- Izrael podnikol odvetný úder na Irán
Izrael podnikol v sobotu nad ránom svoj dlho očakávaný odvetný úder proti Iránu. Stalo sa tak niekoľko týždňov po masívnom útoku islamskej republiky balistickými raketami z 1. októbra na Izrael.
Armáda židovského štátu informovala, že „presné údery“ jeho letectva boli zamerané výhradne na vojenské objekty. Vyhol sa pritom jadrovým a ropným zariadeniam, aby zabránil eskalácii konfliktu.
Prvý úder izraelského letectva smeroval na radary v Sýrii, aby „oslepil“ iránske kapacity a ovládol jeho nebo. V Iráne sa potom okolo 2.15 h miestneho času zameral na miesta výroby a odpaľovania dronov a balistických rakiet.
Práve tieto zbrane použil Irán pri historicky prvých dvoch priamych a masívnych iránskych útokoch na Izrael 14. apríla a 1. októbra. Útoky smerovali aj na batérie protivzdušnej obrany.
Údery sa uskutočnili v niekoľkých vlnách počas viac ako troch hodín. Islamská republika uzavrela svoj vzdušný priestor, ale zjavne nepreukázala veľkú schopnosť čeliť útoku.
Izraelské stroje sa preto počas nočnej operácie prekvapivo voľne pohybovali nad Iránom, pričom hlavné útoky boli hlásené v oblastiach Teheránu, Karadžu, Isfahánu a Širázu.
O šiestej hodine ráno armáda Izraela oznámila, že útok bol ukončený. Akciu nazvala „Dni pokánia“ s odkazom na nedávny sviatok Jom Kippur. Do „komplexnej“ vzdušnej operácie sa zapojilo viac ako 100 strojov.
Súčasťou letky boli stíhačky F-35 „Adir“, tankovacie a špionážne stroje, a to všetko v rekordnej vzdialenosti 2.000 km od materských základní v Izraeli.
Irán potvrdil, že izraelský útok bol zameraný na vojenské objekty. Uviedol, že spôsobil „obmedzené škody“ a systémy protivzdušnej obrany “úspešne čelili väčšine útokov,” čo Izrael poprel.
Zdroje polooficiálnej tlačovej agentúry Tasnim pohrozili, že Irán je pripravený reagovať na „akúkoľvek izraelskú agresiu“. Nad ránom obnovil aj letovú prevádzku nad svojim územím.
- Voľby v USA – vo väčšine neistých štátov mierne vedie Trump
Prezidentské voľby v USA budú už 5. novembra. Podľa celoštátnych prieskumov má podľa 538/ABC News kandidátka demokratov Kamala Harrisová stále malý náskok pred republikánom Donaldom Trumpom.
Za posledné dni sa však scvrkol na jeden percentuálny bod: 48% pre Harrisovú ku 47% pre Trumpa, ako píše BBC. Rozhodujúce však je, kto vyhrá teraz v siedmych nerozhodných, tzv. swing states. Viac o volebnom systéme si prečítajte tu:
V piatich zo swing states vedie Trump (Severná Karolína, Georgia a Arizona s náskokom 1-2 bodov; v Nevade a Pensylvánii nevýrazne len menej ako o 1 bod), v dvoch naopak vedie Harrisová (Wisconsin a Michigan, no s náskokom menej ako 1 bod).
Rozhodujúca bude Pensylvánia a tam sa dostal so vedenia Trump. Ten sa usiluje „udrieť na nôtu“ obyčajných ľudí. Práve v Pensylvánii minulý týždeň podával hranolky v McDonalde. Kamala Harrisová ma na svojej strane mnohých umelcov. K 60. narodeninám jej zaspieval ikonický Stevie Wonder.
Podľa 46 % respondentov agentúry The Associated Press a výskumnej organizácie NORC demokratická kandidátka Kamala Harrisová dokáže lepšie riešiť otázku zdanenia strednej triedy, informovala o tom SITA. Len 35 % oslovených si myslí, že to lepšie zvládne Trump. Harrisovú voliči mierne uprednostňujú aj v problematike nákladov na bývanie. V otázke ciel však trochu preferujú Trumpa.
Trumpovou najsilnejšou témou zostáva imigrácia. Štyridsaťpäť percent voličov tvrdí, že je lepším kandidátom na riešenie otázok prisťahovalectva. O Harrisovej si to myslí len 40 percent respondentov.
Pokiaľ ide o problematiku interrupcií, 50 percent opýtaných si myslí, že to lepšie môže vyriešiť Harrisová a len 30 percent by uprednostnilo Trumpa. Ekonomika je pritom pre voličov v tejto predvolebnej kampani dôležitejšia ako interrupcie, imigrácia, kriminalita a zahraničná politika.
