Natália sa už nevedela dočkať deviatej hodiny večer. V predajni so značkovým alkoholom na bratislavskom sídlisku bola posledné hodiny sama, brigádnik jej vypomáha iba v špičke. Chýbala len polhodina do záverečnej, keď sa v obchode objavil divný chlapík s ošumelým ruksakom.
Chvíľu si obzeral fľašu drahej whisky a nakoniec si ju strčil pod bundu a pobral sa ku dverám. Natália si to všimla, skríkla a utekala za ním. Vo dverách na ňu otočil lesknúce sa oči a zahnal sa päsťou: „Chceš jednu?“
Natália ustúpila, nechcela riskovať ranu od feťáka. Nebol tam prvý raz. A tak firma zase odpíše jednu fľašu. Na kamere síce krádež bude, ale neoplatí sa jej naťahovať sa so zlodejom. Trest za odcudzenie 50-eurovej fľaše pre neho nie je odstrašujúci.
Namiesto väzenia pokuta
Zmena Trestného zákona, ktorú sprevádzali mohutné mediálne prestrelky medzi vládnou koalíciou a opozíciou, vstúpila v posledných týždňoch do platnosti. Ako môže ovplyvniť ekonomiku Slovenska a každodenný život jeho obyvateľov?
V médiách sa diskutovalo najmä o nižších trestoch za korupciu a skrátení premlčacích hodnôt. Vláda si vypočula výčitky, že cieľom novely je pustiť na slobodu jej blízkych ľudí, potrestaných za branie alebo ponúkanie úplatkov, prípadne im zabezpečiť beztrestnosť. Táto kritika sa v mnohých prípadoch ľudí blízkych vládnej koalícii aj potvrdila.
Ekonomiku však negatívne postihnú iné zmeny, ktoré boli tiež súčasťou novely z dielne Ficovej vlády a platiť začali už od 1. júla, keďže neboli súčasťou podaní na Ústavný súd. Ide najmä o zvýšenie hranice malej škody, ktorá rozhoduje, či pri krádeži ide len o priestupok, alebo už o trestný čin.
Táto hranica sa zvýšila z 266 na 700 eur. Znamená to, že ak zlodej ukradne tovar alebo vykradne dom so škodou 650 eur, ide len o priestupok, za ktorý mu nehrozí väzenie, ale len pokuta.
Typickým prípadom je nedávne vykradnutie príbytku takmer 100-ročného veterána Slovenského národného povstania Vladimíra Strmeňa. Možno pochybovať, že škoda presiahla hranicu 700 eur, zlodej sa teda po novele zákona už väzenia báť nemusí.
Šek namiesto väzby
Ďalšou zmenou je zrušenie tzv. „horalkového paragrafu“. Ten umožňoval prísne trestať recidivistov aj pri malých krádežiach. Ak páchateľ opakovane v priebehu jedného roka ukradol aj predmety s malou hodnotou, mohol dostať až 2 roky väzenia.
Bolo to účinné odstrašenie najmä pre vreckárov, narkomanov a drobných zlodejov, ktorí sa obávali, že keď sa im to nazbiera, pôjdu sedieť natvrdo. Po novele zákona im hrozí len pokuta do 331 eur. V praxi je to zvyčajne 20 eur, ktorú často ani netreba zaplatiť na mieste. Zlodej si zoberie šek, ktorý však nezaplatí a štátu sa takú malú sumu ani neoplatí vymáhať.
Podľa vyjadrení zástupcov obchodných reťazcov pre noviny.sk už za pár týždňov pocítili, že krádeží je viac. Mizne hlavne drahší tovar a najmä kvôli nájazdom organizovaných skupín. Zlodeji môžu donekonečna páchať priestupky, kým škoda neprekročí 700 eur, reálne sa nemajú čoho obávať, preto ani veľa neriskujú.
Podpredseda Národnej rady za Smer Tibor Gašpar pre joj.sk vyhlásil, že „to, čo tvrdia reťazce, nie je pravda“. Únik od reality však žiaľ môže priniesť veľmi nepríjemné dopady na ekonomiku a postihnúť kvalitu života väčšiny obyvateľov.
