimo seba, nie do seba, nie na veci, nie na stvorenia, hľaď na Boha mimo seba, aby si sa s ním zjednotil. On je v hĺbke každej duše, čo žije, a ak je duša mŕtva, je ako Boží svätostánok, ktorý ho radostne očakáva, ako výraz vlastnej existencie. Hľaď teda na každého brata s láskou. A láska je dar. Ale dar vyvoláva ďalší dar, a tak sa dočkáš opätovanej lásky. Láska, to je milovať a byť milovaný: je to Trojica.“ (Ch. Lubichová, 12. novembra 1949)