- Ukrajina – nová vojenská pomoc USA za 400 mil. USD
Napriek obrovským stratám Rusko pokračuje v ofenzíve a západní lídri nemajú stratégiu na ukončenie konfliktu. Západné dodávky zbraní sú obmedzené a pomalé. Ukrajina pomaly, ale isto stráca pozície na najdôležitejšom východnom fronte, píše americký denník Wall Street Journal.
Jej snaha sa sústreďuje na spôsobenie škôd Rusku a minimalizáciu vlastných. Ukrajinu, kde Rusko úspešne ničí energetickú infraštruktúru, čaká veľmi náročná zima.
Dôležitosť odhodlania západných spojencov pri podpore Ukrajiny zdôraznil americký prezident Joe Biden na krátkej návšteve Berlína ešte v závere minulého týždňa, informovala agentúra SITA. Biden sa stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorého krajina je po USA druhým najvýznamnejším vojenským podporovateľom Kyjeva.
Do Kyjeva pricestoval v pondelok americký minister obrany Lloyd Austin. Oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 400 mil. USD (munícia pre raketomety HIMARS, delostrelecká munícia a munícia pre mínomety).
Podľa vyjadrenia prezidenta Volodymyra Zelenského USA pripravujú aj balík pomoci vo výške 800 mil. USD na financovanie výroby dronov na Ukrajine.
Deje sa tak v čase, keď ukrajinský prezident Zelenskyj tlačí na západných partnerov, aby jeho krajinu naďalej podporovali vo vojne proti ruskej agresii. Austin na platforme X uviedol, že jeho štvrtá návšteva Kyjeva ukazuje, „že Spojené štáty spolu s medzinárodným spoločenstvom naďalej stoja pri Ukrajine“.
Aj napriek veľkému vyčerpaniu je Rusko naďalej nebezpečné a veľmi rýchlo nahrádza svoje straty vo vojne na Ukrajine, myslí si vrchný veliteľ spojeneckých vojsk NATO v Európe Christopher Cavoli.
V rozhovore pre atlanticcouncil.tv povedal, že Putinova armáda ešte neodprezentovala všetky svoje sily. Vývoj vojny vraj môžu výrazne ovplyvniť zbrane a systémy, ktoré zatiaľ v bojoch neboli použité.
- Eurozóna: Nemecko hospodársky stagnuje a Francúzsko sa snaží udržať aspoň mierny rast svojej ekonomiky. Na druhej strane Španielsko má vyhliadky na rast takmer 3 %, zatiaľ čo Grécko očakáva rast HDP o viac ako 2 %.
Juhoeurópske krajiny, ktoré sa kedysi spájali s krízou eurozóny, sa stávajú novou hospodárskou lokomotívou Európy. Informuje o tom Český rozhlas s odvolaním sa na francúzsky denník Le Monde.
- Medzinárodný menový fond (MMF) zlepšil pre USA svoj ekonomický výhľad na tento rok. Zároveň zhoršil očakávania rastu v Európe a Číne, informuje SITA. Prognózu globálneho rastu nezmenil a predpokladá, že bude na relatívne slabej úrovni 3,2 %. MMF očakáva, že ekonomika USA tento rok posilní o 2,8 %. V prípade eurozóny MMF očakáva tento rok rast o 0,8 %. V júli predpovedal posilnenie bloku 0,9 %.
- Gruzínsko: Bidzina Ivanišvili, zakladateľ vládnucej strany Gruzínsky sen vyhlásil, že Gruzínsko by sa malo Južnému Osetsku ospravedlniť za začatie vojny v 2008. Jeho výrok vyvolal pobúrenie u väčšiny Gruzíncov.
„Päťdňovú vojnu,“ počas ktorej Rusko okupovalo Južné Osetsko považujú za útok na gruzínsku suverenitu a zodpovednosť za jej rozpútanie má Rusko, informuje Český rozhlas citujúc web stránku Kaukazský uzol. Gruzínsky sen cez víkend zvíťazil v parlamentných voľbách a zabezpečil si väčšinu poslancov, nezískal však ústavnú väčšinu. Prečítajte si viac:
- Turecko / USA: Turecký islamský duchovný Fethullah Gülen, ktorého turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan obvinil z organizovania pokusu o vojenský prevrat z júla 2016, zomrel v exile v USA. Gülen bol najprv spojencom terajšieho tureckého prezidenta Erdoğana, ale neskôr ho začal označovať za autoritárskeho politika usilujúceho o hromadenie moci a potláčanie disentu.
Ilustračné foto – SITA