Sv. Terézia z Lisieux: Učiteľkou cirkvi bez jediného odborného teologického diela?

Pri čítaní životopisu sv. Terézie z Lisieux môže čitateľa prekvapiť jedna položka zo zoznamu jej titulov. Okrem patrónky Francúzska či misií je táto karmelitánka, známa svojím obyčajným životom, totiž aj učiteľkou Cirkvi (Doctor Ecclesiae universalis). Špecificky jej prináleží titul Doctor amoris (učiteľka lásky).

Titul učiteľa Cirkvi pritom patrí svätcom, ktorí výrazným spôsobom prispeli k rozvoju katolíckej doktríny, či už svojimi spismi, alebo štúdiom. Sv. Terézia pritom nie je známa svojimi veľkými teologickými dielami – napísala iba svoju autobiografiu a významné básne, zachovala sa jej korešpondencia.

Prečo je teda jedna z najobľúbenejších francúzskych svätých považovaná za učiteľku Cirkvi a čo nám to môže povedať o našom vlastnom duchovnom živote?

Potrebovala špeciálne povolenie

Sv. Terézia z Lisieux sa narodila v roku 1873 ako najmladšie dieťa do mnohopočetnej rodiny. Štyria jej bratia zomreli ako deti, všetkých päť sestier postupne vstúpilo do kláštora vrátane najstaršej Paulíny.

Práve ona sa po smrti matky – ktorá zomrela, keď mala Terezka len štyri roky – o svoju najmladšiu sestru starala najviac zo všetkých súrodencov.

14-ročná Terezka so špeciálnym povolením biskupa takisto vstúpila do karmelitánskej rehole. Je pritom jasné, že v tomto veku o jej žiadosti musel vedieť aj priamo vtedajší pápež Lev VIII.

Ostatné karmelitánky jej rehoľný život z dôvodu jej veku neuľahčovali, no Terezka okolnosti pobytu v kláštore vrátane mlčanlivosti, pôstov a poctivej práce znášala statočne.

Ako 17-ročná zložila večné sľuby ako Terézia od Dieťaťa Ježiša a od Najsvätejšej Tváre. Začiatkom roka 1895, čiže o päť rokov neskôr, začína Terézia písať svoje pamäti Dejiny duše.

Bože môj, milujem ťa!

Práve v tomto diele vieme nájsť jej najznámejšie citáty, ktoré asi najlepšie zachytávajú jej životnú filozofiu. Napísala: „Mojím povolaním je láska. Chcela by som Ježiša milovať tak vrúcne, ako ho ešte nikto nemiloval. Najmenší úkon lásky osoží Cirkvi viac ako všetky ostatné skutky dovedna.“

V jej liste sestre sa zas dočítame: „Ak sa chceš stať svätou, nemaj iný cieľ, ako robiť Ježišovi radosť v maličkostiach!“

Svätá Terézia pritom tieto rady aj sama poctivo dodržiavala. V kláštore sa držala prísneho rytmu a dobre si plnila svoje povinnosti.

Podobne ako pre členov Opus Dei, hnutia, ktoré vzniklo o približne 30 rokov neskôr, pre ňu svätosť neznamenala len posmrtný stav blaženého nazerania na esenciu Boha, ale každodennú skutočnosť v konaní drobných dobrých skutkov.

Zomrela vo veku 24 rokov na tuberkulózu. Jej posledné slová boli podobné slovám Benedikta XVI.: „Bože môj, milujem ťa!“

Učila svojím životom

Nie, Terézia nenapísala nič také ako Sumu teologickú, Boží štát či Dialógy. Neprispela výrazne k spôsobu, akým v súčasnosti vnímame základné pravdy o viere či mravoch.

A možno prispela čímsi dôležitejším. Už sv. Tomáš Akvinský vedel, že milovať Boha je dôležitejšie ako poznať Boha. Keď sa sv. Ján Pavol II., ktorý Teréziu vyhlásil za učiteľku Cirkvi, vyjadroval k tejto otázke, uviedol:

„Jej horlivá duchovná cesta svedčí o takej zrelosti a poznatky viery vyjadrené v jej spisoch sú také rozsiahle a hlboké, že si zaslúži miesto medzi veľkými duchovnými majstrami“.

„Počas svojho života Terézia objavila „nové svetlá, skryté a tajomné významy“ a od božského Učiteľa prijala „vedu o láske“, ktorú potom s osobitnou originalitou vyjadrila vo svojich spisoch. Táto veda je svetlým vyjadrením jej poznania tajomstva kráľovstva a jej osobnej skúsenosti s milosťou.

Možno ju považovať za osobitnú charizmu evanjeliovej múdrosti, ktorú Terézia, podobne ako iní svätci a učitelia viery, dosiahla v modlitbe,“ napísal tento pápež v liste Divini amoris scientia, ktorým ju vyhlásil za učiteľku Cirkvi.

Sv. Terézia sa po svojej smrti stala mimoriadne populárnou sväticou, za čo určite vďačí jednoduchosti a dosiahnuteľnosti svojej spirituality. O tejto spiritualite sa nedá povedať, že je jednoduché ju dodržiavať, ale je dosiahnuteľná a nikto z nás nemá výhovorku, prečo sa o to nepokúsiť.

Nie každý z nás môže napísať významný teologický spis, ktorý ovplyvní smerovanie Katolíckej cirkvi. No každý má dennodenne príležitosť plniť si dobre a poctivo svoje povinnosti, modliť sa a konať drobné dobré skutky.

Práve toto nás učí sv. Terézia, možno aj viac svojím životom ako spismi. Mimoriadne účinná pedagogická metóda, to treba uznať.