Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Medziročný rast cien podľa jednotnej EÚ metodiky mierne zrýchlil a dosiahol tretiu najvyššiu hodnotu v tomto roku – 3,5 %. Bolo to až o 0,6 percentuálneho bodu viac ako v septembri.
Ceny vzrástli medzimesačne v priemere o 0,8 %. Zvýšenie najviac ovplyvnili ceny potravín, ako aj odevy a obuv, či reštaurácie a hotely, ako aj bytové zariadenie. Infláciu naopak najviac brzdila doprava.
Na Slovensku inflácia v októbri stúpla na 3,1 %, čo bola najvyššia tohtoročná hodnota od februára. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku, podobne ako v januári. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Opätovné oživenie inflácie súvisí zrejme s miernym oživením dopytu spotrebiteľov v západnej Európe, ako aj nárastom cien plynu a elektriny s nástupom jesene. Na Slovensku sa spotrebitelia pripravujú na zvýšenie DPH, čo ich motivuje nakupovať do zásoby a tlačiť tak infláciu na vyššie hodnoty. V budúcom roku ju EÚ pre Slovensko odhaduje na 5 percent, teda najviac v Únii.
Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom cez víkend prerušila dodávky plynu rakúskej spoločnosti OMV. Informoval o tom rakúsky kancelár Karl Nehammer a dodal, že podzemné zásobníky plynu v jeho krajine sú plné a krajina má alternatívnych dodávateľov.
Zastavenie ruských dodávok nasleduje po oznámení energetickej firmy OMV, že prestane platiť za plyn rakúskej pobočke Gazpromu, aby tak kompenzovala pohľadávku 230 miliónov eur, ktoré jej súdy prisúdili v arbitráži pre zastavenie dodávok plynu jej nemeckej dcérskej spoločnosti. Informovala o tom agentúra SITA.
Ruský Gazprom neskôr oznámil, že celkovo do Európy posiela rovnaké objemy ako predtým. Na konci roka sa ruský tranzit cez Ukrajinu zrejme preruší úplne, keďže uplynie platnosť zmluvy medzi Gazpromom a Ukrajinou, ktorú Ukrajinci nechcú predĺžiť.
Ceny plynu pred zimou rastú aj pre neistotu okolo ruského plynu. Slovenský dovozca plynu SPP zároveň oznámil, že uzatvoril prvú zmluvu o dodávke plynu z Azerbajdžanu. Mal by na Slovensko tiecť prvý raz v decembri a miestom dodania je Rakúsko, potečie teda zrejme cez Ukrajinu. Čo s ním bude po zastavení tejto tranzitnej trasy nevedno, na Slovensko by však mohol prísť aj južnou vetvou cez Turecko.
Pri pohľade na dáta z tranzitného plynovodu Eustream vidno, že aj po oznámení Gazpromu na Slovensko priteká z Ruska cez Ukrajinu rovnaký objem plynu ako predtým. Do Rakúska ho však tečie o niečo menej, tento rozdiel dostáva štátny SPP, ktorý naopak menej odoberá zo zásobníkov firmy Nafta. Prakticky sa teda plyn, ktorý bol pôvodne určený pre Rakúšanov ukladá do zásobníkov, či už na Slovensku alebo v Rakúsku. Zvyšok Rakúšania tranzitujú ďalej, hlavne pre talianskych odberateľov.
Ako sa situácia odrazí na cene plynu pre slovenských spotrebiteľov, zatiaľ nie je isté. Premiér Robert Fico sľúbil, že plyn nezdražie, čo znamená, že ho chce vláda chce plošne dotovať. Len v budúcom roku to štát bude stáť 400 – 500 miliónov eur, čo podľa ministra financií pohltí celú rozpočtovú rezervu. V roku 2026 to môže byť ešte viac.
Hodnota amerického dolára voči euru sa po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách výrazne zvýšila. Pripísala si odvtedy takmer 5 percent a dostala sa už pod 1,05 za euro. Podobne Trumpovo víťazstvo prospelo aj akciovým trhom, ktoré zažili prudký nárast a prekonali niekoľko rekordov. Informuje o tom portál CNBC.com.
Analytici už upozorňujú, že rast akciových trhov bol prehnaný a môže prísť ich prudký prepad. Tie však žijú nádejou, že americký FED ešte do konca roka raz zníži úrokové sadzby, podobne ako európska ECB, čo prinesie lacnejšie peniaze a vyššie zisky firiem.
