Na začiatku dnešného vydania filmového okienka sa priznám, že neholdujem filmom o superhrdinoch. Medzi moje najobľúbenejšie filmy síce patrí Nolanov Temný rytier (USA, 2008), ale to je tak či tak skôr kriminálny triler, ktorý superhrdinskú estetiku nosí skôr ako kostým.
Napriek tomu som za existenciu ohromného fenoménu s názvom Marvel vďačný, hoci skôr z inštrumentálneho hľadiska. Tie filmy totiž dokážu zarobiť kvantum peňazí, čo udržiava kiná nažive aj v dobe sociálnych sietí a Netflixu, a ja môžem chodiť na iné filmy, ktoré ma bavia. Win-win.
V každom prípade, toto leto sa nejako stalo (a súviselo to s mojou snúbenicou), že som si pozrel všetky filmy od Marvelu, v ktorých ako hlavná postava vystupuje Spider-Man (Tom Holland). Ide o mladíka Petra Parkera z newyorskej štvrte Queens, ktorý od uhryznutia rádioaktívnym pavúkom oplýva viacerými pavúčími superschopnosťami – má napríklad zostrené zmysly či dokáže liezť po stenách.
Je pritom sympatické, že dejovo sa jeho život posúva rovnako rýchlo, ako sa posúva čas medzi vydaniami filmov. Spider-Man teda dospieva spolu s divákmi.
Nová hrozba v New Yorku
Bolo teda logickým vyústením môjho tohtoročného kultúrneho vyžitia, že som navštívil premietanie nového filmu Spider-Man: Nový deň (USA, 2026). A úprimne? Dosť dobre som sa bavil.
Aby som načrtol, o čo v tomto filme ide: na konci predchádzajúceho dielu, ktorým bol Spider-Man: Bez domova (USA, 2021), bolo jediným možným riešením vzniknutej situácie, že všetci, ale naozaj všetci zabudnú na to, kto je Peter Parker.
Peter tak prišiel o svojho najlepšieho priateľa Neda (Jacob Batalon) či priateľku M. J. (Zendaya), no zároveň znovu nadobudol svoju superhrdinskú anonymitu. V niečom je tak najnovší film návratom ku komornejšiemu rozprávaniu, kde sa nelieta po Európe či vo vesmíre, ale znovu ide o anonymné zachraňovanie New Yorku.
Popri bežných či menej bežných zločincoch sa však z ničoho nič objaví nová hrozba – zvláštny záporák, ktorý dokáže „preskakovať“ z jedného človeka na druhého a ovládať ho. Spider-Man je voči tomuto ohrozeniu síce odolný, ale aj tak musí ochrániť mesto a jeho inštitúcie, ktoré sú ohrozené.
Nie je to guľáš
Tento mechanizmus, za ktorým stojí nová antagonistka Jean (Sadie Sink), ma veľmi bavil, hovoril som si, že je to kreatívnejšie ako množstvo iných superhrdinských dejových fígľov („Čo keby bol náš superhrdina… napríklad hrozne silný? Alebo čo ak by… ovládal mágiu?“). A tvorcovia ho v deji využili naozaj na maximum a vyťažili z neho aj pár prekvapujúcich „twistov“.
Súbežne sa do deja vrátilo niekoľko postáv, ktoré sú už divákom filmov od Marvelu dobre známe, ako The Punisher (Jon Bernthal) či Bruce Banner (Mark Ruffalo). Treba oceniť, že nejde o samoúčelné obsadenie už slávnych postáv, ale naozaj funkčné zakomponovanie do celistvého deja.
Z technického hľadiska je film na veľmi vysokej úrovni. Obzvlášť ma dostalo, akým spôsobom sa skladateľ Michael Giacchino „pohral“ s hlavnou hudobnou témou spôsobom, ktorý odráža hlavné motívy deja. A vizuálna akcia mi prišla trochu prehľadnejšia ako napríklad vo filme Spider-Man: Ďaleko od domova (USA, 2019), tam to bolo miestami vyslovene digitálne peklo.
Stvorení pre vzťahy
Z morálneho hľadiska film v podstate otvára tému medziľudských vzťahov: Dokázali by sme fungovať, ak by sme boli úplne izolovaní, nie je naša identita do značnej miery tvorená tým, s kým tvoríme jednotu v rámci vzťahov?
Túto tému film otvára cez fakt, že na Petra všetci zabudli, a pomerne jednoznačne dáva dôraz na dôležitosť vzťahov. Ľudia stvorení na Boží obraz sú stvorení pre spojenie a jeho absencia predstavuje ohrozenie na prirodzenej i nadprirodzenej úrovni.
Film tiež otvára tému spravodlivosti verzus pomsty. Spider-Man v tomto filme tak trochu bojuje so svojím temným alter egom, ktoré k zločincom pristupuje oveľa drsnejšie.
Toto všetko v konečnom dôsledku spôsobilo, že som si nového „Spideyho“ užil aj ako človek, ktorý neholduje filmom o superhrdinoch. Keď o pár rokov príde nový film z tejto série, určite sa poobzerám, kde ho budú premietať.
Moje hodnotenie: Sympatický film, v ktorom sa Spidey vracia k svojim koreňom. 8/10.