Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Sedela som na lavičke, slnko mi hrialo chrbát, zatiaľ čo svieži vánok, ktorý mi hladil plecia, rozhýbal koruny stromov nado mnou a vytváral šelest, ktorý ladil so spevom vtáčikov, čím vznikla nečakaná harmónia uprostred veľkého mesta. Hoci bolo popoludnie, okolo prechádzalo len zopár ľudí, dcérka sa pokojne hrala pri fontáne a všetky moje starosti a povinnosti na mňa čakali doma, ďaleko, a aj keby som chcela, nemohla by som sa nimi zaoberať. Tak som zdvihla zrak k nebu, zhlboka som sa nadýchla toho osviežujúceho vzduchu, ale to, čím som sa cítila naplnená, nebol len kyslík, ale vďačnosť.
Bol to oslobodzujúci, oživujúci pocit. To teplé slnko, ten svieži vzduch, tá melódia stromov a vtákov: nič z toho som si nekúpila, boli to dary prírody. Ten čas bez práce a starostí som si nezaslúžila, nijako som si ho nezískala: proste sa mi to stalo, nečakané prekvapenie uprostred náročného dňa.
Dar, ktorý som dostala, ale od koho? Ako sa zaň odvďačiť? To je nemožné. A tak keď som zdvihla zrak k nebu, cítila som, ako vo mne stúpa – podobne ako prúdy vody z fontány predo mnou – oslobodzujúci pocit vďačnosti. Vďačnosti za život a za toho, kto mi ho daroval.
Vďačnosť. Nie je to len spontánny pocit, ale praktika, ktorú treba vedome uplatňovať a prežívať každý deň. Vďačnosť za pocit pohody pod prúdom teplej vody v sprche, za to, že sa večer môžem uložiť do postele s jemnou vôňou čistých obliečok, vďačnosť za jedlo na tanieri.
Vďačnosť nás oslobodzuje od pút, ktoré zaťažujú každodenný život. Rozhodla som sa byť vďačná za kúpeľňu, ktorú treba upratať, pretože mi to umožňuje s radosťou ju používať. Rozhodla som sa byť vďačná za nekonečné množstvo bielizne, ktorú treba vyprať, vyvesiť, zvesiť a poskladať, pretože vďaka nej sa večer môžem uložiť do hladkých a voňavých perín. Rozhodla som sa byť vďačná za hromady riadu v dreze a omrvinky na podlahe, pretože mi pripomínajú, že moja rodina dnes opäť jedla.
Vďačnosť, podobne ako modlitba a láska, môže byť spontánnym pocitom, ktorý prežívame zrazu, bez toho, aby sme si to uvedomili. Ale v najťažších obdobiach, podobne ako v prípade modlitby a lásky, keď sa zdá, že tento pocit zmizol, sa môžeme pre praktizovanie vďačnosti vedome rozhodnúť.
Niekto sa rozhodne písať si každý deň denník, niekto radšej zdieľa to, za čo je vďačný, s blízkou osobou alebo na sociálnych sieťach, iní si to nechávajú len pre seba. Tak či onak, vďačnosť sama osebe je darom, za ktorý treba byť vďační, a dar, ako vieme, vytvára pozitívny kruh vzájomnosti.
A keď sa náš kalich preleje, vylieva radosť z vďačnosti na tých, ktorí sú okolo nás.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
