Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
V nedeľu večer sa skončilo vrcholné podujatie najkrajšieho športu planéty. Španieli gólom Ferrana Torresa v predĺžení vyhrali nad Argentínou 1 : 0 a stali sa futbalovými majstrami sveta.
Bezprostredne po zápase sa ozýva množstvo hlasov, ktoré tvrdia, že posledný zápas turnaja vyhral vskutku lepší tím. Argentínčania nehrali férovo, hrali tvrdo, zbytočne žalovali na súpera rozhodcovi, po záverečnom hvizde dokonca jeden z hráčov napadol oslavujúcich Španielov.
Futbalový osud bol tentokrát spravodlivý – Argentínčania pri takomto prístupe vystrelili na bránu asi 0,5-krát (lebo aj to bola pôvodne nahrávka) a podľahli Španielom.
Zaujímavé je však aj to, čo sa dialo počas zápasu. Okrem frašky, ktorú pri fotení víťazného tímu spôsobil americký prezident Donald Trump, keď sa chcel nezaslúžene pridať na fotografiu, a vypískania Gianniho Infantina, prezidenta FIFA, ma zaujalo aj to, koho vyhlásili za muža turnaja.
Najlepším hráčom majstrovstiev sa stal španielsky stredopoliar Rodri, nie nejaký hviezdny útočník. Svojím spôsobom tak bol ocenený celý tím, a to podľa mňa poskytuje krásnu ilustráciu k listu Život v hojnosti pápeža Leva XIV., ktorý napísal vo februári, pri príležitosti olympijských hier.
Pápež v tomto liste nadviazal na starú kresťanskú tradíciu katechézy športom, ktorej korene nájdeme až v biblických časoch.
Pavol v Liste Korinťanom používal beh ako analógiu duchovného zápasu a prvým kresťanom pripomínal, že zatiaľ čo bežci na štadióne súťažia o pominuteľný veniec, kresťania sa usilujú o nepominuteľnú odmenu.
Šport je dobrou metaforou duchovnej cesty, keďže vyžaduje množstvo podobných cností – disciplínu, nevzdávanie sa po pádoch, vytrvalosť…
Lev XIV. však vo svojom liste ide ešte ďalej. Šport nepoužíva len ako didaktickú pomôcku, ale tvrdí, že je dobrý aj sám osebe. Ortodoxné kresťanské učenie vždy uznávalo jednotu tela a duše a odmietalo gnostické pohŕdanie hmotou.
Tu prichádza cnosť praktickej rozumnosti, ktorá nám umožňuje vyvažovať rôzne dobrá v našich životoch. Pápež pripomína učenie Tomáša Akvinského, podľa ktorého sa táto cnosť týka aj voľného času.
Hravé činnosti nesmerujú k nijakému externému cieľu. Sú zamerané na dobro samotného aktéra a tým sú odôvodnením samých seba. V súčasnej dobe, ktorá má tendenciu všetko hodnotiť užitočnosťou, je šport možno poslednou univerzálne uznávanou oázou „neužitočnej“ činnosti.
Samozrejme, vrcholovému športu sa nevyhýbajú ani riziká a pápež ich v liste otvorene pomenováva. Najväčším z nich je jeho inštrumentalizácia, keď ho začneme vnímať len ako prostriedok k čoraz väčšiemu zisku.
Toto je atmosféra, v ktorej prichádzajú neželané javy ako doping, dominancia stávkového priemyslu či korupcia. V súvislosti s nedávno skončenými majstrovstvami si vieme poľahky vybaviť aj prestrelené ceny vstupeniek či urputnú snahu organizátorov vytvoriť počas prenosov čo najviac priestoru na reklamu (napríklad počas tzv. „hydratačných prestávok“).
Oproti tomu pápež stavia etymológiu. Anglický výraz pre súťaž (competition) pochádza z latinského cum petere – čosi ako „spoločne sa usilovať“. Súperi v tomto ponímaní nie sú nepriateľmi na život a na smrť, ale partnermi v hľadaní dokonalosti.
Krása tímových športov spočíva v tom, že tento partnerský vzťah rozvíjajú aj v rámci tímov, ktoré sa o víťazstvo usilujú spoločne. Z tohto pohľadu sa mi zdá pekné, že titul muža turnaja získal stredopoliar – spojivo celého mančaftu.
Samozrejme, nechcem si naivne zatvárať oči pred negatívami, ktorými tento turnaj oplýval, a sám som ich v tomto texte zopár naznačil. Napriek tomu si myslím, že ak cez pozlátko šialenej komerčnosti súčasného vrcholového futbalu nahliadneme na jeho podstatu, stále nás má čo naučiť.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
