Čo by ste urobili, ak by vám jedného dňa len tak, z ničoho nič, prišiel list z väzenia? Košičanke Soni Vancákovej sa to prihodilo a odvtedy si s mnohými väzňami na Slovensku posiela listy pravidelne. Verí, že môže dať týmto ľuďom stratenú nádej a pocit, že sa aj napriek ich temnej minulosti o nich niekto zaujíma. A hoci si na začiatku myslela, že to bude ona, kto bude odsúdeným hovoriť o správnej ceste, dnes priznáva, že niektoré dôležité lekcie do života sa naučila práve od nich. So Soňou Vancákovou sa budeme zhovárať o jej skúsenosti s väzňami. Moderuje Veronika Rendeková.
Z toho podcastu vyznieva bohumilá činnosť. Dokonca si myslím, že nejaká sociálna starostlivosť o väzňov je určite na Slovensku dlhodobo zanedbávaná a že je potrebné s tým niečo robiť, presne z dôvodov, ktoré popísala aj pani Soňa Vancáková. Je však evidentné, že to robí srdcom, a to je často naivné. Väzenská starostlivosť je určite už mnohými výskumami popísaná. Myslím si, že ako v každej výchovnej službe je potrebné, aby si vychovávateľ vedel vytvoriť odstup… Zdá sa mi že pani Vancáková je touto činnosťou pohltená a všetko robí sama. Bolo by prospešnejšie založiť OZ, alebo iný inštitút venujúci sa sociálnej práci s väzňami a bývalými väzňami, kde by sa tejto práci venovali profesionáli a malo by to byť prerozdelené medzi viac ľudí, aby tam bol zachovaný odstup… A zároveň by si ľudia v kolektíve mohli dávať spätnú väzbu.
Študovala mediálnu komunikáciu v Košiciach, neskôr v Ríme. Pôsobila ako dobrovoľníčka v Angole. Po návrate pracovala na rozvojových projektoch v neziskovom sektore. Zaujíma sa o spoločenské a politické dianie.
Jedna odpoveď
Z toho podcastu vyznieva bohumilá činnosť. Dokonca si myslím, že nejaká sociálna starostlivosť o väzňov je určite na Slovensku dlhodobo zanedbávaná a že je potrebné s tým niečo robiť, presne z dôvodov, ktoré popísala aj pani Soňa Vancáková. Je však evidentné, že to robí srdcom, a to je často naivné. Väzenská starostlivosť je určite už mnohými výskumami popísaná. Myslím si, že ako v každej výchovnej službe je potrebné, aby si vychovávateľ vedel vytvoriť odstup… Zdá sa mi že pani Vancáková je touto činnosťou pohltená a všetko robí sama. Bolo by prospešnejšie založiť OZ, alebo iný inštitút venujúci sa sociálnej práci s väzňami a bývalými väzňami, kde by sa tejto práci venovali profesionáli a malo by to byť prerozdelené medzi viac ľudí, aby tam bol zachovaný odstup… A zároveň by si ľudia v kolektíve mohli dávať spätnú väzbu.