Šetrenie v zdravotníctve? Zaplatia ho občania vyššími poplatkami v ambulanciách

Ficov konsolidačný balíček čelí vlne kritiky od prvého dňa, keď ho vláda predstavila. Pobúrenie kníhkupcov, no i širokej verejnosti vyvolalo skokové zvýšenie dane na knihy z 10 na 23%, ako aj zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy.

Ďalším z kontroverzných opatrení sú škrty v štátnych výdavkoch, ktoré sa dotknú zdravotníkov. Práve v odmeňovaní lekárov vidí vláda Roberta Fica možnosť ušetriť vyše štvrť miliardy eur za rok. Zatiaľ čo odborári hovoria o odlive zdravotného personálu, ekonómovia toto rozhodnutie vítajú.

Podľa predsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petra Visolajského je toto opatrenie nepochopiteľné hneď z viacerých dôvodov. Jednak preto, že ideme šetriť na profesii, ktorá na Slovensku významne chýba, a na druhej strane, že sociálny zmier, dosiahnutý v zdravotníctve, ide Ficova vláda týmto krokom rozbiť.

„Sledujeme ako táto sociálna vláda robí veľmi nesociálne opatrenie a to si vypýta svoju daň,“ tvrdí.

Porušenie zmluvy s lekármi

Visolajský upozorňuje, že dohoda medzi vládou a lekármi z roku 2022 priniesla do nemocníc návrat lekárov, ktorí dali výpoveď. Zároveň však obsahovala aj záväzky vlády, ktoré sa týkali stabilizácie nemocničného personálu, financovania nemocníc, výstavby národnej nemocnice, reformy vzdelávania mladých lekárov, opravy optimalizácie siete nemocníc a podobne.

„To sú opatrenia, ktoré môžu významne pomôcť slovenským nemocniciam, zdravotníctvu a v konečnom dôsledku aj samotným pacientom,“ vysvetlil Visolajský.

Už súčasné čakacie lehoty u odborníkov sú za hranicou udržateľnosti.

Chybou podľa neho je, že vláda rieši problémy až vtedy, keď lekári dávajú výpovede, inak problémy v zdravotníctve ignoruje: „Stabilizačný systém bol za posledné roky možno jediným opatrením, ktoré držalo slovenské zdravotníctvo nad vodou. Je tragédiou, že vláda sa ho teraz chystá pochovať.“

Čakacie lehoty s fatálnymi následkami

Súčasťou plánovanej reformy je aj transformácia nemocníc z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti bez možnosti ich privatizácie. Vláda tým chce docieliť, aby nemocnice hospodárili bez strát a nezaplatených faktúr.

Ako Visolajský poznamenal, už súčasné čakacie lehoty v nemocniciach sú za hranicou udržateľnosti. A práve opatrenie súvisiace s premenou štátnych nemocníc na akciové spoločnosti ešte predĺži čakacie lehoty. Dôvodom je, že ak nemocnica funguje ako akciová spoločnosť, môže operovať a liečiť len toľko pacientov, koľko jej poisťovňa zaplatí.

„A to dnes vidíme na nemocniciach, ktoré už sú akciovými spoločnosťami. Poskytujú operácie a zdravotnú starostlivosť len dva týždne v mesiaci, lebo nemôžu ísť do straty. Pacienti tak ďalej čakajú, a to často zhorší ich zdravotný stav do tej miery, že niektorí sa ošetrenia žiaľ už ani nedožijú.“

Zásah štátu do miezd lekárov a sestier je jasný odkaz mladým študentov medicíny.

Ako ďalej zdôraznil „my lekári sme na Slovensku zostali, aby sme sa starali o slovenských pacientov a dobre robili medicínu, nie na to, aby sme pracovali v obchodných spoločnostiach a chránili záujmy finančných skupín.“

Zachránia nás lekári zo zahraničia?

Predstava, že chýbajúce pracovné sily v zdravotníctve nahradíme pracovníkmi zo zahraničia je podľa Visolajského naivná.

„Uplynulé roky nás presvedčili, že to nefunguje. Otázkou je, či dokážeme lekárom z Ukrajiny alebo inej tretej krajiny ponúknuť na Slovensku niečo, čo by nedostali v okolitých krajinách. Môžeme ich nalákať na lepšie podmienky, kvalitnejšie nemocnice, profesionálnejšiu medicínu?,“ pýta sa predseda LOZ.

