Aký by mal byť kresťanský politik?

V prvom rade je potrebné, aby sme my sami mali dostatočne dobrý prehľad v tom, aké je učenie Cirkvi v oblasti verejnej správy, sociálnych vecí, ochrany života, ekonomiky, ekológie. Dokumentov, ktoré máme možnosť si naštudovať, je dosť. No určite nám bude veľkou pomocou sledovať prejavy pápeža Františka – bez ohľadu na politickú situáciu v tej-ktorej krajine dáva jasné a praktické smernice, ako žiť. A ak to dáva ako vzor a inšpiráciu, mali by tieto „parametre“ spĺňať kandidáti na poslancov či politické funkcie. Iste, človek je často omylný a slabý, nemôžeme na tejto pozícii očakávať hotového „svätca“. No musí byť zjavný morálny profil nášho kandidáta, pevné postoje, osobný rast a to celé v osobnosti, ktorá je pozitívnym vzorom.

Ako príklad nám môže slúžiť svätý Tomáš Morus, anglický kancelár kráľa Henricha VIII.. Nie nadarmo je patrónom politikov: dokazuje, že je možné byť výborným manželom a otcom, obľúbeným priateľom, dobrým správcom vecí verejných, zastávať vysoké funkcie, no mať jasné postoje, ktoré nezlomí nik – ani vydieranie, ani väzenie, ani diskreditácia, ani smrť. Možno je to voľba aj pre nás: modliť sa k nemu za dobrých politikov a za pokojný, spravodlivý a pravdivý priebeh nečakaných volieb u nás.

Pre tých, ktorí ale isto potrebujú usmernenie, prichádza na pomoc smernica Kongregácie pre náuku viery, predstavujúca profil kresťanského politika. Aký je podľa cirkevných dokumentov angažovaný laik v politike?

• Nesmie sa odlúčiť od Boha a vie, že politika sa nesmie odlúčiť od morálky. Čerpá z intenzívneho duchovného života, modlitby a sviatostí. Takýto politik je človekom, ktorého si v jeho okolí vážia pre jeho jasné postoje, zhodné s učením Cirkvi. Ak žije v manželstve či v rodine, je dobrým manželom a otcom, synom či dcérou. Jeho manželstvo a rodina sú príkladom pre ostatných. Zároveň je ochotným a nápomocným susedom, kolegom a priateľom. Je aktívnym farníkom, bežne je prítomný na svätej omši aj počas týždňa, často pristupuje k sviatostiam, nezanedbáva duchovné obnovy a duchovný rast. Poznajú ho ako človeka, ktorý je ochotný pomôcť a má jasný rebríček hodnôt: Boh, manželka, deti, rodina, blížni v cirkvi, práca, koníčky. Ak dotyčného osobne nepoznám, viem si preveriť informácie o ňom u hodnoverných ľudí v tej farnosti alebo obci, kde býva.

• Robí všetko pre pozdvihnutie hodnoty, úcty a dôstojnosti každej ľudskej osoby od počatia po prirodzenú smrť. Ak bol kandidát do súčasných volieb už v parlamente, je možnosť preveriť si jeho hlasovanie o otázkach potratov, pomoci tehotným ženám, obetiam domáceho násilia, deťom, seniorom či nevyliečiteľne chorým. Ak kandiduje prvýkrát, viem si rovnako overiť, aké hodnoty zastáva v praxi – pretože počas predvolebných kortešačiek sa nasľubuje a povie všeličo. Mnohí z kandidátov majú aj svoje súkromné profily na sociálnych sieťach: čo o týchto témach hovorili (ak sa o ne vôbec zaujímali) pred rokom, dvoma, hlavne počas predkladania týchto tém do parlamentu?

• Je známy postojmi a konaním v prospech dobra ľudí aj mimo politiky, bežní ľudia si ho vážia. Znovu treba hľadať a pýtať sa ľudí v jeho okolí, akú majú s ním skúsenosť. Je otvorený voči iným? Vie počúvať? Zaujíma sa o potreby ľudí okolo seba? Ako na tieto potreby reaguje? Vie nezištne, bez vypočítavosti, v skrytosti, bez kamier a zviditeľňovania sa podať pomocnú ruku? Alebo je len ukričaným kritikom, ktorý má iba slová a prázdne ruky?

