Ideálom každej dokonalej hierarchickej spoločnosti je naozaj vytvorenie spoločenských štruktúr, v ktorých bude čo najmenej rovnocenných členov. Každý by mal mať len nadriadených a podriadených. Pre ľudské bytosti v podstate nie je problémom rozkazovanie alebo poslúchanie.
Najťažšie zvládajú vytváranie pozitívnych vzťahov so seberovnými. V globalizovaných a rovnostárskejších spoločnostiach značne stúpa počet členov na rovnakej úrovni, a tým aj možnosť závidieť.
Nesmieme však zabúdať, že keď sa porovnávame s niekým, pri kom máme pocit, že je lepší ako my, spolu s možnou závisťou sa neraz objaví aj úcta a prianie spolupracovať s ním. Ak niekto na rovnakej úrovni ako ja dostane prilepšené a sme v statickom kontexte, kde je „torta“, ktorá sa rozdeľuje, daná a jediná, potom sa jeho prilepšenie môže ľahko prejaviť ako moja strata, ak má byť výsledná suma rozdielov nulová (plus jedného človeka je pokryté mínusom druhého). A tu sa prebúdzajú pocity a neraz aj činy spojené so závisťou.

V skutočnosti sú však spoločenské vzťahy, ktoré sa objektívne riadia „hrou na nulový súčet rozdielov“, výraznou menšinou. Spoločný život (ak funguje) je naopak veľkou spolupracujúcou dielňou. Je to súhrn vzájomne prospešných vzťahov pre spoločný rast. Pestovanie závisti nás teda pripravuje o množstvo vzájomne výhodných príležitostí. Vedie totiž k tomu, že svet subjektívne vnímame ako miesto nepretržitej rivality a vzájomnej deštruktívnej konfrontácie, a nie ako súhrn príležitostí k vzájomnosti. Preto sa závisť veľmi často stáva pomýlenou skratkou vo vzťahu, kde sme neboli schopní vidieť a nájsť vhodnú reciprocitu.
Závisťou môže byť aj úcta, ktorá nedospeje do zrelosti pre nedostatočnú veľkodušnosť. V období kríz rastie tendencia vnímať vzťahy s inými s postojom rivality a závisti, tak ako „hru na nulový súčet“. Krízy živia závisť a závisť živí krízy. Práve v týchto časoch je výchova k „antizávisti“, veľkodušnosti a úcte k našim rovnocenným kolegom obzvlášť vzácna. Začína sa ako vždy v rodine a škole a pokračuje až po inštitúcie (daňový systém, firemné motivačné programy, stimuly a tak ďalej), ktoré nesmú generovať kúkoľ závisti, ale kvalitné zrno spolupráce.