Bolo to pred rokom. Izraelčania práve odpočívali na sviatok Simchat Tóra, keď približne 6 000 militantov Hamasu a Islamského džihádu prelomilo bezpečnostný plot v Gaze a vtrhlo do Izraela, aby vraždili, mrzačili a zajali rukojemníkov.
Takzvaná „búrka al-Aksá“ bola úspešnejšia, ako očakával aj Hamas. Zabili viac ako 1 200 Izraelčanov a 251 ich uniesli do teroristických tunelov v Gaze. Rozšírili sa obavy z ešte väčšieho vpádu ozbrojených džihádistov Hizballáhu na severe z Libanonu.
Šokujúci masaker zo 7. októbra minulého roka znamenal najhorší pogrom na židovský národ od holokaustu. Teroristi zastrelili deti pred očami svojich rodičov a rodičov pred očami svojich detí.
Celé rodiny boli upálené zaživa, ženy hromadne znásilnené. Starších ľudí, dokonca takých, ktorí prežili holokaust, brutálne popravili z bezprostrednej blízkosti.
Málokto pritom vie, že výsledný počet obetí mohol byť ešte horší. No utajenie operácie Hamasu prekvapilo aj Hizballáh, ktorý nebol pripravený na totálnu vojnu.
Na druhý deň sa však Hizballáh zapojil do boja neúnavným raketovým ostreľovaním severného Izraela cez hranice a čoskoro ho nasledovali aj ďalšie iránske zástupné milície.
Zo všetkých strán
Izrael tak dnes čelí vojne na siedmich frontoch – hrozbe raketových, dronových a teroristických útokov z Gazy, Samárie a Judey (tzv. Západného brehu Jordána), Libanonu, Sýrie, Iraku, Jemenu a tiež priamo z Iránu.
Siedmy október tak spôsobil, že Izraelčania stratili dôveru vo svojich vodcov. Premiér Benjamin Netanjahu je obviňovaný za to, že dovolil Kataru poskytnúť peniaze vláde v Gaze, ako aj za jeho neochotu prijať akúkoľvek vinu za brutálny útok Hamasu.
Nervozita a pochybnosti medzi Izraelčanmi sa začali meniť až od polovice apríla, keď sa v noci z 13. na 14. apríla armáde podarilo odraziť prvý masívny letecký útok Iránu.
Efektívne protiúdery
Izraelu sa odvtedy za šesť mesiacov podarilo zvládnuť neuveriteľné obranné opatrenia, ktoré jeho nepriateľov prinútili k rešpektu. Zlyhanie spravodajských služieb zo 7. októbra tak postupne ustúpilo do tieňa série legendárnych spravodajských úspechov Izraela.
Odborníci na bezpečnosť ich prirovnávajú k úspechom preventívnych úderov Izraela na egyptské letectvo v júni 1967, či záchrannej misii v Entebbe v júli 1976.
Rok po temnom dni 7. októbra Izrael chce ďalej pokračovať v oslabovaní sily radikálnych islamských teroristických milícií, ktoré majú na rukách krv nevinných ľudí mnohých národov.
Izraelské bezpečnostné sily sú známe tým, že vedú vojnu proti teroristom s veľkou presnosťou. Región potrebuje nádej, že sa môže vrátiť na cestu zmierenia, ktoré začalo Abrahámovskými dohodami s viacerými moslimskými krajinami.
Prečítajte si aj:
Dlhý boj o slobodu
Napriek vojenským úspechom Izrael čakajú ďalšie boje a bude potrebovať viac času, aby sa skutočne vyrovnal so šokom z masakrov zo 7. októbra. Rany spôsobené v tú temnú sobotu zostanú otvorené dovtedy, kým budú stále v Gaze zadržiavať rukojemníkov.
Stále sa veľa diskutuje o téme civilných obetí bojových akcií v Gaze a Libanone. Treba však jasne povedať, že ak by nebolo útoku Hamasu, nemusela by zahynúť ani jedna obeť na strane Izraela, ale ani na strane Palestíncov.
Lídri Palestínčanov si stále môžu zvoliť mier, môžu kedykoľvek vrátiť unesených a vzdať sa vražedných úmyslov. Vtedy vojna skončí.
Ale keďže sa tak už rok nedeje, Izrael sa musí brániť voči terorizmu. Nemožno mu vyčítať, že volí prostriedky a postupy obrany, ktoré zodpovedajú charakteru útočníka. Pre toho je typické, že si berie ako živé štíty civilistov.
Deje sa vlastne pravý opak úsilia o mier, prichádzajú nové a nové kroky k vojne. Po roku čelí Izrael útokom na siedmich frontoch a tým najvážnejším je Irán s jeho militantnou idológiou extrémneho islamu.
Stojí za celou sieťou teroristických organizácií, ktorým ide o zničenie Izraela. Ten je pritom jedinou demokraciou na Blízkom východe a ako každý iný štát na svete má právo na existenciu aj na obranu. Najmä voči tým, ktorí majú v programe pripraviť ho o ňu.
Ilustračné foto – Peter Kremský