Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Nájsť tie správne slová, najmä keď nemáme čas si ich pripraviť, sa môže zdať ako náročná úloha. A v skutočnosti aj je. Náročné však neznamená nemožné; znamená to, že si to vyžaduje úsilie a, áno, trénovanie.
Existujú kurzy, školenia, skupiny a mnoho ďalších iniciatív na zlepšenie komunikačných schopností, ale existujú aj niektoré veci, na ktoré sa môžeme sústrediť, aby sme pochopili, čo povedať a čo nie.
V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že keď hovoríme, zriedka to robíme pre seba samých, preto je zásadné mať vždy jasno v tom, na koho sa obraciame. Aby sme si to lepšie predstavili, tu je krátky príbeh.
Každá chyba predstavuje cennú skúsenosť, vďaka ktorej sa môžeme zlepšovať.
Bolo to pred mnohými rokmi v deň tréningu taekwonda, keď nás tréner, mladý doktorand v odbore dogmatickej teológie, chcel naučiť rozbíjať drevené dosky kopom. Tréning sa začal ukážkou, ktorú predviedol on sám spolu s ďalšími staršími žiakmi. Spomínam si na kľúčovú myšlienku, ktorú nám odovzdal a na ktorú som odvtedy nezabudla: ak chceš rozbiť dosku, nemáš mieriť na dosku, ale za ňu. Ak je tvojím cieľom doska, len si poraníš nohu, ale ak mieriš ďalej, na imaginárny bod za týmto predmetom, noha prekoná prekážku a ty dosiahneš svoj cieľ.
No, ja som nikdy ani jednu dosku nerozbila, ale v ten deň som sa naučila cennú lekciu.
To isté platí aj v komunikácii. Ak sa sústredíme len na tému rozhovoru alebo – ešte horšie – na seba samých, rozhovor sa nedostane veľmi ďaleko. Naopak, ak sa sústredíme na partnera rozhovoru, doslova prelomíme bariéru, ktorá nás delí, a môžeme sa k nemu skutočne priblížiť.
Uvediem opačný príklad: predstavte si, že poviete svojmu lekárovi, že máte pochybnosti o určitom lieku, ktorý vám bol odporučený, a lekár vám naspamäť zopakuje to isté, čo ste si sami prečítali v príbalovom letáku. Bol lekár vecný? Áno. Preukázal svoju odbornosť? Určite. Mali ste z jeho rád úžitok? Vôbec nie. A to preto, lebo lekár sa sústredil na predmet rozhovoru (liek), na seba samého (preukázať svoju odbornosť v danej oblasti), ale úplne stratil zo zreteľa vás a vašu neistotu, ktorá bola základom rozhovoru.
Paradoxne by tá istá odpoveď bola perfektná a účinná, keby ju tá istá osoba poskytla ako študent pred profesorom počas skúšky z farmakológie. Ak by však lekár v tej istej situácii položil dve otázky týkajúce sa vašich pochybností a snažil sa pochopiť vaše potreby, potom by vám možno mohol povedať, či je ten liek pre vás vhodný, mohol by vás uistiť, že je pre vás ako stvorený, alebo by vám možno mohol navrhnúť alternatívu.
Po druhé, existujú tie známe kontrolne otázky, ktoré by sme si mali položiť, než nám slová vyjdú z úst: Je to, čo chcem povedať, dobré? Je to užitočné? Je to milé? Je to relevantné? A ak je odpoveď na aspoň dve z týchto otázok „nie“, nezabudnime, že sa môžeme nadýchnuť, urobiť si prestávku a skúsiť to znova.
Existujú aj otázky, ktoré sa zdanlivo zameriavajú na partnera v rozhovore, ale v skutočnosti sú kontraproduktívne, napríklad otázka „Čo si o mne pomyslí?“. Zdá sa, že táto otázka presúva pozornosť na druhého, ktorý je gramaticky podmetom vety, ale v skutočnosti stavia do centra vlastné ego.
Hovorenie je prirodzená schopnosť, ktorej sa učíme už od detstva, ale nikdy sa neprestávame učiť, ako to robiť dobre: aby sme sa zdokonalili, nesmieme sa nikdy prestať vzdelávať (čítaním a počúvaním). A potrebujeme ju precvičovať – bez strachu z chýb, pretože každá chyba predstavuje cennú skúsenosť, vďaka ktorej sa môžeme zlepšovať.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
