Záplavy v Stupave: Otvorila som bránu a prišla šupa, že som skoro spadla

Na uplynulý týždeň mnoho Slovákov tak skoro nezabudne. Zatopené domy, zaplavené ulice, vyvrátené stromy, obrovské škody na majetku, no i vyhasnuté ľudské životy. To všetko za sebou zanechali povodne, ktoré sa prehnali celou strednou Európou. Najviac zasiahnutou oblasťou bola Česká republika, kde boli dodnes zaznamenané tri obete a viacero nezvestných.

Obete však hlásilo aj Rakúsko, Rumunsko a Poľsko. Na našom území sme doposiaľ žiadnu obeť nezaznamenali. Napriek tomu však ostalo niekoľko obcí zatopených a stovky ľudí museli evakuovať. Celkové škody ešte nie sú vyčíslené. No predpokladá sa, že sa budú pohybovať rádovo v miliónoch eur. Prinášame vám výpovede tých, ktorí pocítili silu prírodného živla na vlastnej koži.

Jedným z nich bol Tomáš z Devínskej Novej Vsi. Ako spomína, v kritickú noc zo soboty na nedeľu bol doma len so svojou 86-ročnou mamou. V noci chodil skoro každú hodinu pozerať hladinu potoka. Robil nevyhnutné opatrenia, ktoré by dom ochránili, ak by sa voda zdvihla o niekoľko centimetrov nad terén.

Ráno už bolo jasné, že s pár vrecami piesku a malým čerpadlom to je vopred prehraný boj.

„Vyčerpával som zaplavenú vodomernú šachtu, pripravil pár vriec piesku z detského pieskoviska a dal ich pred vstup do pivnice. Keď sa voda dostala k domu a začala do pivnice prúdiť cez chráničku od šachty, snažil som sa ju zapchať a čerpať vodu z pivnice. Ráno už bolo jasné, že s pár vrecami piesku a malým čerpadlom to je vopred prehraný boj,“ spomína Tomáš.

Keď ráno videli, že dom je obkolesený vodou, rozhodli sa pre evakuáciu. Zbalili si veci, ktoré budú v nasledujúce dni najsúrnejšie potrebovať a zavolali hasičov. Mali však veľa práce s vážnejšími prípadmi, tak poprosili o pomoc príbuzných a priateľov. „Prišli za nami, poskytli nám čln, prijali nás k sebe domov,“ spomína Tomáš.

Ako ďalej vysvetlil, v priebehu nedele sa ukázalo, že rast hladiny spôsobila nefunkčná prečerpávacia stanica v protipovodňovej hrádzi Moravy. Potok tak nemohol odtekať a voda sa hromadila.

Problém sa v priebehu dňa podarilo vyriešiť. Voda začala pomerne rýchlo ustupovať. „To nám dodalo nádej, že sa nenaplní najhorší scenár – zaplavenie domu,“ zhrnul.

Po porade s veliteľom hasičov, ktorí stavali dlhý pieskový múr vyššie nad ich domom, pre istotu ponosili časť vecí na poschodie a vypli niektoré ističe. V utorok ráno sa už potok vrátil späť do koryta a zanechal škody iba v ich pivnici a záhrade.

„Odvtedy sa nám ozvalo veľa priateľov a ponúkli nám konkrétnu pomoc – ubytovanie, jedlo, čerpadlo, odvlhčovač, vysávač na vodu či nákladný vozík na neskoršie upratovanie. Dáva nám to silu a nádej, že spoločenstvo je veľká vec a pomáha prejsť aj cez ťažšie chvíle. Myslíme aj na tých, ktorí sú na tom oveľa horšie,“ zakončil Tomáš.

Voda brala všetko, čo jej stálo v ceste

Pod vodou skončili aj časti obcí Stupava, Borinka a Pernek. Medzi zasiahnutými bol aj dom Stupavčanky Beáty. „Tým, že sme najnižšie položený dom v Stupave, všetko sa to valilo cez nás. Zobralo nám aj 600 litrovú vírivku. Tak si viete predstaviť, aký tlak to musel byť,“ spomína Beáta.

Beáta spomína, že sa zobudili na veľký rachot, ktorý ich doslova zdvihol z postele.

„Vo štvrtok nám volal náčelník hasičského zboru, aby sme sa zabezpečili. Nerozumiem, prečo nám sem vtedy nepriniesli aspoň zopár vriec. Vedeli, že sme v záplavovej zóne.“ Keď videli, že hladina začala stúpať, vrecia si napokon priniesli sami. Inak by sa im prúd vody nahrnul aj do domu.

