Predstaviteľ Ježiša z The Chosen dal rozhovor liberálnemu denníku

Keď sa túto jeseň v Košiciach konal Národný pochod za život, napísal som, že na ňom chýbal ktosi ako slovenský Jonathan Roumie. Slovenské „áčkové“ celebrity sa najskôr boja byť spájané s takouto akciou s jasnými politickými požiadavkami. Aj keď sa týkajú toho najzákladnejšieho ľudského práva, organizátori ich nedokážu presvedčiť, aby sa postavili na pódium.

Roumieho, ktorý v populárnom seriáli The Chosen hrá Ježiša Krista, som vtedy použil ako pozitívny príklad. Roumie je na jednej strane dostatočne „salonfähig“ na to, aby sa s ním nebáli stýkať aj osobnosti z Hollywoodu. Na druhej strane je však úplne otvorený, čo sa týka jeho konzervatívnych katolíckych postojov, o ktorých bez okolkov rozpráva (napríklad na americkom Pochode za život).

Tesne pred Vianocami sa tieto dva svety, v ktorých sa Roumie pohybuje, preťali. Populárny herec totiž poskytol rozhovor americkému liberálnemu denníku New York Times. Redaktor David Marchese v predstavení svojho hosťa vyzdvihol jeho „srdečné a prívetivé stvárnenie“ Božieho Syna, ktoré oslovilo aj „zvedavého neverca“, akým je podľa vlastných slov aj Marchese.

Bol bez peňazí

Rozhovor otvoril dialógom o Roumieho kariére pred rolou Ježiša Krista, keď bol v Los Angeles nádenníckym hercom a pokúšal sa preraziť. Roumie hovorí, že bol na štátnej podpore a jedného dňa sa prebudil úplne bez peňazí. Vtedy sa rozhodol všetko odovzdať Bohu, a dopadlo to tak, že o tri mesiace dostal ponuku na rolu Ježiša Krista v seriáli The Chosen.

Marchese sa ho potom opýtal, či preňho nie je zvláštne, keď si ho ľudia na verejných podujatiach spájajú s Ježišom Kristom. Roumie odvetil, že nie, pretože v celkovom „pláne vecí na mne nezáleží“. Napriek tomu má pocit, že bol do svojej roly obsadený, pretože to tak malo byť.

Keď sa ho redaktor opýtal, či to nie je protichodné, Roumie odpovedal: „Hrám postavu, ktorú ľudia väčšinou už milujú. Majú k nej vzťah. Potom prídem ja a tak trochu napĺňam ich predstavu o tom, kto je ten človek. (…)

Veľa fanúšikov vie, čo cítim k Ježišovi, Bohu a viere. Takže to všetko dohromady je podľa mňa dôvodom mojej kariéry. Ak verím v božský osud, tak v to, že mi bolo súdené hrať túto postavu v tomto čase a na tomto mieste v dejinách.“

Potom povedal príhodu, ako ho na jednej konferencii stretla žena, ktorej syn bol na invalidnom vozíku. Povedala mu, že jej najobľúbenejšou epizódou je tá, kde ľudia k Ježišovi spustia ochrnutého muža cez strechu. Bolo by podľa nej úžasné, keby sa niečo podobné stalo jej synovi.

On jej povedal, že „ju asi musí sklamať, pretože nemá ten dar“, ale pomodlil sa s nimi. „Nie som liečiteľ. Nie som kazateľ. Uvedomil som si, že môžem byť len tým, kým som stvorený byť,“ povedal.

Pochod za život

O povolaní herec povedal, že svoje životy nežijeme len preto, aby sme zarobili peniaze a založili si rodinu. Máme byť aj darom pre ľudí okolo nás a špecifickým spôsobom využiť naše talenty, ktorými neoplýva nikto iný. 

Marchese sa ho v tejto fáze rozhovoru už explicitne opýtal na jeho účinkovanie na Pochode za život. Roumie o ňom povedal, že nemalo za cieľ prispievať k politickému boju, ale otázka dôstojnosti ľudského života je preňho duchovnou otázkou, ku ktorej sa vyjadroval ako katolík.

„Pre mňa je to duchovná vec, ktorú si niekto uzurpoval a premenil na politickú zbraň, ktorá rozdeľuje ľudí tak, že už nevidia duchovnosť tejto otázky,“ povedal.

Ide o zaujímavý paradox: zatiaľ čo na Slovensku sa po Pochode za život diskutovalo o tom, či náhodou daná akcia nebola až príliš „duchovná“ na úkor jej univerzálneho ľudskoprávno-politického rozmeru, v USA vidí Roumie opačný problém – množstvo ľudí si neuvedomuje duchovný rozmer otázky umelých potratov.

Keď sa ho redaktor opýtal, prečo sa verejne vyjadruje práve k tejto otázke, a nie k iným témam katolíckeho sociálneho učenia, Roumie odvetil, že sa venuje aj iným veciam – nedávno bol napríklad v Tanzánii a Rwande, kde navštívil deti, ktoré podporuje.

Čo znamená veriť Bohu

Neskôr povedal, že keď vo filmovom priemysle začínal, iní veriaci z biznisu mu hovorili, že svoju vieru nemôže veľmi prejavovať, pretože ho hollywoodske prostredie začne diskriminovať. To on nepovažuje za vec, ktorá je v poriadku.

„Nie je v poriadku, keď mi hovoria, že nemôžem praktizovať svoju vieru alebo ju vyjadrovať. Nebudem chodiť a hovoriť: ,„Tu je Biblia, urobte mi láskavosť, prečítajte si ju.‘“ Nie, to nie je pravda. Nežiadam nikoho, aby konvertoval. Len žijem svoje poslanie,“ povedal.

Redaktor sa ku koncu rozhovoru vrátil k tomu, ako Roumie na úvod hovoril o odovzdaní sa Bohu na začiatku svojej hereckej kariéry. Opýtal sa ho, čo presne to znamená, pretože pre neveriacich ľudí to môže znieť ako fráza, ako keď športovec hovorí, že „dal do toho všetko“, alebo „išiel do toho na 110 percent“.

Roumie odpovedal, že človek sa má, samozrejme, snažiť napredovať tak, ako len môže bez toho, aby sa opovážlivo spoliehal na Boha. Musí však uznať, že v konečnom dôsledku nie je architektom celého svojho života a existuje Boží plán.

V to jedno ráno, keď sa zobudil bez peňazí, to podľa neho bola v podstate strelná modlitba: „Chcem všetko, čo pre mňa chceš, pretože Ty vieš lepšie ako ja, čo je pre mňa dobré. Nech je to čokoľvek, ukáž mi, čo to je.“

Myslím, že nie je prehnané povedať, že táto Roumieho modlitba bola vypočutá.