Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Sýrski povstalci za 10 dní svojho kontinuálneho ťaženia proti vláde prezidenta Baššára al-Asada dosiahli v sobotu už predmestia hlavného mesta Damask. Informuje o tom agentúra SITA čerpajúc zo zdrojov AP. Povstalci v stredu 27. novembra (písali sme o tom tu) začali rýchlu protivládnu ofenzívu, v rámci ktorej obsadili bez väčších prekážok už niektoré z najväčších miest v krajine.
Veliteľ povstalcov Hassan Abdul-Ghání na platforme Telegram napísal, že opozičné sily obkľúčením hlavného mesta začali s posledným štádiom ofenzívy. Je to prvýkrát od roku 2018, čo sa opozičné sily dostali na predmestia sýrskeho hlavného mesta. Asad čelí najväčšiemu ohrozeniu svojej 24-ročnej vlády od vypuknutia povstania proti jeho režimu v roku 2011.
Obyvatelia Damasku v sobotu hovorili o „napätí a panike“, ktoré zachvátili hlavné mesto, pretože povstalci sa blížili k hlavnému mestu. Podľa CNN sýrsky prezident už v sobotu nebol na miestach, kde sa normálne nachádza. Televízia informovala, že sýrski povstalci hľadali v Damasku sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada, zatiaľ čo armáda opúšťala svoje pozície v hlavnom meste.
Sýrske štátne médiá podľa denníka Jerusalem Post popreli fámy, ktoré zaplavujú sociálne siete, že al-Asad opustil krajinu. No podľa servera Israel Realtime prezident mal v sobotu vystúpiť s televíznym prejavom o 20.00 hod. miestneho času, no nevystúpil. Podľa rôznych zdrojov buď utiekol z krajiny, alebo sa skrýva. Jedna zo špekulácií znie, že utiekol do Abú Zabí.
Aj podľa správy Wall Street Journal zavládla v Damasku panika, pretože jeho obyvatelia sa ponáhľali zásobiť potravinami a základnými potrebami. Mnohé obchody boli zatvorené a niektoré výrobky už neboli na sklade. Ceny prudko vzrástli a v bankomatoch došla hotovosť.
Desiatky bojovníkov z elitných jednotiek Hizballáhu Radwán utiekli zo sýrskeho mesta Homs po tom, ako bolo spolu so sýrskou armádou prijaté rozhodnutie, že mesto už nie je možné brániť, povedal v sobotu agentúre Reuters dôstojník sýrskej armády.
Ministri zahraničných vecí Ruska, Iránu a Turecka sa stretli na okraj konferencie v Katare, aby rokovali uprostredne rýchlo sa meniacej situácie, kedy povstalecké sily postupovali smerom na strategickú križovatku krajiny, mesto Homs a začali ohrozovať hlavné mesto z juhu. Rusko a Irán však vysielajú signály, že nemajú kapacity svojmu spojencovi výdatnejšie pomôcť.
Dlhoročný sýrsky vládca robí podľa Iran International posledné pokusy pre udržanie sa pri moci, vrátane diplomatických kontaktov s USA s novozvoleným prezidentom Trumpom, informoval Bloomberg. Sýrsky prezident je údajne pripravený dištancovať sa od osi Irán-Rusko a nadviazať kontakt s USA. Trump však vyhlásil, že USA by sa nemali zapájať do Sýrie: „Toto nie je náš boj.”
Islamistická povstalecká skupina Haját Tahrír aš-Šám, bývalá odnož al-Kájdy, medzitým v sobotu podľa Jerusalem Post vyhlásila, že nemá v úmysle použiť chemické zbrane Sýria „za žiadnych okolností“. Izrael posilnil svoju vojenskú prítomnosť na Golanských výšinách uprostred správ, že povstalci ovládli aj oblasť Kuneitra pri hraniciach so židovským štátom.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v sobotu stretol s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom aj ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským. Hoci sa mal s politikmi stretnúť samostatne, rokovania v Elyzejskom paláci boli potom do istej miery aj spoločné. Trump aj Zelenskyj pricestovali do Paríža pri príležitosti znovuotvorenia ikonickej katedrály Notre-Dame po ničivom požiari z roku 2019.
Staronový americký prezident pri príchode do Elyzejského paláca povedal, že s Macronom budú diskutovať o „svete, ktorý sa tak trocha zbláznil“. Trump strávil v paláci zhruba 90 minút, pričom sa najprv stretol len s Macronom. Zelenskyj sa k nim pridal na približne 35 minút. Na záver stretnutia vyšli všetci traja von a spoločne sa vyfotili. Ako píše agentúra AP, ktortú cituje SITA, Trump zamával fotografom, potriasol si so Zelenským ruku, prehodil s ním pár slov a odišiel.
Trojstranné stretnutie navrhol podľa Elyzejského paláca Macron a zorganizovali ho krátko pred Trumpovým príchodom. Trump sa zaviazal rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine, ale neuviedol ako, čo v Kyjeve vyvoláva obavy, aké podmienky môžu byť stanovené pre prípadné budúce rokovania.