Keď im nevieme ponúknuť nič z toho, mali by sme podľa neho ponúkať aspoň lepšie finančné ohodnotenie.

Zásah štátu do miezd lekárov a sestier je podľa neho jasný odkaz mladým študentov medicíny, že majú rozmýšľať radšej nad inou krajinou so stabilným finančným ohodnotením.

Menej peňazí pre ambulancie znamená vyššie poplatky pre občanov.

Analytik INESS Martin Vlachynský na druhej strane upozornil, že platové podmienky podľa prieskumov nie sú pre lekárov najdôležitejším kritériom pri zvažovaní odchodu do zahraničia. Tými sú skôr podmienky na pracovisku, vzdelávanie, či kariérny rast.

„To samozrejme neznamená, že mzdy zdravotníkov by nemali rásť. Pri nedostatku je jasný trhový rast. Opustenie automatu by však umožnilo rast miezd diferencovať – smerovať vyššie mzdy viac podľa výkonu, kvality, či žiadaných odborností,“ upresnil analytik.

Škrtanie pocítia aj bežní občania

Podľa poslanca Oskara Dvořáka (PS) je tento krok výsmechom a urážkou zdravotníkov. O to viac, že prichádza v čase, keď sa slovenské zdravotníctvo nachádza v hlbokej personálnej kríze, ktorú ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková ešte viac prehlbuje.

Ako ďalej doplnil, tieto opatrenia budú viesť k tomu, že ambulancie budú mať menej financií. V čase rastúcich cien to automaticky spôsobí, že pacienti pocítia zhoršenie kvality zdravotnej starostlivosti. „Menej peňazí pre ambulancie znamená vyššie poplatky pre občanov,“ uzavrel Dvořák.

Ekonómovia to vidia inak

Riaditeľ mimovládneho Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar ešte v roku 2019 upozorňoval, že súčasný platový automat je neudržateľný.

„Tempo rastu miezd v nemocniciach predbieha rast produktivity práce v tomto sektore. To ohrozuje ozdravenie hospodárenia štátnych nemocníc, a to aj napriek ich opakovanému oddlžovaniu,“ konštatoval vtedy Zachar. Zmierniť valorizáciu navrhoval aj bývalý premiér Ľudovít Ódor.

Vláda ide šetriť na nedostatkových lekárov a sestrách, no slovenské zdravotníctvo má firmy zarábajúce obrovské peniaze.

Ani analytik Vlachynský nepovažuje tabuľkové platy za efektívny nástroj. „Uvítal by som, keby prišlo k zrušeniu automatu ako celku. Vyjednávanie o mzdách by potom prebiehalo medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, tak ako je to bežné v iných sektoroch ekonomiky.“

Šetrenie na nesprávnych miestach

Pri pohľade na kritický stav slovenského zdravotníctva sa Visolajský pýta, či by nebolo na mieste škrtať v iných rezortoch. Vlachynský si myslí, že je to o prioritách a vždy sa bude niekto cítiť ukrivdený:

„Priorita znamená vybrať si niečo, nie všetko. Príklad: pri zdravotníkoch sa bavíme o ušetrení sumy 260 miliónov eur. Nové Ministerstvo športu stojí zhruba 250 miliónov eur. Trináste dôchodky stoja 800 miliónov eur.“

Vybrať si zdravotníctvo ako prioritu podľa neho zároveň znamená, že šport, vyššie dôchodky alebo dotované energie musia ísť v tom prípade na vedľajšiu koľaj.

Visolajský upozornil, že vláda ide šetriť na nedostatkových lekárov a sestrách, slovenské zdravotníctvo však má pritom firmy zarábajúce obrovské peniaze. Tie vláda nerieši.

Ako príklad uviedol súkromné zdravotné poisťovne, ktoré vyplácajú miliónové dividendy svojim akcionárom z peňazí, ktoré tam ľudia poslali na liečbu chorých. Tieto peniaze následne chýbajú tam, kde ich najviac treba.

Ilustračné foto – Peter Kremský a Facebook ZuzanaDolinkova