V modernom svete má vojna mnoho podôb. Občania si často vôbec neuvedomujú, že sú jej súčasťou, aj keď sa v ich okolí nestrieľa a neumierajú ľudia. Napríklad súčasťou psychologickej a informačnej vojny.
Slovensko v posledných týždňoch zažilo niekoľko hybridných útokov najmä na školy, ale aj banky, súdy alebo obchody, či v posledných dňoch na nemocnice. Podľa odborníkov neboli náhodné a chaotické, ale veľmi dobre koordinované.
Začiatkom mája museli v čase prijímacích pohovorov zatvoriť vyše 1500 škôl po celej krajine. Vyhrážky bombovými útokmi s použitím nákladných áut prišli e-mailom z ruskej adresy, obsahovali aj islamistickú tematiku. „Teraz sme po celej vašej krajine,“ stálo v texte podľa Televízie Markíza.
Terorizmus bez mŕtvol
„Útok svojimi parametrami napĺňal špecifikáciu trestného činu terorizmu, aj preto, že reálne vyvolal paniku,“ hovorí bezpečnostný analytik Radovan Bránik. Podľa neho išlo o hybridný útok, ktorého cieľom bolo presne toto. „Ak chce niekto zaútočiť na stabilitu v Európe, najľahšie je to tak, že ohrozí deti, čiže zaútočí na školy.“
Účelom útoku nie je naozaj dať do škôl bomby, ale vyvolať strach, že sa deťom môže niečo stať. To sa na Slovensku podľa neho do veľkej miery podarilo. Prispela k tomu aj reakcia médií, mnohé tradične vzbudzovali paniku bulvárnymi titulkami.
Reportáže televízií vo večerných správach sa predbiehali v srdcervúcich záberoch mamičiek, objímajúcich vystrašené deti pred školou. Dopĺňali ich sugestívne otázky redaktorov malým deťom typu „…a nebála si sa?“
Senzácie alebo zodpovednosť
Takéto spracovanie dôsledkov hybridnej hrozby len napomáha dosiahnuť cieľ útočníkov – vyvolať nestabilitu, strach, nedôveru k inštitúciám ako školstvo alebo polícia, čo zatlačiť občanov do neistoty a pasivity.
„Nepáči sa mi, keď to médiá takto robia, ale mediálny priestor je taký, že hľadá senzácie, ťažko ho zmeníme,“ krčí plecami Bránik. „Novinári sú na kritiku v tomto smere veľmi citliví, ale mali by vstúpiť do seba a uvedomiť si, či spracovaním témy nenapomáhajú útočníkom.“
Otázkou je, či by bezpečnostné zložky štátu v takýchto prípadoch nemali médiá inštruovať, ako postupovať, aby nenahrávali agresorovi v hybridnej vojne. Bezpečnostný analytik však hovorí, že si nevie predstaviť, že by si bezpečnostní profesionáli sadli s šéfmi médií a našli rozumné riešenie.
„Odborníci na hybridné hrozby z bezpečnostných zložiek v posledných mesiacoch odišli, v médiách je veľká nedôvera voči polícii. Aj to môže byť cieľom útočníkov,“ vysvetľuje. „Podľa mňa to však nebol posledný útok, vyčerpávanie a vnášanie chaosu bude pokračovať, takže by takýto dialóg bol veľmi potrebný.“
Ruská stopa po celej Európe
Na otázku, kto môže byť za poslednými útokmi, nevie dať jednoznačnú odpoveď. Väčšinou si štáty na takéto akcie najímajú súkromné jednotky, ktoré to zrealizujú a celé to zaplatí nejaký oligarcha, takže sa to nedá vystopovať a dokázať, tvrdí.
Odkiaľ hrozba prišla, možno skôr odhadnúť podľa toho, komu to prospelo. V tomto prípade to ukazuje v prospech Ruska alebo Číny, prípadne Iránu, ktorý v poslednom čase vnáša svoje záujmy do EÚ, myslí si Bránik.
Podobné útoky sa množia aj v iných krajinách Európy, najmä tých, ktoré majú k Rusku kritický postoj ako Poľsko, Švédsko, či pobaltské štáty. V Poľsku napríklad v dňoch po hybridných útokoch na slovenských školách vzniklo za jeden víkend vyše 900 požiarov. Zhorela napríklad megatržnica Marywilska 44 vo Varšave, niekoľko skládok, naraz začalo horieť 10 autobusov.
Okamžite sa objavili názory, že ide o sabotáže a záškodnícku činnosť s cieľom vyvolať neistotu a nedôveru v krajine. „Už len to, že nevieme, či ide o prirodzené incidenty alebo o aktivitu tajných služieb, je prvkom hybridnej vojny. Samozrejme to vzbudzuje podozrenie, keďže bezpečnostné služby registrujú požiare strategických miest aj v iných krajinách Únie,“ uviedol pre poľskú televíziu TVN24 šéf Národného bezpečnostného úradu Jacek Siewiera.
Zhorená megatržnica Marywilska 44 vo Varšave
Požiare, vlaky, voľby
Poľský premiér Donald Tusk tento týždeň vyhlásil, že zadržali deväť ľudí s podozrením zo sabotáží v Poľsku na pokyn ruských tajných služieb. Spomenul tiež, že bezpečnostné zložky prekazili prípravu ďalších sabotážnych akcií a založenie požiarov, napríklad pokus podpáliť továreň na farby vo Vroclave. Akcie majú súvisieť s tým, že sa Rusko snaží zasahovať do volieb do Európskeho parlamentu.
Sabotáže podľa poľského premiéra vyšetrujú aj v Litve, kde napríklad podpálili obchodné centrum IKEA, v Lotyšsku a podozrivé prípady zaznamenali vo Švédsku. V súčasnosti sa v týchto záležitostiach uskutočňuje medzinárodné vyšetrovanie, dodáva Donald Tusk pre TVN24.
V Bavorsku v apríli zatkli dvoch Rusov, ktorí na objednávku z Ruska chystali útoky na vojenské a logistické objekty, v Británii obžalovali dvoch mužov, ktorí pracovali pre ruskú vládu za podpálenie skladu s pomocou pre Ukrajinu. Vo Švédsku vyšetrujú viacero prípadov vykoľajených vlakov, kde by mohlo ísť o sabotáže.
Český portál idnes.cz spomína aj nevyjasnený výbuch v továrni zbrojovky BAE Systems vo Walese, ktorá zásobuje muníciou Ukrajinu alebo nedávny obrovský požiar firmy Diehl v Berlíne, ktorá na Ukrajinu dodáva vojenskú techniku. Pripomína to známe zničenie vojenského skladu Vrbětice na Morave, kde boli uložené zbrane pre Ukrajinu. Neskôr sa dokázalo, že výbušniny nastražili ruskí agenti.
Krízový plán pre médiá
Reakcia bezpečnostných zložiek, verejnosti a médií na takéto udalosti je veľmi dôležitá, pretože si na nej útočníci testujú dopad a účinok svojich akcií, potvrdzuje bezpečnostný analytik. Na základe výsledku sa často rozhodujú, či v nich budú pokračovať. Panické reakcie môžu byť len povzbudením opakovať a zosilňovať útoky na školy, verejné inštitúcie a infraštruktúru.
Krajina by preto mala mať vypracovaný krízový plán vrátane mediálnej odozvy a spôsobu informovania, ktorý by nemal posilňovať účinok hybridných útokov a napomáhať tak agresorom v informačnej vojne.
Foto: Facebook