Nové náboženstvo kapitalizmu

Náboženský rozmer kapitalizmu nie je novinkou. Ešte pred tým, ako nám to jasne povedali Max Weber alebo Karl Marx, každý po svojom, Francúz Claude-Henri de Saint-Simon si na začiatku 19. storočia predstavil a zrealizoval skutočné náboženstvo podnikateľov, kapitalistov a vedy, ktoré malo značný úspech a prívržencov po celej Európe. V jednom svojom slávnom liste písal: „Minulú noc som počul tieto slová: ‚Rím sa vzdá nároku byť centrom mojej cirkvi; pápež, kardináli, biskupi a kňazi prestanú hovoriť v mojom mene…

Vedz, že som posadil Newtona po svojom boku a zveril som mu vedenie ľudskej inteligencie a vedenie obyvateľov všetkých planét… Každá mestská rada postaví chrám, ktorý bude hostiť mauzóleum na počesť Newtona… Každý veriaci, ktorý býva menej ako deň cesty od chrámu, raz ročne zostúpi do Newtonovho mauzólea… Okolo chrámu budú postavené laboratóriá, dielne a škola. Všetok luxus bude vyhradený pre chrám…‘“ (Listy obyvateľa Ženevy jeho súčasníkom, 1803).

Neexistuje nič viac ako ideológia biznisu, ktorá vládne nášmu času.

Saint-Simon založil skutočné nové univerzálne a sekulárne náboženstvo, v ktorom najvyššími kňazmi boli vedci, inžinieri, priemyselníci. Marx ho zaradil medzi utopických autorov. Ak však dobre čítame jeho myšlienky a jeho hnutie, mali by sme povedať, že skôr ako o utópiu išlo o akési proroctvo, ak zvážime, čo sa stalo dnes s tým kapitalizmom, ktorý francúzsky filozof pozoroval v prvej fáze jeho vývoja. Avšak s niekoľkými rozdielmi: aliancia medzi technikou a kapitálom, ktorá bola v čase Saint-Simona ešte len v začiatkoch, sa dnes posilnila a zradikalizovala, ale neboli to inžinieri a výrobcovia, ktorí sa stali jej kňazmi. Ich miesto zaujali finančníci a najmä manažéri a v centre chrámu už nie je boh-výrobca, ale boh-spotrebiteľ.

Neexistuje nič viac ako ideológia biznisu, ktorá vládne nášmu času. Ideológia, ktorá sa rodí a šíri na obchodných školách po celom svete, ktorá dosahuje obrovský úspech, pretože sa nepredstavuje ako ideológia alebo náboženstvo (čím však je), ale ako technika, a teda univerzálne platná. Rovnaké nástroje manažmentu sa aplikujú v Dallase aj v Nairobi, Miláne a na Sibíri, pretože techniky nezávisia od kultúry a charakteru národov: automobil alebo umývačka riadu fungujú rovnako na celom svete, s určitými ohľadmi na pneumatiky a nemrznúcu kvapalinu. Takto kapitalistické nadnárodné spoločnosti a komunity mníšok, pretože ako sa hovorí, že všetky sú to firmy a ako také sú všetky rovnaké. A tak sa pod univerzalizmom techniky prenáša vízia sveta, osoby (jednotlivca), spoločenských vzťahov. Vízia, ktorá má, ako všetky náboženstvá, svoje dogmy. Tie hlavné sa volajú meritokracia a stimuly. Meritokraciou sa legitimizuje nerovnosť, pretože talenty nie sú interpretované ako dar, ale ako individuálne zásluhy. Z tejto dogmy vyplýva stále viac prenikavá myšlienka, že chudobní sú nezaslúžilí, a teda vinní, a preto nemáme žiadnu morálnu povinnosť im pomáhať – maximálne môžeme zaplatiť nejakú mimovládnu organizáciu, aby sa o nich postarala tak, aby nás neobťažovali. Dogma stimulov zase vychádza z predpokladu, že ľudia sa angažujú len vtedy, keď sú dostatočne motivovaní zmluvami a peniazmi, pretože nie sú schopní dobre pracovať len z cnosti alebo etickej povinnosti.

V mene techniky táto ideológia-náboženstvo-modloslužba preniká do politiky, školstva, zdravotníctva, cirkvi. A s ňou napreduje zúžená a zmenšená vízia osoby, zbavená cností a vnútorných motivácií. Ľudia majú mnoho zásluh a predností, oveľa viac, ako vidia a odmeňujú firmy. Reagujú určite na stimuly, ale najprv reagujú na vlastné svedomie, česť, rešpekt, dôstojnosť – aj vo svete práce. Pokiaľ budeme naďalej produkovať zredukované vízie mužov a žien, budeme naďalej vytvárať miesta na prácu a na život, príliš malé pre tohto chorého tvora túžiaceho po nekonečne, ktorý sa volá homo sapiens.

Prevzaté z cittanuova.it. Preložil Kornel Maťko.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Luigina Bruniho,  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.