Súmrak európskeho priemyslu? Nestrieľajme si do nohy zelenými extrémami

Zatváranie fabrík, prepúšťanie tisícov zamestnancov, presun výroby do Číny a Indie. Európu opäť po rokoch obchádza strašidlo hospodárskeho úpadku. Zasiahnutý je najmä priemysel. Industriálne regióny v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Belgicku a ďalších krajinách sa trasú pred dopadmi stagnácie európskej ekonomiky.

Priemysel najmä v západnej Európe má zjavne oveľa väčšie kapacity, ako starý kontinent potrebuje. Doteraz to bola skôr výhoda, veď stroje, chémia, lieky, ale najmä automobily boli skvelý tovar na export do celého sveta a živili milióny zamestnancov.

Tomu je však koniec. Európa stráca dych a prestáva stíhať s konkurentmi z Číny, USA, Kórey alebo Indie. Čo sa stalo? Kam sa podela európska superkvalita, ktorej odberatelia dávali prednosť po celom svete napriek o niečo vyššej cene? Odpoveď nie je jednoduchá ani jednoznačná.

Pomýlené regulácie

Odpovedí je v skutočnosti viac. Jednou z nich je extrémne zelená politika, sprevádzaná prílišnou reguláciou. To všetko má ťažké finančné dopady na výrobné spoločnosti aj obyvateľov. Európska únia sa totiž rozhodla byť lídrom zelenej politiky nie na základe zdravého rozumu, ale za každú cenu.  

Až tak, že ušla všetkým ostatným častiam sveta o desaťročia. Životné prostredie určite treba chrániť, lenže práve Európa je taká malá, že zníženie jej emisií je len malým pokrokom v porovnaní s objemom z iných svetadielov. Zemeguľu teda v Európe nezachránime.

Samozrejme, pri jedoch, ktoré znečisťujú okolie a skracujú život miestnym obyvateľom treba rozhodne zakročiť. Práve tam má však Európa ešte pred sebou dlhú cestu – veľa elektriny a tepla sa vyrába z uhlia, chemické podniky majú často neúčinné filtre a neporiadne kontroly, veľa dopravy sa realizuje lietadlami a autami namiesto ekologickej železnice.

Na druhej strane Brusel tlačí na pílu pri emisiách oxidu uhličitého (CO2), ktorý nepozná hranice svetadielov. Vôbec nie je podstatné, či Európa zníži emisie o 20 alebo 30 percent, keď obrovské krajiny ako Rusko, Čína a India vypustia do vzduchu obrovské objemy zo svojich tepelných elektrární, hút, či chemických fabrík.

Princíp platenia za emisie CO2 tak, že si producenti kupujú emisné povolenky je určite v princípe dobrý nápad. V realite je však nastavený tak, že sa s povolenkami špekuluje ako s investičným nástrojom. Európskym firmám to zvyšuje náklady a potom ťažko môžu konkurovať dovozu z Východu. Dokážu to len za cenu šetrenia na vývoji nových produktov, na nových investíciách, prípadne na… platoch svojich pracovníkov.

Zákaz koní a kníh?

Prehnanú reguláciu najlepšie vidno v automobilovom priemysle a legendárnej stopke pre predaj áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Keď toto rozhodnutie v roku 2022 Európsky parlament schválil, kritici poukazovali na to, že ide o absurdné a takmer neuskutočniteľné riešenie.

V Európe sa nikdy neobmedzovala technologická sloboda. Ak sa tak stalo, bolo to na úkor prosperity. Nikdy nikomu nenapadlo zakazovať predaj magnetofónových pások alebo gramoplatní, keď sa objavili CD-nosiče. Ani nikto nezakazoval papierové noviny a knihy, keď prišli na trh tablety a smartfóny. Dokonca ani konské povozy nikto nezakázal, aby sa zvýšil predaj áut, maximálne nemajú prístup na diaľnice.

Výlučný rozvoj elektromobility je navyše nepripravený. Európa má totiž slabú kapacitu elektrickej siete, nedostatočnú výrobu elektriny, ktorá sa bude zvyšovať prakticky len produkciou z plynu a uhlia. Najsilnejším argumentom proti zákazu predaja klasických áut je však obrovský technologický náskok Európy v produkcii spaľovacích motorov.

