Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Keď sa stretávam so svojimi priateľmi, ktorí sú vzdelaní v odboroch súvisiacich s informačnými technológiami, cítim z ich strany narastajúci nepokoj. Veľké jazykové modely v podstate úplne nahradili juniorské pozície v týchto sektoroch a je čoraz náročnejšie nájsť si prácu ako čerstvý absolvent.
Samozrejme, firmy budú aj o niekoľko rokov potrebovať skúsených seniorov, takže predpokladám, že si skôr či neskôr uvedomia, že ich musia nejako vychovať, a situácia mladých ajťákov sa zlepší.
Napriek tomu však technologická revolúcia, ktorú priniesol rozmach veľkých jazykových modelov, demaskuje naše chybné predstavy o úlohe vzdelávania v 21. storočí. Tlačíme na mladých ľudí, aby vyštudovali čo najviac špecializované a aplikované odbory. Nad „všeobecnými“ a teoretickými odbormi ako filozofia alebo matematika sa ohŕňa nosom. Ako sa s tým chceš zamestnať?, pýtame sa.
A keď potom príde zmena technologickej paradigmy, máme odrazu kopu ľudí, ktorí boli vytrénovaní extrémne špecificky a aplikovane na podmienky starého sveta a teraz sa nevedia prispôsobiť.
Ako upozorňuje jezuita Christopher Cullen, podobný negatívny trend badať aj v univerzitnom svete. Ako príklad uviedol prestížnu jezuitskú Fordhamskú univerzitu, ktorá v tomto čase reformuje svoje učebné osnovy.
Predtým mali študenti viac spoločných predmetov, ktoré museli absolvovať – každý študent sa musel vzdelať vo filozofii, prečítať si nejaké klasické texty, riešiť otázky pravdy, dobra a Boha.
Po novom bude štúdium založené na väčšom množstve voliteľných kurzov a menšom množstve takýchto spoločných predmetov, čiže študent bude môcť prejsť školou v podstate bez toho, aby prišiel do styku s klasickým humanitným formovaním.
Dôraz sa po novom teda dáva skôr na aplikovateľnosť a „skills“, nie na vzdelanie v klasickom slova zmysle. Načo čítať Platóna, Akvinského, Miltona, Shakespeara, keď sa musím čo najrýchlejšie zamestnať a zarábať čo najviac peňazí? Načo kultivovať túto časť svojho intelektu?
A tu prichádza Sokrates.
Naše „moderné“ problémy nie sú v skutočnosti modernými veľmi často. Ako vo svojej knihe Dekadentná spoločnosť upozornil novinár Ross Douthat, považovať niečo za exkluzívne súčasný problém je často skôr dôsledkom neinformovanosti o sporoch, ktoré sa viedli v minulosti.
A už keď sa po aténskych uliciach a agore potuloval Sokrates, nachádzal presne taký typ ľudí, o akom bola reč na začiatku tohto textu – vzdelaných vo všemožných technai, špecifických odboroch, umení robiť niečo konkrétne.
Sokrates však prišiel na to, že byť takýmto človekom neznamená automaticky byť múdrym v iných sférach života. Byť dobrým básnikom alebo obchodníkom neznamená automaticky vedieť, čo je to cnosť, spravodlivosť či dobrý ľudský život ako taký.
Vedieť naprogramovať aplikáciu je skvelá vec, ktorou vie človek poslúžiť ostatným a uživiť svoju rodinu. Nenaučí ho to však, čo je pravda, dobro a krása, ani to, ako by mal žiť.
Sokrates potom objavil ďalší typ ľudí – sofistov. Tí už síce mierili vyššie, ale vzdelanie považovali tiež za niečo inštrumentálne, čiže za niečo, čo slúži na dosiahnutie niečoho iného, v tomto prípade politického úspechu.
Sokrates sa napokon stal mučeníkom, keď obraňoval koncept vzdelania aj pred technokratmi, aj pred sofistami, píše jezuita Cullen.
Táto predstava o vzdelaní ako hodnote samej osebe neskôr formovala to, ako vyzeralo vzdelávanie v Európe. Keď vznikali prvé jezuitské školy a kolégiá, filozofia a teológia boli stredobodom ich osnov.
Predpokladalo sa, že hoci sa neskôr študenti rozídu do rozličných povolaní, potrebujú spoločný rámec. Aby sa naplno rozvinuli ako ľudia, potrebujú ovládať tzv. slobodné vedy ako matematika, literatúra, poézia či filozofia.
Nebolo by prekvapením, keby táto predstava o vzdelávaní zažila novú renesanciu práve teraz, v dobe rozmachu AI. Už sa to čiastočne deje – v Spojených štátoch ožilo hnutie klasického vzdelávania, na Slovensko ho importuje Kolégium Antona Neuwirtha, ktoré o ňom teraz usporiadalo historicky prvú konferenciu na Slovensku.
Možno až keď zistíme, že naše skills môžu byť v horizonte najbližších desaťročí ľahko nahraditeľné, prídeme na to, že sa máme rozvíjať v tom smere, ktorý nikdy žiadna technológia nenahradí – v umení byť človekom, a to s ohľadom na všetky svoje kapacity.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