To najhoršie ich však ešte len čakalo. Najväčšia vlna prišla v noci zo soboty na nedeľu. Beáta spomína, že sa zobudili na veľký rachot, ktorý ich doslova zdvihol z postele. Cez dvor im padol stĺp s elektrickým vedením a drôty skončili vo vode.

Ako ďalej vysvetlila, technická služba odpojila len hlavný istič, no drôty ostali pod napätím. „Vždy, keď sme vychádzali von z domu, bolo to na naše vlastné riziko. Nechcem si predstaviť, čo by bolo, keby to niekoho zasiahlo. Vo vode nie ste ničím uzemnení.“

Ako doplnila, v tej najväčšej vlne by im nepomohli nijaké zábrany. „Niektoré veci sa mi podarilo zachrániť, no keď som potom otvorila bránu, to bola taká šupa, že som to ledva ustála.“ Niektoré veci zo záhrady im odnieslo až do zámockého parku. „Našla som tam naše záhradné svetlá. Premýšľala som, že zoberiem čln a pôjdem si po ne,“ spomína s úsmevom Beáta.

Ako upozornila, domy v záplavovej zóne, kam patrí aj ten ich, poistené nie sú. „Pri prvej povodni nás ešte poistili, už pri druhej nie, pretože to ľudia zneužívali.“ Preto dúfa, že dostanú nejakú pomoc zo strany obce.

Vlna solidarity sa však spustila aj po tom, ako sa informácie o situácii v Stupave dostali do médií. „Niektorí známi mi ponúkli, že k nim môžem ísť bývať. Ale kto by chcel odísť zo svojho?“

Ako Beáta dodala, „toto všetko je našťastie len hmotný majetok. Vďaka Bohu, že sa nikomu nič nestalo. Keď som videla, čo sa deje v Jeseníkoch, bolo mi do plaču.“

Kritická situácia bola po celej Stupave. Najhoršie dopadol zámocký park a kaštieľ, v ktorom sídli Domov dôchodcov. Všetkých 160 ľudí museli presunúť na prvé poschodie.

Stupava čelila podobným povodniam aj v rokoch 1997 a 2002, keď bola z dôvodu zasypania odvodňovacích kanálov zaliata celá hlavná cesta.

Zatopené boli aj pivnice

Manželia Martin a Mária zo Stupavy spomínajú, že z mestského úradu dostávali od štvrtka správy o aktuálnej meterologickej situácii. „Vymenovali ulice, ktoré budú ohrozené, medzi nimi aj naša. Upozornili nás, aby sme pripravili evakuačnú batožinu, ak by prišlo k najhoršiemu.“ V škole mesto zároveň pripravilo pre ľudí provizórne ubytovanie.

Mesto ľudí vyzývalo aj na pieskovanie vreciek. Ako Martin vysvetlil, najviac postihnutí boli ľudia v časti Obora, ktorých domy boli doslova celé pod vodou. „To že nám zatopilo pivnicu, je oproti tomu nič,“ uzavrel.

Ako ďalej ozrejmili, po výstrahách od mesta si všetko potrebné v pivnici zabezpečili a v sobotu išli na koncert. Keď sa v sobotu v noci vrátili, zdalo sa, že je všetko v poriadku. V nedeľu sa už zobudili a uvideli zatopenú pivnicu. „Ráno som zišiel dole a nohy som mal po členky vo vode,“ spomína Martin.

Bol som v šoku. Vôbec som netušil, čo s tou vodou.

Silným momentom potom pre oboch bolo, keď poslali informáciu priateľom do whatsappových skupín a mnoho z nich bolo okamžite pripravených pomôcť. „Ja som bol v šoku. Vôbec som netušil, čo s tou vodou. Či ju odčerpať alebo zmizne sama,“ vysvetlil Martin.

V priebehu pár hodín mal už štyri čerpadlá, ktorými sa mu postupne darilo vodu odstraňovať. Obaja manželia boli dojatí, koľko ochotných ľudí prišlo a priložilo ruku k dielu.

„Keď ti niekto z Rakúska napíše, že na teba myslí, tak je to milé. Ale keď niekto príde osobne a konkrétne ti pomôže, tak je to o niečom inom,“ zhrnula Mária. Hoci, ako sa manželia zhodli, oni neboli tí najviac zasiahnutí, aj tak prejav spolupatričnosti veľmi dobre padne.