Pre európskych exportérov je silný dolár výhodou, pretože sú tým konkurencieschopnejší na amerických a ázijských trhoch, na druhej strane je drahšia ropa a ďalšie komodity. Aj sporiteľov v akciových fondoch zvyčajne silný americký dolár poteší vyššími výnosmi v eurách.
Podľa agentúry Reuters sa nový čínsky elektrický SUV model Leapmotor B10 nebude vyrábať v Poľsku, ale v nemeckom Eisenachu a v Trnave. Vyrábať ho má spoločný podnik francúzskeho koncernu Stellantis a čínskej automobilky Leapmotor.
Plány sa zmenili vtedy, keď Peking vyzval automobilky, aby zastavili veľké investície v európskych krajinách, ktoré podporili zavedenie dodatočných ciel na dovoz čínskych elektromobilov. Poľsko ich podporilo, Slovensko ani Nemecko nie.
Spoločný podnik Stellantisu – Leapmotor len nedávno na európskom trhu začal predávať modely T03 a C10. Nový model B10 je v segmente SUV, ktorý je medzi európskymi zákazníkmi mimoriadne populárny. Auto má stáť menej ako 30-tisíc eur, čo je veľmi konkurencieschopná ponuka.
Pre trnavský závod Stellantisu môže byť ďalší model veľkou posilou, najmä ak sa bude predávať za takú zaujímavú cenu. Väčší model bude prinášať aj vyššiu pridanú hodnotu oproti teraz vyrábaným modelom Citroen C3, C3 Aircross a Opel Frontera, čo sú pomerne malé autá. Leapmotor by posunul Trnavu aj viac do segmentu elektroáut, čo je pre budúcnosť zaujímavé know-how.
Nových áut sa v Európskej únii v októbri predalo medziročne o niečo cez jedno percento viac, bol to však iba minimálny nárast. Je to však celkom dobrá správa najmä po prudkom poklese predaja v letných mesiacoch a v septembri. Informovalo o tom združenie ACEA.
Mierny rast vykazujú aj čísla za prvých desať mesiacov. Od januára do októbra predaje medziročne stúpli o 0,7 %. Rast zabezpečili prakticky iba autá s hybridnými motormi bez nabíjania, ktoré na rozdiel od spaľovákov idú lepšie na odbyt.
Spotrebitelia sa stále nehrnú do kúpy nových áut, pretože sú výrazne drahšie ako pred Covidom a ľudia sa boja krízy. Klesol najmä predaj čistých elektromobilov, o ktoré zákazníci bez dotácií nemajú záujem. V posledných mesiacoch sa preto objavili veľké zľavy viacerých značiek, ktoré priniesli aspoň malý rast celkového predaja.
Obrovské zásoby však automobilky tlačia do zastavenia výroby v niektorých závodoch, ako napríklad Stellantis v Taliansku a Volkswagen v Nemecku. Záujem o rôzne pohony je však rôzny – napríklad predaj hybridov od začiatku roka narástol o skoro 20 %, kým benzínových áut sa predalo o 5% a naftových o 11 % menej.
Na európskom trhu by sa tento rok malo predať zhruba 13 miliónov nových vozidiel, takmer o 2,5 milióna menej ako pred pandémiou. Odborníci neočakávajú, že by sa trh opäť dostal na vtedajšiu úroveň.
Dôvodom je najmä zdraženie áut pod vplyvom núteného zavádzania množstva asistenčných systémov, ale aj presadzovanie drahších elektrických a hybridných modelov. Zákazníci si preto radšej dlhšie nechávajú svoje staršie autá aj za cenu nákladnejších opráv, prípadne kupujú na trhu s ojazdenými vozidlami.
Automobilový priemysel tým však trpí, čo vedie k nevyťaženosti závodov a úvahám o ich zatváraní v západnej Európe. V prvom rade pôjde o fabriky Audi v Belgicku, Stellantis v Taliansku, či Volkswagen v Nemecku. Závody v strednej Európe zatiaľ ťažia z nižších výrobných nákladov a vyššej flexibility. Potrebujú však zvýšiť automatizáciu, aby neboli také závislé na lacnej pracovnej sile, ktorej je stále väčší nedostatok.
Ilustračné foto – Peter Kremský
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