Dánsko dodalo Ukrajine druhú dodávku stíhačiek F-16. Na platforme Telegram to podľa SITA oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pochválil Dánsko a posťažoval sa na nedostatok oddanosti ostatných spojencov. „Prvá séria lietadiel poskytnutých Dánmi už zostreľuje ruské rakety: zachraňuje našich ľudí a našu infraštruktúru,“ vyjadril sa ukrajinský prezident s tým, že „ak by boli všetci partneri takí odhodlaní, boli by sme schopní znemožniť ruský teror“.
Ukrajinským silám bola dodaná prvá séria nového hybridného raketového dronu s názvom Peklo. Referuje o tom web Kyiv Independent. V príspevku na sociálnych sieťach Volodymyr Zelenskyj neprezradil počet dodaných zbraní, ale uviedol, že momentálne je cieľ zvýšiť výrobu. Podotkol, že už majú „overenú bojovú účinnosť“.
Domáce zbrane s dlhým doletom sa považujú za rozhodujúce pre ukrajinskú obrannú stratégiu, pretože poskytujú ukrajinskej armáde alternatívu k západným zbraniam, ktorých použitie je často obmedzené. Raketový dron Peklo má dolet 700 kilometrov a rýchlosť 700 kilometrov za hodinu. Počas predstavenia ukrajinskí predstavitelia uviedli, že už bol úspešne nasadený päťkrát.
Ako referuje web g4media.ro, dôvodom je zasahovanie Ruska do priebehu volieb vrátane kampane. Súd anuloval výsledky 1. kola iba dva dni predtým, ako sa malo konať druhé kolo, v ktorom mali proti sebe stáť Calin Georgescu a Elena Lasconi. Proces voľby rumunského prezidenta sa tak začne od nuly.
Rumunské úrady v sobotu vykonali razie v súvislosti s mužom podozrivým z nelegálneho financovania kampane na podporu prezidentskej kandidatúry Călina Georgescua. Stalo sa tak len deň po tom, čo ústavný súd krajiny anuloval prezidentské voľby, v ktorých tento krajne pravicový kandidát podporovaný Moskvou vyhral prvé kolo.
V parlamentných voľbách v Rumunsku zvíťazila ľavicová Sociálnodemokratická strana. Už po sčítaní 85 % hlasov mala táto strana na konte 23,9 %, zatiaľ čo krajne pravicová Aliancia za jednotu Rumunov na druhom mieste získala 17,8 %. Stredopravá Národná liberálna strana prilákala 14,5 % voličov a reformná strana Únia záchrany Rumunska mala 10,9 %.
Ministri zahraničia Nemecka, Francúzska a Poľska ostro odsúdili neprimerané použitie sily voči demonštrantom v Gruzínsku. Šéfovia diplomacií troch európskych krajín v spoločnom vyhlásení vyzvali na okamžité prepustenie členov opozície a dodržiavanie základných práv „vrátane slobody pokojného zhromažďovania sa a slobody prejavu“.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v utorok vyhlásil „núdzové stanné právo“, pričom obvinil opozíciu zo sympatií so Severnou Kóreou. Šokoval tým svoju krajinu aj svet. Po niekoľkých hodinách parlament stanné právo zrušil a on sám ho neskôr odvolal. Prezidentove kroky vyvolali protesty a viedli k výzvam na impeachment. Jun sa za svoje konanie verejne ospravedlnil.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol prežil hlasovanie o jeho odvoalní v parlamente, ktoré vyvolalo jeho utorkové vyhlásenie stanného práva. Podržali ho zákonodarcovia z jeho konzervatívnej Strany ľudovej moci, ktorí hlasovanie bojkotovali. Na impeachment Juna bola potrebná podpora 200 zákonodarcov v 300-člennom parlamente. Opozícia však má len 192 kresiel.
Amnesty International obvinila Izrael z genocídy v Gaze – tento termín má takú závažnú historickú váhu, že by sa nikdy nemal používať len tak, píše Jerusalem Post. Pobočka tejto organizácie v Izraeli odmietla závery svojej centrály s tým, že dôkazy „neboli dostatočné“. Americký Newsweek napísal kritický komentár s názvom: „Ako Amnesty International vyšla na posmech.“
Piatok priniesol na americký akciový trh pokojné obchodovanie, ktoré vyústilo do dosiahnutia ďalšieho rekordu. Ten prekonal index S&P 500, ktorý sa zvýšením o 0,2 percenta na 6 090,27 bodu dostal na nové historické maximum. Predošlý rekord pritom prekonal len v stredu. Rok 2024 bude pravdepodobne pre index jeden z jeho najlepších od začiatku tohto milénia.
Európska únia a juhoamerická skupina Mercosur (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj a Bolívia) sa po 25 rokoch rokovaní dohodli na podmienkach dohody o voľnom obchode. Cieľom dohody medzi EÚ a Mercosurom je vytvoriť jednu z najväčších zón voľného obchodu na svete, ktorá pokrýva viac ako 700 miliónov ľudí a tvorí takmer 25 % svetového HDP.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