Škody zaplatia poctiví
Dôvodom je, že každý podnikateľ riziko, ktorému čelí, započíta do cien tovarov alebo služieb. Ak sa riziko a aj reálny počet krádeží zvýši, obchody na to musia zareagovať. Zvýšia ochranu predajní, investujú do bezpečnostných systémov, ukradnutý tovar tiež musí niekto zaplatiť.
To všetko stojí peniaze a tie dostanú späť v podobe obchodnej marže a tým aj vyšších cien tovarov. Náklady na krádeže teda zaplatíme v našich nákupoch my ostatní poctiví, čo nekradneme. Ekonomika nepustí, má svoje zákony a 2+2 sa v nej musí vždy rovnať 4. Inak to niekde chýba.
Môže sa však stať aj horšie. Obchodníci, poskytovatelia služieb alebo ubytovania sa môžu dostať do bodu, že krádeže a náklady na zabránenie im sú už príliš vysoké. Rozhodnú sa preto svoje prevádzky radšej zavrieť. Nebol by to problém, veď keď zavrú jeden obchod, dá sa ísť do iného.
Lenže tým sa znižuje konkurencia. Na Slovensku je už aj tak dosť slabá, sme žiaľ malá krajina, malý trh s náročnou geografickou polohou, čo sťažuje zásobovanie. Veľa firiem, ktoré sú napríklad v Česku alebo Poľsku, sa na Slovensko ani nedostali.
Ostať alebo odísť?
Práve konkurencia je však to, čo prináša širšiu ponuku, lepšiu kvalitu a napokon aj tlak na nižšie ceny. Pamätníci nezabudli, čo s cenami potravín na Slovensku urobil príchod firmy Tesco a otvorenie prvých supermarketov koncom 90. rokov 20. storočia. Ďalším míľnikom bol príchod diskontu Lidl v roku 2004 a podobný sa chystá aj tento rok v podobe prvých predajní diskontného reťazca Biedronka.
Čím menšia konkurencia na trhu, tým menej sú obchodníci prinútení ponúkať dobrú kvalitu, široký výber a výhodné ceny nielen v akciách. A toto je riziko, ktoré priniesla novela Trestného zákona.
Viacero obchodníkov – a nie sú to len reťazce, roky zvažuje, či ostať na Slovensku, kde príjmy obyvateľstva a tým aj predaje rastú pomalšie, ako v okolitých krajinách. Práve vývoj posledných týždňov ich môže utvrdiť v tom, že je lepšie ho opustiť. Netýka sa to len potravín a drogérie, ale najmä oblečenia, obuvi, elektroniky. Mnoho predajní môže vymiznúť najmä z menších miest, kde je konkurencia už aj tak zvyčajne dosť slabá.
Okrem reťazcov môže nárast krádeží a škôd tvrdo dopadnúť aj na malé dedinské predajne vedené miestnymi živnostníkmi, ale aj reštaurácie, kde sa kradne najmä alkohol, ale aj suroviny z kuchyne, čerpacie stanice, či ubytovacie zariadenia.
Povzbudenie pre nečestných, signál pre poctivých
Postihnuté však môžu byť aj výrobné firmy, kde to môže povzbudiť zamestnancov kradnúť vyrobený tovar. Netreba zabudnúť ani na školské kuchyne, kde je nosenie potravín domov storočnou tradíciou alebo na pokladne všetkého druhu, kde už 500-eurové manko nebude takým strašiakom, ako ešte pred polrokom.
Žiaľ, zmiernenie hrozby trestu je pre nečestných ľudí povzbudením ukradnúť viac a dovoliť si aj to, čo by sa inak neodvážili. Pre slovenskú ekonomiku to môže byť ďalšie poleno pod nohy, ktoré ju bude brzdiť v raste. Keďže s nulovým ekonomickým rastom sa trápia Nemecko a Česko, teda krajiny, kam smeruje najviac slovenského exportu, Slovensko sa k nim môže čoskoro pridať.
Konkrétne dopady pomalšieho rastu alebo stagnácie? Menej nových pracovných miest, pomalší rast platov, slabšia konkurencieschopnosť oproti okolitým krajinám, kde si poriadok a poctivosť vážia viac. A možno aj ešte výraznejší odchod ľudí, ktorých ústretovosť voči zlodejom znechucuje a demotivuje plánovať svoju budúcnosť na Slovensku.
Ilustračné foto – Peter Kremský