• Jeho politické pôsobenie má byť vedené kresťanským svedomím a v súlade s hodnotami, ktoré sa s ním zhodujú. Tu je meradlo jednoduché: ak vyznávame svoje hriechy na základe toho, ako sme mysleli, hovorili, konali alebo aj nekonali, aj týmto spôsobom sa dá kandidát preveriť. To, ako myslí, aké má názory a postoje, je zjavné z jeho komunikácie, či už osobnej, v médiách, či na sociálnych sieťach. Sú jeho postoje zhodné s učením Cirkvi? Zodpovedajú zrelej osobnosti? Je jeho spôsob vyjadrovania a ústneho či písomného prejavu úctivý, slušný, rešpektujúci, jasný, bez „omáčok“ a zahovárania? Neberie v jeho prejavoch zbytočne meno Božie nadarmo, nekritizuje zbytočne Cirkev a okruh jej práv, nespochybňuje jej učenie? Rešpektuje veriacich ľudí, pápeža, biskupov a kňazov, ako aj rehoľníkov? Vieme porovnať, čo si myslí, hovorí a koná – je jeho správanie zhodné s tým, aké má postoje, a s tým, čo hovorí? Posledná kategória je zanedbávanie dobrého: čo urobil v situácii, keď mohol zo svojej pozície osobnej, pracovnej, politickej konať pre dobro iných? Vložil sa do pomoci alebo ostal alibisticky ticho alebo bol dokonca proti nej?

• Musia byť zjavné jeho pevné morálne postoje a život ako protipól voči bežnej praxi. V politike veľmi potrebujeme zrelé osobnosti, ktoré si stoja za tým, čo je pre ne v živote dôležité. Vieme, aké majú byť morálne postoje človeka, ktorého si nielen chceme vážiť, ale ktorý má zastávať aj tie naše postoje, resp. postoje učenia Cirkvi. Preto ak u niekoho badám akékoľvek náznaky skutočného rasizmu, fašizmu, nacizmu, odmietania úcty k životu od jeho prirodzeného začiatku až po jeho prirodzený koniec, ak bežne z jeho prejavov cítiť nenávisť, neprajnosť a zlorečenie voči druhým, ak používa neslušné a expresívne výrazy, nie je človekom, ktorého by som mal voliť. Rovnako to platí pri pohľade na jeho rodinný život: žije usporiadane? Alebo je o ňom známe, že strieda partnerov? Stará sa o svoju rodinu ako zodpovedný rodič, manžel, manželka? Akým spôsobom si zadovážil majetok a ako ho spravuje? Je schopný sa deliť? Nie je človekom, o ktorom je verejne známa nečestnosť, klamstvo, podvody? Nie je dokonca trestne stíhaný alebo nie je podozrivý z trestnej činnosti? Dokázal by som mať k nemu ako človeku úctu, videl by som v ňom vzor dobrého života? Som si istý, že jeho postoje a názory ostanú konzistentné aj vtedy, ak by to ohrozovalo jeho zotrvanie v politike?

• Kresťanský politik nemôže podľahnúť tlaku voličov v prípade, že by prijatím zákonov na základe takéhoto tlaku došlo k porušeniu zásad prirodzenej morálky, ani nemôže ustupovať „módnym“ kultúrnym či politickým trendom. Je tento človek pevný v tom, o čom je presvedčený a čo je v súlade s morálkou a učením Cirkvi? Neodmieta morálne témy ako nepodstatné a neodsúva „kultúrno-etické otázky“ ako niečo, čo nie je vhodné politicky riešiť? Dokáže jasne verejne pomenovať (aj v médiách) svoje postoje za život, za úctu ku každému človeku a dať ich najavo konkrétnymi rozhodnutiami a činmi? Dokáže tieto témy odprezentovať s úctou, pokojom, nadhľadom, argumentačne silne a odborne na výške? Stojí u neho vernosť hodnotám vyššie ako poslanecká či politická stolička? Je človekom, ktorý vie s nadhľadom a rozlišovaním ustáť tlak parlamentu, vlády či ľudí? Vie tieto témy včas, vhodne a dobre odprezentovať na verejnosti?

