Kultúrny život je niekedy mimoriadne prekvapivý. Keď som na prelome rokov písal článok o tom, na aké filmové udalosti sa tento rok najviac teším, určite by som si nebol pomyslel, že filmovým počinom roka sa pre mňa (zatiaľ) stane hororový film (!) s rozpočtom milión dolárov (!!), natočený za tri týždne (!!!) 26-ročným režisérom (už to s tými výkričníkmi nebudem preháňať, pochopili ste pointu).
Tým filmom je americká novinka Obsession (Posadnutosť). Neodvažujem sa tento text nazvať recenziou, keďže chcem písať skôr o morálnych a kultúrnych rozmeroch tejto novinky. Ale aj tak treba začať dejom.
Bear (Michael Johnston) je plachý muž, ktorý sa svojej kolegyni Nikki (Inde Navarrette) neodvažuje povedať, že sa mu páči. V zúfalej situácii viac-menej zo žartu použije magickú techniku a zaželá si, aby ho Nikki milovala viac ako ktokoľvek iný na svete.
Čo však Bear nečaká, je to, že kúzlo reálne zafunguje a Nikki sa ním stane úplne posadnutá. Splní sa mu vďaka tomu sen? Najprv to vyzerá, že aj áno, a Bear Nikkin „začarovaný“ stav cynicky zneužíva, no udalosti napokon nadobúdajú čím ďalej tým viac desivý spád.
Nikkino zvláštne správanie totiž začne Beara desiť a to je v konflikte s vášnivou láskou, ktorú k nemu Nikki cíti. A keď sa k tomu pridá ešte aj žiarlivosť, nebezpečenstvo začne byť priam vražedné.
Prozreteľnosť
Obsession je po technickej stránke veľmi dobrý film. Režíroval ho 26-ročný režisér Curry Barker, ktorý sa predtým preslávil točením krátkych komediálnych skečov na platforme YouTube. Do nového filmu preniesol svoj komediálny cit pre načasovanie pointy a budovanie napätia. K atmosfére hojne prispeli aj ústrední herci svojimi hereckými výkonmi, v prípade Navarrette priam až desivými.
O čosi zaujímavejší je však film motívmi, ktoré vo svojom deji rozoberá. Ako upozornil katolícky komentátor Michael Knowles, Obsession otvára viacero tém, ktoré boli v modernej hollywoodskej produkcii skôr v pozadí, ako komplementárna dynamika muža a ženy, rozdiel medzi láskou a posadnutosťou (je láska iba pocit?) alebo utrpenie, ktoré prichádza, keď sa snažíme privlastniť si niečo, čo patrí Bohu.
Pridal by som k tomu možno aj aspekt spoliehania sa na Božiu prozreteľnosť. Niekedy túžime mať všetko pevne v rukách alebo prinajmenšom perfektne poznať budúcnosť, aby sme sa v našom každodennom živote cítili menej neisto. Tak ako Bear, keď začne manipulovať realitou.
Je tu však veľmi ironický rozmer, keďže divák v podstate už od prvých scén tuší, že keby Bear toto rozhodnutie nespravil, život by si preňho vo veci romantických vzťahov pripravil niečo v podstate oveľa krajšie.
Trúfam si povedať, že mnohí z nás, ktorí už niekedy v živote zažili „nevypočutie“ modlitby, majú podobnú skúsenosť, že napokon dostali niečo lepšie.
Zlomový bod
Keď sa presunieme k pragmatickejším rozmerom nového filmu, dá sa podľa mňa bez preháňania povedať, že vo svete filmového biznisu môže ísť o prelomový okamih.
Tržbám filmu sa totiž podarilo počas svojho premietania v kinách dokonca narásť medzi týždňami, čo je v súčasnosti extrémne vzácne medzi filmami, ktoré nevyjdú počas vianočnej sezóny.
Film zatiaľ zarobil takmer 150 miliónov dolárov, čo je pri miliónovom rozpočte neskutočný úspech, a v pomere cena/zárobky dáva na frak aj najnovšiemu filmu zo série Star Wars.
Dúfam, že tento úspech povzbudí Hollywood, aby dával viac priestoru mladým ambicióznym filmárom a aby nefungoval iba v režime „stávok na istotu“ vo forme všelijakých remakeov, spinoffov a pokračovaní, ako to funguje od čias finančnej krízy. Úspechu filmu Obsession sa v posledných týždňoch na internete nedá ujsť. Hádam pred ním neujdú ani producenti z veľkých filmových štúdií.