Zaostalý svet, zlyhal systém. Je železnica nebezpečná pre cestujúcich aj vodičov?

Ak zlyhanie jediného človeka dokáže spôsobiť takúto tragédiu, tak systém, ktorý takéto niečo dovolí, úplne zlyháva. Výrazne to narušuje bezpečnosť všetkých, ktorí sa železnicami vozia, ale aj vodičov, ktorí cez priecestia prechádzajú.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Nedávna tragická havária na vlakovom priecestí pri Nových Zámkoch priniesla vážne otázky o bezpečnosti na slovenských železniciach. V predvečer štvrtka 27. júna medzinárodný rýchlik Metropolitan do Budapešti na priecestí so závorami zmietol prímestský linkový autobus a zabil siedmich ľudí, ktorí v ňom sedeli.

Kľúčové bolo, že autobus na priecestie vošiel krátko po tom, ako ním prešiel iný vlak v opačnom smere. Závory sa potom podľa svedkov zdvihli a rozblikalo sa aj biele svetlo, ktoré signalizuje, že prejazd je voľný a bezpečný. Pred autobusom stihlo priecestím prejsť osobné auto, autobus to už nestihol a prechádzajúci rýchlik ho prakticky roztrhol na dve polovice.

Minister dopravy Jozef Ráž ml. (SMER) a riaditeľ Železníc SR Alexander Sako sa pôvodne vyjadrili, že rýchlik šiel po nesprávnej koľaji, na ktorej nemal čo robiť, keďže bola výluka. Napokon sa ukázalo, že to nebola pravda. Výluka jednej traťovej koľaje síce v ten deň bola, pretože po lejakoch v Nových Zámkoch ju bolo treba opraviť.

Podľa informácií portálu aktuality.sk sa však výluka skončila niekoľko desiatok minút pred zrážkou a traťová koľaj bola už opäť prístupná pre bežnú dopravu. Kde sa teda stala chyba, ktorá spôsobila hrozné nešťastie? Ako je možné, že závory sa otvorili vo chvíli, keď sa k nim blížil rýchlik Metropolitan s 200 cestujúcimi?

Vypnuté zabezpečenie, ignorovaný predpis

Pri opravách tratí sa zvyčajne využívajú železničné stroje, napríklad podbíjačky, ktoré stoja na koľajach a opravujú koľajnice a železničný zvršok pod nimi. Keďže počas práce stoja na traťovej koľaji a blokujú ju akoby po nej prechádzal vlak, musí sa vtedy dočasne vypnúť zabezpečovacie zariadenie, ktoré bežne pri prejazde vlaku uzatvára priecestie. Inak by priecestie bolo počas prác stále zatvorené.

To samozrejme nie je možné, takže sa táto funkcia zabezpečovacieho zariadenia na ten čas a pre konkrétnu koľaj musí vypnúť. Po ukončení prác a výluky sa znova zapne, aby priecestie fungovalo opäť ako v bežnej prevádzke. Tak to podľa odborníkov stanovuje a vyžaduje aj predpis Železníc Slovenskej republiky.

Ten zjavne v prípade Nové Zámky nebol dodržaný. Pracovníci ŽSR po ukončení výluky zabezpečovacie zariadenie zrejme zabudli uviesť do pôvodného činného stavu. Výpravca, ktorý bol presvedčený o tom, že opravená koľaj je opäť v prevádzke po nej nastavil rýchliku cestu a vyblokované zabezpečovacie zariadenie nezavrelo priecestie. Vodiči, presvedčení o bezpečnom prejazde vďaka zdvihnutým závorám a bielemu svetlu vyrazili a nešťastiu už nestihli zabrániť.

Kombinácia zlyhania, úpadku a zanedbávania

Podľa experta na železnice Jiřího Kubáčka netreba predbiehať vyšetrovanie. Zdá sa však, že sa havária mohla odohrať opísaným spôsobom. Svedčí o tom fakt, že ŽSR krátko po nehode stiahli zo služby troch výpravcov v Nových Zámkoch. Firma sa zatiaľ k príčinám nehody odmieta vyjadrovať.

„Zrejme potrestajú výpravcu, ktorý urobil tú chybu, že neskontroloval aktiváciu zabezpečovacieho zariadenia po výluke,“ vysvetľuje J. Kubáček. „Dôvody tejto nehody sú však hlbšie. Je to kombinácia ľudského zlyhania, všeobecného úpadku železníc a neinvestovania do zmysluplných riešení.“ Ak sa podľa jeho slov nezmení fungovanie ŽSR, najmä pokiaľ ide o údržbu, investície a postupy pri riadení prevádzky, môžu sa stať ešte horšie katastrofy.