• Dištancuje sa od odmietania etických princípov v politike, je človekom morálnych hodnôt. Ak je už politikom, ako komunikoval s kolegami odlišných politických názorov a postojov? Dokázal byť k nim úctivý, aj napriek nesúhlasu – morálnemu či odbornému? Ak nie je ešte politikom: ako sa o svojich politických oponentoch vyjadruje osobne, v médiách, na sociálnych sieťach? Je človekom spolupráce, hľadania cesty aj s inými ľuďmi dobrej vôle (napríklad v parlamente alebo aj medzi susedmi na ulici či vo farnosti) alebo je známy vyhraňovaním sa, hejtovaním, osočovaním, znevažovaním? Je jeho politický slovník a správanie sa také, že sa zaň nemusí hanbiť?

• Jeho postoje mu neumožňujú v istých zásadných otázkach žiadne dohody ani kompromisy a to ani pri tzv. politických dohodách a tlakoch. Ak je tento človek politikom, aké sú jeho kontakty a prepojenia na určité politické, lobingové, finančné skupiny? Je ovplyvniteľný – buď tlakom, alebo prostredníctvom ponúkaného finančného prospechu, úplatku, pozície, výhody? Dokáže jasne – napriek situácii v rámci politickej strany či klubu – hlasovať v súlade so svojím svedomím alebo sa nechá „ohnúť“, prispôsobí sa? Vie, že sú otázky, o ktorých sa nevyjednáva ani nie je možné v nich robiť „kozmetické“ úpravy?

• Je pevný v témach nedotknuteľnosti ľudského života a v odvahe postaviť sa proti akémukoľvek zákonu, ktorý je útokom na ľudský život. Rozumie odborným psychologickým, biologickým, medicínskym, etickým, sociálnym a teologickým dôvodom, ktoré hovoria o úcte a nedotknuteľnosti ľudského života v akejkoľvek situácii a veku ohrozenej bytosti, a vie ich odkomunikovať. Pozná alternatívne a lepšie riešenia pre náročné situácie, ktoré sa v živote vyskytujú a sú príčinou skratových riešení aj v postojoch ľudí, aj v zákonoch, a nebojí sa ich proaktívne a preventívne ponúknuť napriek „nálepkovaniu“ v parlamente a medzi ľuďmi. Nemá strach prejaviť svoj postoj a odmietnuť také návrhy zákonov či smerníc, ktoré by ohrozovali ľudský život. Ako katolík sa
  nesmie zúčastňovať žiadnej názorovej kampane na podporu takýchto zákonov proti životu ani podporiť ich vznik svojím hlasom. Hlasovať o týchto témach môže len v prípade, ak nie je možné úplne odvrátiť zrušiť zákon o potrate či eutanázii, ale je možné zmierniť škody alebo oslabiť účinok takéhoto zákona.

• Hlasuje za poskytnutie nevyhnutnej terapeutickej starostlivosti pre umierajúcich, respektíve dlhodobo chorých. Aký je jeho postoj k eutanázii? Čo si myslí o dôstojnom umieraní, o paliatívnej starostlivosti, o hospicoch? Má úctu k starým ľuďom, ktorí sú spoločnosťou už často považovaní za
  „neproduktívnych“? Hľadá čo najlepšie riešenia (a ak už mal ako politik príležitosť, zistím si, ako doteraz zachoval predkladaním svojich návrhov a pri hlasovaní) pre tých, ktorí sú dlhodobo pripútaní na lôžko po zdravotnej, sociálnej, psychologickej a duchovnej stránke? Prináša návrhy na zlepšenie situácie rodín, ktoré sa starajú o takéhoto pacienta?

