Slobodné médiá a kritická diskusia

Od roku 1994 si z iniciatívy organizácie UNESCO pripomíname deň slobody tlače. Cieľom je zvýšiť povedomie o hodnote slobodného a pluralitného spravodajstva pre demokraciu a poukázať na porušovanie slobody tlače.

Táto sloboda je neoddeliteľnou súčasťou občianskej a náboženskej slobody, a jedným z hlavných kritérií hodnotenia každej vlády a spoločensko-politického systému. Z dejín aj súčasnosti vieme, že krajiny a systémy s väčšou slobodou majú aj všeobecne vyššiu kvalitu života väčšiny občanov.

Aj preto pápež František vo svojom posolstve k tohtoročnému dňu uviedol: „Sloboda tlače je nevyhnutná pre rozvoj racionálneho kritického zmýšľania a pre to, aby sme sa naučili rozlišovať pravdu od lži. Pomáha nám pracovať pre spravodlivosť, mier a úctu k stvoreniu a zároveň vyhýbať sa ideológiám.“

Miera slobody tlače alebo jej obmedzení môže byť rôzna. Jej regulácia je potrebná, ale mala by sa robiť na základe slobodnej a kvalifikovanej diskusie a dohody. V záujme všeobecného dobra je napríklad užitočné zakázať propagáciu narkotík, násilia a ideológií smerujúcich k potlačovaniu základných ľudských práv. Aj obmedziť šírenie pornografie, a nenávisti na internete.

Okrem obmedzenia v týchto prípadoch je nebezpečný každý režim a vláda, ktoré obmedzujú slobodu tlače a rovnoprávnosť vo verejnoprávnych médiách voči politickej opozícii, cirkvám či vecnej kritike vlastnej vlády.

Sloboda médií nebola a nie je nikde, kde vládnu komunisti. Zlikvidovali ju aj nacisti a výrazne je obmedzená v islamistických režimoch. Neexistuje ani v Putinovom Rusku.

Sloboda tlače, štát a novinári

V roku 2022 pápež František cez Twitter odkázal: „V dnešný Svetový deň slobody tlače sa modlime za novinárov, ktorí osobne zaplatili – životom či väzením – za službu tomuto právu. Osobitná vďaka patrí tým novinárom, ktorí nás s odvahou informujú o pohromách ľudstva.“ Najväčšími ničiteľmi života sú podľa jeho slov vojna a korupcia.

V máji 2019 pri stretnutí s novinármi povedal, že sloboda tlače a sloboda slova sú dôležitými ukazovateľmi toho, v akom stave sa nachádza zdravie štátu. „S bolesťou som si vypočul štatistiky o vašich kolegoch, ktorí boli zabití pri statočnom a horlivom výkone svojej práce v mnohých krajinách, keď informovali o tom, čo sa deje vo vojnách a o ďalších dramatických situáciách, v ktorých na svete žije toľko našich bratov a sestier.“

Platí to aj o Jánovi Kuciakovi, ktorého spolu so snúbenicou zavraždili počas 3. Ficovej vlády preto, že písal o korupčných kauzách. Jednou prvých vecí, ktoré vykoná diktatúra, je odstránenie slobody oznamovacích prostriedkov alebo jej predstieranie.

Súčasná slovenská vláda po zmenách v trestnom zákone, v polícii a zrušení Špeciálnej prokuratúry, čo smeruje proti spravodlivosti a postihovaniu korupcie, fakticky zrušila aj nezávislý verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), a nahrádza ju štátnou televíziou pod kontrolou vládnej koalície. Pod tlakom vlády sa rušia aj diskusné relácie v súkromných televíziách, prípadne sú odídení ich moderátori.

Fake news a dezinformácie

Na sviatok patróna novinárov, sv. Františka Saleského v r. 2018 pápež varoval aj pred pokušením „fake news“ a dezinformácií. Pripomenul biblický príbeh hada, ktorý falošnými informáciami zlákal Evu v raji:

„Neexistuje nič také, ako neškodná dezinformácia. Naopak, uveriť v lož môže mať katastrofálne následky. Aj zdanlivo nepatrné skreslenie pravdy hrozí nebezpečnými dôsledkami. Šírenie falošných informácií môže slúžiť nečestným cieľom ako ovplyvnenie volieb či neoprávnený ekonomický zisk.“

Súčasná slovenská vládna koalícia vyhrala parlamentné i prezidentské voľby aj s pomocou dezinformačných webov a falošných správ. Napríklad tvrdení, že ich súperi by poslali Slovákov bojovať na Ukrajinu.

Pápež František vlani povedal: „Dnes sa zdá, že každý komentuje všetko, dokonca aj bez ohľadu na fakty a často ešte predtým, ako je o daných faktoch informovaný. …. Pestujme realitu faktov, … aby sme neriskovali, že sa informačná spoločnosť zmení na spoločnosť plnú dezinformácií.

Dezinformácia je jedným z hriechov žurnalistiky, ktoré sú štyri: dezinformácia, potom očierňovanie a osočovanie, ďalej ohováranie a štvrtým hriechom je koprofília, teda láska k škandálu, špinavostiam, pretože škandál predáva.

Znepokojujú ma napríklad manipulácie tých, ktorí zaujímavo šíria fake news, falošné správy, aby manipulovali verejnú mienku. Prosím, … nenechajme sa ovplyvniť nenávistným jazykom. V tomto dramatickom okamihu, ktorý Európa prežíva s pokračovaním vojny na Ukrajine, sme povolaní k zodpovednosti.“

Existujú aj superkatolícky sa tváriace dezinformačné weby. Dobre o tom hovoril v špeciálnom vyhlásení vtedajší hovorca KBS Martin Kramara v roku 2020. Menoval pritom napríklad Gloria.tv, svetlosveta.sk, christianitas.sk, alianciazanedelu.sk, ale aj skôr sekulárne infovojna.sk, badatel.sk, časopis Zem a vek, či audiovizuálny portál Slobodný vysielač. Napriek tomu na niektorých z týchto médií dokonca niektorí kňazi pred voľbami 2023 a 24 podporovali Ficov Smer a jeho partnerov.

Dezinformácie a kritické myslenie

Štatisticky kresťanské Slovensko zažilo desaťročia neslobodných médií v nedemokratickom komunistickom režime. Tragickým paradoxom je, že po 34 slobodných rokoch polovica jeho obyvateľov najviac verí alternatívnym dezinformačným médiám, ruskej propagande a vláde riadenej exkomunistom, ktorá likviduje verejnoprávnu RTVS.

Mnohí nechápu alebo nechcú uznať, že slobodné médiá sú zákonite objektívnejšie, než tie, čo pracujú v neslobode alebo sú podporované diktátormi. Viacerí kresťania a konzervatívci už roky zo všetkého zlého obviňujú mainstream a liberálne médiá. Neriešia však, prečo na kresťanskom Slovensku nemáme silné mienkotvorné kresťansko-konzervatívne médium, ani aká je kvalita hlavných kresťanských médií.

Kritická diskusia, ktorá učí rozlišovať pravdu od lži a pracovať pre spravodlivosť je v kresťanských médiách a kruhoch príliš zriedkavá. Napríklad aj Katolícke noviny sa tomu urputne vyhýbajú. Článkov či analýz aktuálnych spoločensko-politických tém z kresťanského hľadiska je tam len zlomok toho, čo napr. v českom Katolickom týdeníku. Aj preto máme takú vládu akú máme, a hlavnou opozičnou silou sú progresivisti.