Na tragickej nehode pri Nových Zámkoch je hrozné poznanie, že motoristi sa nemôžu spoľahnúť na svetelnú signalizáciu, aj keď je priecestie chránené závorami. Podobné nehody sa často stávajú na priecestiach bez závor. Tam je však vodič povinný pred prejazdom zastať a skontrolovať, či sa neblíži vlak. Až potom sa môže cezeň bezpečne pohnúť.

Takýchto priecestí je veľa najmä na bočných tratiach, napríklad na trase Bratislava – Dunajská Streda – Komárno. Viedlo to k mnohým zrážkam vlakov s kamiónmi na tejto trati. Bývalý dopravca Regiojet, ktorý linky do Komárna dlhé roky prevádzkoval, sa často sťažoval, že pre slabé zabezpečenie priecestí má rozbitých niekoľko súprav a je preň náročné udržať kvalitnú prevádzku.

Technologický vrchol na Slovensku

Trať Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo je však hlavná medzinárodná trasa s veľmi hustou prevádzkou osobných aj nákladných vlakov. Technológie na riadenie a zabezpečenie prevádzky sú tu jedny z najmodernejších na Slovensku.

Ak sa teda potvrdí, že zrážku zapríčinilo fatálne nedodržanie predpisov, vzbudzuje to vážne otázky o fungovaní riadenia a kontroly v štátnej firme ŽSR, ktorá má prevádzku trate na starosti. Ak zlyhanie jediného človeka dokáže spôsobiť takúto tragédiu, tak systém, ktorý takéto niečo dovolí, úplne zlyháva.

Výrazne to tiež narušuje bezpečnosť všetkých, ktorí sa železnicami vozia, ale aj vodičov, ktorí cez priecestia prechádzajú. Ich život sa totiž v momente môže stať hračkou v rukách ľudí, ktorí železnice riadia, rozhodujú o ich investíciách, procesoch a kontrolujú, či sa dodržiavajú.

Podľa odborníkov môže byť skrytým dôvodom havárií aj demotivácia zodpovedných pracovníkov, ktorí roky počúvajú len prísľuby, čo sa zlepší, napraví a bude lepšie fungovať. V skutočnosti sa však železnice už desaťročia len plátajú a ich manažéri len upchávajú najväčšie diery, aby to nejako ešte vydržalo v prevádzke.

Zaostalý a nebezpečný svet

Na druhej strane sú neefektívne a predražené investície, ktorých cieľom je skôr preliať štátne peniaze do súkromných vreciek, ako naozaj niečo zlepšiť. Ak budú železnice v takejto tradičnej ceste pokračovať aj za súčasného vedenia, stanú sa technologicky a manažérsky zaostalým svetom, nebezpečným pre svoje okolie.

Namiesto aby priťahovali moderných ľudí inovatívnosťou, technologickou vyspelosťou, bezpečnosťou a presnosťou, budú ich odstrašovať a vytláčať do súkromných áut a autobusov.

V prípade takejto tragédie je vo vyspelom svete samozrejmé, že minister dopravy alebo aspoň šéf železníc sa nebudú snažiť zalepiť voličom oči štátnym 50-tisícovým odškodným pre obete, ale preberú politickú zodpovednosť a okamžite odstúpia z funkcie. Na Slovensku, kde sa to len hemží nenahraditeľnými a neomylnými osobnosťami, také niečo zrejme nepripadá do úvahy.

Foto – Polícia SR, facebook.com

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Jedna odpoveď

  1. v podstate „kopírujem“ myšlienky z diskusií o tejto nehode,

    nechcem, aby to vyznelo cynicky, ale to asi bez toho nejde.
    ak nehladíme na bolesť blízkych príbuzných, otázka je, prečo ide štát ! odškodňovať pozostalých?

    je na vine štát?!, vtedy súhlasím. a samozrejme vyvodiť dôsledky
    je na vine šofér autobusu/vlaku? určite má poistenie na náhradu vzniknutej škody
    je na vine železnica? potom by mala platiť ona + zodpovednosť menežerov.
    boli poistení (šofér, autobusová spoločnosť, železnice) na možnosť takejto udalosti? aj vtedy by mala platiť poisťovňa

    nevidím žiadnu logiku v tom, aby vláda na výjazdovom rokovaní odškodňovala zo štátneho rozpočtu ľudí, ktorí mali akúkoľvek dopravnú nehodu. aj ja som oškrel auto, stálo to (vymyslím) 1000 eur, preplatila poisťovňa, ak to neznali, platil som ja. naozaj vzniká nárok pri tragickej udalosti, aby sme sa povinne !!! skladali postihnutým?
    viem, vyzerá to pekne, „chrumkavo“, ale ak to má byť charita, tak by to malo byť na báze dobrovoľnosti

    xxx xxx www. lorem ipsum

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články