• Chráni a obhajuje ľudský život od štádia embrya, podporuje ochranu a dobré podmienky pre rodiny založené na monogamnom manželskom zväzku muža a ženy. Má jasno vo svedomí v tom, aké hodnoty zastáva Katolícka cirkev voči životu od počatia, vie na základe poznania tohto učenia aj argumentovať. Na základe tohto poznania tiež vie, aká je dôležitá úloha manželstva muža a ženy pre nich oboch osobne, pre nich spolu a tiež z pohľadu výchovy detí. Z pozície zákonodarcu teda podporuje všetko, čo umožňuje pripraviť spoločenské, mienkotvorné, ekonomické, sociálne zázemie pre otvorenosť manželstvám a tým aj pre príchod zdravej novej generácie, ktorá je budúcnosťou národa a štátu. Podporuje a pripravuje také návrhy zákonov, ktoré sú nápomocné zosúladeniu rodiny a pracovného života, rešpektovaniu materstva a jeho podpory, vytváraniu podmienok pre lepší život viacdetných zodpovedných rodín, zjednodušeniu a ústretovosti v ekonomických krokoch pri hľadaní primeraného bývania pre začínajúce rodiny, zákonnému ustanoveniu pomoci pre manželstvá v kríze, ekonomickému zvýhodneniu manželov pred inými formami spolužitia. Vie vytvoriť atmosféru a pripraviť návrhy zákonov podporujúce otvorenosť životu a zlepšenie demografických ukazovateľov (teda zlepšiť podmienky na prijatie detí), ako aj dôstojné podmienky života rodiny. Ako mienkotvorná osoba verejne podporuje a formuje spoločenskú mienku v prospech manželstva a rodičovstva.

• Nesmie byť účastný tvorby a podpory zákonov, ktoré by iné formy spoločného života stavali na úroveň manželstva a rodiny. Priorita manželstva ako celoživotného zväzku muža a ženy musí byť pre kandidujúceho politika zjavná a musí ju vedieť aj argumentačne obhájiť v rovine prirodzeného zákona, nielen vo svojom svedomí z pohľadu učenia Cirkvi. Z jeho konania, slov a rozhodnutí musí byť jasné, že hoci rešpektuje iné formy spolužitia a váži si ako ľudí tých, ktorí sa pre ne rozhodnú, nemôže ani z hľadiska viery, ani z hľadiska ekonomiky alebo demografie zrovnoprávniť iné formy spolužitia s manželstvom.

• Je povinný obhajovať a podporovať slobodu rodičov vo výchove vlastných detí podľa ich presvedčenia. Kresťanský politik vie, že výchova detí je prvoradou a neodňateľnou úlohou rodičov. Je presvedčený, že rodičia sú zodpovední za celkovú formáciu svojho dieťaťa – nielen za jeho
  vzdelanie, ale aj za budovanie a formovanie postojov, názorov, životných zručností. Štát môže tejto úlohe len napomáhať v súlade s presvedčením rodičov, ale nesmie nijako obmedzovať právo rodičov na výchovu podľa ich presvedčenia, a to ani povinnými hodinami na vyučovaní,. Podporuje a chráni výnimočné postavenie rodičov, keďže dieťa patrí im, nie štátu.

• Stará sa o ochranu neplnoletých a obetí moderných foriem otroctva (drog, prostitúcie, závislosti všeobecne) a vytvára legislatívne podmienky na pomoc. Laik, kandidujúci na politickú funkciu, rozumie nástrahám, ktoré sú voľne dostupné pre deti, mládež aj dospelých. Vie pomenovať a vysvetliť nielen ich škodlivosť, ale pozná aj korene týchto závislostí. Hľadá teda a predkladá také opatrenia a návrhy zákonov, ktoré nie sú len represívne, ale aj preventívne, formačné a výchovné, a ktoré budú aplikovateľné tak v rodinách, ako aj v školách či voľnočasových organizáciách. Nebojí sa vstúpiť do obmedzenia tých firiem a spoločností, ktoré akýmkoľvek spôsobom profitujú, napomáhajú, propagujú a schvaľujú prístup k niektorým predmetom závislostí.

• Háji náboženskú slobodu a vie, že štát nemá žiadnu právomoc vstúpiť so špecifických náboženských prejavov, ani ich obmedziť. Výnimkou sú požiadavky všeobecného verejného poriadku. Nemôže teda podporiť ani odhlasovať nič, čo obmedzuje náboženskú slobodu. Zrelý kresťan, ktorý chce vstúpiť do politiky, vie nielen z medzinárodne platných dohôd, ale aj zo svojho svedomia a zákona nášho štátu, čím náboženská sloboda je, čo štát veriacim garantuje a do čoho nemôže zasahovať nijakým spôsobom. Vie zaujať jasné stanovisko a nebojí sa obhájiť práva Cirkvi a veriacich v tej oblasti, ktorá môže byť napadnutá alebo obmedzená.

