Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Bez ohľadu na to, ako veľmi mám rád festival Hanusove dni, a že sa jeho bratislavská obdoba pre mňa stala čímsi ako každoročnou intelektuálnou dovolenkou, musím poznamenať, že som počas neho zatiaľ nezažil výrazné rady ľudí pred vchodom na miesto podujatia.
Až doteraz.
Keď sme s kamarátmi vo štvrtok minulého týždňa dorazili k veľkej sále bratislavského Univerzitného pastoračného centra (UPC), aby sme navštívili prednášku Christophera Westa, známeho amerického teológa, pred vchodom do sály sa už tvorili rady. Plnosť úzkych chodieb budovy nebola ďaleko od toho, aby sa ako vhodné označenie pre pohyb v nich stalo slovo „predieranie“.
Keď sa človek dostal do sály a zvítal sa s kamarátmi zo všetkých možných kresťanských bubliniek, mohol ho prekvapiť úctyhodný počet pripravených stoličiek. Celkový počet prevažne mladých ľudí, ktorí prišli na Westovu prednášku, napokon činil zhruba 500.
Ktože je Christopher West, ktorý v obyčajný štvrtkový večer upútal takú pozornosť? Ide o 56-ročného amerického teológa, ktorý je známy predovšetkým pre svoju popularizáciu teológie sv. Jána Pavla II.
Od 90. rokov prednáša o cirkevnom učení o pohlaví a sexualite skrze optiku teológie tela svätého pápeža a k tejto téme vydal aj viacero bestsellerov vrátane známej knihy Radostná zvesť o sexe a manželstve.
Špecifický program, ktorý West priniesol vychádza z príbehu Samaritánky pri studni.
Súbežne vedie inštitúciu Theology of the Body Institute, ktorá širokej verejnosti poskytuje formáciu v týchto otázkach. Pod jej hlavičkou publikuje aj videá na YouTube, ktoré môžu čitateľom dať menšiu ochutnávku jeho rečníckeho štýlu – pútavého, vášnivého, jemne bláznivého.
Keďže som Westove mediálne výstupy už poznal, nebol som zaskočený, keď po príhovoroch organizátorov a partnerov podujatia vybehol na pódium. West počas rozprávania neustále chodil z jedného konca pódia na druhý, udržiaval s publikom nepretržitý kontakt, niekedy sa dokonca prechádzal medzi divákmi a interagoval s nimi.
Špecifický program, ktorý West priniesol, sa nazýva The Well a vychádza z príbehu Samaritánky pri studni. West túto ženu používa ako príklad toho, že všetci vnútri cítime eros, ale nie v zmysle jednoduchej erotickej žiadostivosti, ale akejsi existenčnej potreby.
Môžeme sa rozhodnúť, ktorým smerom upriamime tieto svoje túžby. West opakovane použil obraz hladného dieťaťa, ktoré si začne cmúľať palec. Podľa neho je to dobrý obraz pre hriech – máme pocit, že sme zobrali veci do vlastných rúk a uspokojili hlbokú túžbu v nás, ale žiadna skutočná výživa neprichádza.
Podobne je na tom Samaritánka, ktorá je momentálne už so svojím šiestym mužom. Musí prísť až siedmy (číslo plnosti), aby jej dal skutočnú živú vodu. A tak sme na tom všetci – môžeme sa rozhodnúť dať svojmu erosu voľný priebeh, aby nás bez rozmyslu unášal ku všetkým svetským potešeniam, môžeme sa ho pokúsiť udusiť alebo, a to je tá správna možnosť, ho naviesť správnym smerom.
Westove teologické rozprávanie hudobne dopĺňal Mike Mangione, americký spevák a skladateľ. Ten spieval o témach, ktoré sa prekrývali s obsahom Westovej prednášky, a pred hudobným vstupom West vždy poskytol náčrt interpretácie Mangioneho textu.
Formátom to teda bolo vzdialené suchej akademickej prednáške, išlo o dynamický hybrid teológie, hudby, filmových ukážok a na konci aj modlitby a eucharistickej adorácie.
Obsahovo sa West od svojho pôvodného motívu studne odrážal v podstate počas celej prednášky, v rámci ktorej rozobral množstvo tém. Nie, neobišiel ani kontroverzné témy ako antikoncepcia či pornografia, ale spôsob, akým to učinil, v kontexte zvyšku večera pôsobil úplne prirodzene. Keď je katolícka náuka odprezentovaná holisticky, v celom jej kontexte, nemôže sa to skončiť inak.
Napokon sa West dostal až ku sviatostiam a ukázal, ako s ľudským telom a teologickou realitou, ktorú zjavuje, súvisí napríklad sviatosť oltárna (ktorá je sprítomnením nielen Golgoty, ale aj Nazareta, Kristovho vtelenia).
Keď sme si s kamarátmi po skončení programu kúpili pár kníh a chceli si ich nechať podpísať autorom, dozvedeli sme sa, že Westovi nie je zdravotne dobre, a preto odišiel skôr. Úprimne, skôr ako sklamaním ma to naplnilo úžasom.
Takúto dynamickú a do poslednej sekundy naplánovanú prednášku naozaj odprednášal v stave, v ktorom mu nebolo fyzicky dobre? Tak to je tá povestná americká profesionalita.
Mimochodom, obvyklé odôvodnenie americkej excelentnosti („Majú na to predsa viac peňazí!“) tentokrát nebolo úplne pravdivé. Áno, West si mohol dovoliť predávať svoje knihy za dobrovoľný príspevok, ale samotný program bol produkčne úplne jednoduchý – iba West, Mangioneho piesne a projektor.
Okrem teologických poznatkov som teda z programu The Well odišiel povzbudený aj na akejsi metaúrovni. Povzbudený v tom význame, že ak k prezentovaniu svojej viery budeme pristupovať profesionálne a vážne, pokojne sa môže stať, že oslovíme hoc aj stovky mladých ľudí v náhodný večer počas pracovného týždňa.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