Naopak, elektromotory a batérie sú doménou Číny a Japonska. Ako sa dalo očakávať, pri elektromobiloch bude Európa ťahať za kratší koniec. Európske automobilky však tvrdili, že náskok Číny rýchlo dobehnú a budú trhu dominovať podobne ako pri spaľovacích autách.

Volkswagen, Stellantis, Renault či Mercedes vtedy zastavili vývoj spaľovacích motorov a vrhli obrovské miliardy do vývoja elektroáut. Niektoré dokonca sľúbili zastaviť výrobu benzínových a naftových motorov ešte do roku 2030 a produkovať iba elektrické.

Volkswagen napríklad sústredil výrobu elektrických modelov takmer iba do závodov v Nemecku. Výbehové modely so spaľovacími motormi, ako napríklad VW Passat odsunul do závodov na východe, pôvodne do Turecka, tieto modely však nakoniec našťastie skončili v Bratislave.

Vďaka štátnym dotáciám sa elektromobily v Nemecku a ďalších štátoch spočiatku dobre predávali a manažéri videli skvelú budúcnosť. Veď prečo predávať autá za 25-tisíc eur, keď možno rovnaké vozidlo s elektrickým motorom predať za 50-tisíc eur? Pri rovnakej marži je zisk dvakrát vyšší a to sa počíta!

Trh štrajkuje

Prešlo však niekoľko rokov, dotácie sa vyčerpali a dnes vidieť, že na trhu o elektromobily v skutočnosti nie je záujem. Za prvých 9 mesiacov tohto roka tvorili iba 13% predaja, čo je menej ako vlani – vtedy to bolo o percento viac. Kto by aj také autá kupoval, keď pri menších modeloch stojí elektrická verzia zhruba dvakrát viac, ako benzínová?

Ktorá mladá rodina s deťmi si kúpi za 25 až 30-tisíc malý elektromobil, keď za 20-tisíc už má benzínové kombi nižšej strednej triedy ako VW Golf, Škoda Octavia alebo Opel Astra, Hyundai i30 alebo Kiu Ceed dokonca aj pod touto hranicou? A tesne nad 15-tisíc dokonca Daciu Jogger aj v 7-miestnej verzii, či malé SUV ako Daciu Duster či Suzuki Vitara?

Automobilky, ktoré išli na to zhurta a prišli na trh s čisto elektrickými modelmi prudko narazili na absolútny nezáujem a rýchlo-rýchlo ich dopĺňali benzínovými a často aj naftovými verziami. Dobrý príklad je Peugeot Partner, Citroen Berlingo a ďalšie malé dodávky Stellantisu, ktoré už mali byť iba elektrické.

Práve mestské dodávky sú ideálne prostredie na nasadenie elektromobilov, ale trh dal francúzskemu koncernu veľkú facku. Vzápätí musel vraziť veľké sumy peňazí do masívnej reklamnej kampane, aby ukázal, že vrátil do ponuky aj obľúbené benzínové a dokonca naftové modely.   

Podobne zaradil spiatočku Mercedes, ale aj Volvo alebo Renault. Ten sa ešte pred pár rokmi chválil, že nová generácia Renaultu Clio bude iba elektrická. Keď s ňou prišiel na trh a stála vyše 30-tisíc eur, čo bolo zhruba dvakrát viac ako pôvodná benzínová, predaje prudko klesli. Dnes je v ponuke nová generácia opäť aj s benzínovým motorom dokonca pod hranicou 15-tisíc eur. Elektrické Clio sa na Slovensku dokonca ani neponúka.

Štatistiky predaja áut v Európe hovoria tento rok jasnou rečou. Predávajú sa najmä malé a lacné autá, ktoré vyhovujú malej mestskej rodine, ktorá na starom kontinente prevláda. Dacia Sandero, Peugeot 208, Renault Clio, Toyota Yaris, Citroen C3, Opel Corsa, Dacia Duster, či Peugeot 2008.