• Predkladá a podporuje také riešenia v oblati ekonomiky a správy krajiny, ktoré slúžia pre všeobecné dobro všetkých, sú sociálne spravodlivé, postavené na princípoch solidarity a subsidiarity. Kresťanský politik vie, čo znamená budovať spoločné dobro a spoločný domov pre všetkých ľudí ako bratov a sestry, aj keď nie sú všetci kresťania. Znamená to, že v každom rozhodovaní sa pred aj po nástupe do politickej činnosti (ale aj po jej ukončení) hľadá a podporuje také riešenia, ktoré prinesú všeobecný prospech, pomoc, zlepšenie stavu, nápravu škôd, prevenciu pred možnými rizikami či represívne kroky pri ochrane pred možným ohrozením spoločného dobra. Tieto aktivity hľadá, konzultuje, rozvíja a predkladá ako návrhy zákonov tak v oblasti ekonomiky, ako aj v oblasti sociálnych vecí, školstva, zdravotníctva, práva či ekológie, a to tak, aby ani jedna z nich nebola utlačená či zanedbaná, ale aby napomáhali komplexnému rozvoju spokojného života pre všetkých.

• Nemôže podporovať svojím hlasom taký politický program či byť členom takej strany, hnutia či združenia, ktorých obsah a dôsledky vyvracajú základným článkom viery a morálky, alebo ich vyvracajú. Ten, ktorý vstupuje aktívne do politiky, nemôže byť súčasťou takej politickej strany a podporovať taký politický program, ktorý akýmkoľvek spôsobom znevažuje, popiera, neguje učenie Cirkvi alebo sa v rámci politického programu onej strany zaväzuje pred voľbami obmedziť niektoré práva Cirkvi, napríklad spovedné tajomstvo, výhradu vo svedomí alebo tzv. vatikánske zmluvy. Kresťanský politik vstupuje do takej strany, ktorá je čo najbližšie tomu, čo predkladá učenie Cirkvi a smernice o pôsobení kresťanských politikov v správe štátu. Rovnako sa to týka aj správania a postojov vrcholových predstaviteľov strany: ak nerešpektuje Cirkev a jej učenie, znevažujú a vysmievajú sa veriacim slovne či svojím spôsobom života, účasť kresťanského politika v takejto politickej strane nie je ospravedlniteľná.

• Nemôže viesť dvojitý život – jeden vo svojom domove a farnosti, druhý ako politik. To, čo kresťanský politik žije vo svojom osobnom čase ako bežný človek, manžel, manželka, brat, sestra, kolega, sused, farník musí byť zhodné s tým, čo žije a o čom rozhoduje ako politik.

• Je povinný stále sa vzdelávať v oblasti učenia Cirkvi o morálke a sociálnych veciach. Laik, ktorý vstupuje do politiky, nie je schopný autenticky slúžiť verejnému dobru ako katolík, ak dôsledne nepozná a nevzdeláva sa v učení Cirkvi, ktoré hovorí o službe druhým.

• Je človekom prijatia a spájania, hľadania spoločného dobra, nie človekom rozdeľovania, extrémistických prejavov či vytvárania nenávisti – a to ani na základe obrany hodnôt. Vo svojom správaní je takýto politik či politický kandidát človekom počúvania, stretnutí, úcty, rešpektu a prijatia, čo sa prejavuje predovšetkým v jeho osobných postojoch a komunikácii s inými, aj keď majú odlišný názor či presvedčenie. Vždy má vysoko nastavenú latku slušnosti a etiky. Je pre neho nepredstaviteľné používať vulgarizmy, osočovať, zhadzovať, ohovárať či zosmiešňovať kohokoľvek.

• Je proaktívny, nečaká so založenými rukami. Vyzretosť v láske k blížnemu učí kresťanského politika proaktívnemu vnímaniu potrieb a ťažkostí svojho okolia a umeniu bez vyzvania či pociťovania „povinnosti“ na to reagovať hľadaním riešenia, do ktorého sa aj osobne vloží. Ak nie je v jeho silách dosiahnuť politickým riešením zlepšenie stavu, je ochotný a pripravený pomôcť aj vlastnými prostriedkami a možnosťami tam, kde vidí neriešený problém, sťažujúci život. Hľadajme takýchto kandidátov – v rámci zodpovednosti za svoj hlas a pre dobro spoločnosti.