A popri nich o niečo väčšie modely VW Golf, VW T-Roc, Škoda Octavia a Kia Sportage. Plus jediná elektrická výnimka Tesla Y. Žiadny elektrický Číňan, žiadny čisto elektrický model, na ktorých predstavení automobilky tak veľa stavali. Ľudia chcú klasiku, ktorú si môžu dovoliť a iné nekupujú.

A tak sa výrobcovia vrátili k základom. Znižujú ceny, vymýšľajú akcie, predbiehajú sa vo výhodnom financovaní. Trochu k tomu prispela aj Európska centrálna banka, ktorá dvakrát znížila úroky a zvýhodnila tak pôžičky. Mnohé modely prišli s hybridmi, ktoré sú cenovo rovnaké alebo len o málo vyššie ako klasické spaľováky.

O tie je veľký záujem a v septembri sa ich dokonca v Európe predalo viac, ako áut s čisto benzínovým motorom. Hybridy majú veľkú výhodu najmä v meste, kde dokážu výrazne znížiť spotrebu kombináciou elektrického a benzínového pohonu. Zákazníci im teda prišli na chuť a dávajú im prednosť pred klasikou.

Ceny musia ísť dolu

Presne to je cesta, ktorou by sa európsky automobilový priemysel mal uberať. Postupný prechod k novým technológiám tak, ako o ne na trhu rastie záujem. Verme, že sa už budúci rok podarí prehodnotiť zákaz predaja spaľovacích áut a odsunúť ho aspoň o desať rokov.

Automobilkám by to umožnilo ďalej zlepšovať spaľovacie motory, znižovať ich spotrebu a kooperáciu s elektromotormi. Riešením budúcnosti na dlhé vzdialenosti je skôr elektromobil s malým benzínovým, naftovým, prípadne vodíkovým motorom, ktorý ho po čas jazdy môže dobíjať. Čisté elektromobily sa budú presadzovať v mestách, pokiaľ klesnú ceny batérií a budú dostupné širokým masám.

Plán automobiliek, že budú predávať drahé elektromobily a potom na ich úroveň zdražia aj spaľovacie autá zjavne nevyšiel. Trh začal štrajkovať a s tým sa nedá nič robiť. Musí to byť naopak. Ekonomická teória nepustí, kde nie je dopyt, ceny musia ísť nadol.

Len tak ľudia opäť dostanú odvahu kupovať nové autá a nielen tie najlacnejšie. Inak si radšej ponechajú staršie autá, ktorých priemerný vek sa v Európe prudko zvyšuje oveľa viac, ako kedykoľvek predtým. Bude to aj nová perspektíva pre európsky automobilový priemysel.

Pretože to je perspektívny exportný artikel – kvalitné, úsporné a trvácne európske autá, ktoré sú vo svete legendou, pretože sú kvalitne vyrobené a niečo vydržia. Čínske električky s blikajúcou farebnou hudbou im môžu ťažko konkurovať. Rovnako, ako európske produkty nedokážu konkurovať čínskej elektronike.

Možno ešte jedna pomoc by sa zišla z Bruselu. Nedávajme výrobcom zbytočne nôž na krk nezmyselnými reguláciami. Napríklad zvyšovaním emisných pokút za predaj áut so spaľovacími motormi, ktoré ich predražujú a odrádzajú zákazníkov kúpiť si nové auto. Dobre nastavený hybridný systém zníži spotrebu auta oveľa rýchlejšie, ako emisná pokuta.

Skúsme v EÚ nezavádzať nezmyselné povinné asistenčné systémy a bezpečnostné hlúposti, ktoré nakoniec len otravujú vodičov a veľká väčšina z nich ich aj tak hneď vypne.

Skúsme vodičovi nechať časť slobody a zodpovednosti, aby jazdil bezpečne a priviezol svoju posádku v zdraví do cieľa. Kto sa nenaučil poctivosti, aj tak bude špekulovať, obchádzať pravidlá a nakoniec na to doplatí. Nedá sa všetkých chrániť z Bruselu a proti ich vôli. Lebo to bude za cenu prosperity a budúcnosti Európy.

Ilustračné foto – Peter Kremský