Fico dojí kravu, ktorú nenapásol

Antisociálny krok, neľudský program, jedovatý koktail. Konsolidačný balíček vlády Roberta Fica rozbúril množstvo emócií. Štvornásobný premiér tušil, že vyvolá erupciu hnevu občanov. Preto predstavenie bolestivého rezu do peňaženiek občanov a firiem zamaskoval cirkusovým odvolávaním lídra opozícia Michala Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu.

Odložme však emócie bokom a pozrime sa na balíček Ficovej vlády triezvymi očami. V prvom rade treba oceniť, že sa vôbec ku konsolidácii odhodlala. Svedčí to o potešujúcej skutočnosti, že predsa len cíti určitú zodpovednosť za krajinu a nechce využiť svoj mandát iba na ochranu svojich ľudí a dojenie štátu.

Ak by sa vláda nedotlačila ku konsolidácii, dokopali by ju do nej o pár mesiacov finančné trhy. Rastúci deficit Slovenska by totiž rozbil dôveru, že sa ho podarí zvládnuť. Investori by prestali kupovať slovenské dlhopisy, prípadne by ich kupovali len s vysokými úrokmi. A tie by štát platil na úkor sociálnych dávok a dôchodkov.

Kto to zaplatí

Potom by teda šetrenie stálo oveľa viac a zrejme by to bolo aj bolestnejšie. Je teda príjemné prekvapenie, že vláda chce šetriť a má aj plán. Na druhej strane je smutné, že nezačala od seba. Úspory na strane vlády tvoria len 5% celej konsolidácie, ide najmä o spomalenie rastu platov úradníkov.

Tu by sa dalo nájsť oveľa viac priestoru, najmä zefektívniť a zoštíhliť fungovanie úradov, ale to nie je med lízať. Ako chce vláda šetriť na sebe ukázala hneď po nástupe, keď si zvýšila platy na dvojnásobok takou fintou, aby z toho nemusela platiť dane.

Ľahšie je pozrieť sa na zúbok občanom, ale najmä firmám. Kto presne na šetrenie najviac doplatí, bolo zjavne predmetom veľkých sporov, ak nie hádok. Svedčí o tom proces, kde sa každý deň niečo menilo a aj po oznámení opatrení bolo zase na druhý deň všeličo inak. Možno očakávať, že sa ešte niečo pomení v parlamentnej sále a hlavne po chodbách.

Na definitívne súdy je teda priskoro. Možno si však jednoznačne všimnúť, že najviac postihnuté konsolidáciou budú rodiny s deťmi a podnikatelia. Rodiny prídu o veľkú časť daňového bonusu na deti, pri mladých nad 18 rokov sa zľava na daniach ruší úplne. Z 200 eur na dieťa, ktoré zaviedla bývalá koalícia, neostane kameň na kameni.

Ďalšou ranou je zrušenie rodičovského dôchodku, ktorý rodičom detí kompenzuje, že sa pri ich výchove nemohli venovať kariére tak ako bezdetní, čiže zvyčajne zarobili menej a majú aj nižší dôchodok. Rodičov to malo povzbudiť nebáť sa mať viac detí, pretože v dôchodku sa im to vynahradí.

Samozrejme, ide o drahé opatrenie, podobne ako daňový bonus na deti je to však investícia do budúcnosti. Je na diskusiu, či šetrenie na deťoch ešte neprehĺbi demografickú zimu, ktorá už na Slovensku začína poriadne vystrkovať pazúry. Navyše, keď rodičia na deťoch veľmi šetriť nedokážu a budú zrejme aj najväčším sponzorom zvýšenej DPH na oblečenie, obuv a športové potreby.

Preč s inováciami

Druhým platiteľom konsolidácie budú firmy. Zvýšenie dane zo zisku o jedno percento ešte nie je taký problém, veď kto má dobrý zisk, daň zaplatiť zvládne. Mimoriadne drakonická je však daň z finančných transakcií, ktorá sa bude týkať aj malých firiem a živnostníkov.

Z každého tisíceurového prevodu na účte poputujú rovno do štátnej kasy 4 eurá, z výberu z bankomatu v rovnakej sume až osem eur. Podnikatelia si poplatky zarátajú do nákladov, čo bude ďalej zdražovať najmä služby. Ich ceny už aj tak rastú pre zvyšovanie platov a nedostatok remeselníkov a technického personálu.

Najmä to však povedie k obchádzaniu bezhotovostných platieb cez využívanie hotovosti. Tam samozrejme najviac hrozí, že sa takáto platba ani nezaúčtuje, neodvedie DPH a nezdaní daňou zo zisku. Oveľa viac sa budú využívať platby v kryptomenách, prípadne cez zahraničné platformy ako Paypal a podobne. Štát tak len posilní čiernu ekonomiku a napokon ani nemusí dostať príjmy, ktoré si narátal.

Mimoriadne ničivá môže byť daň z finančných transakcií pre technologické firmy, ktoré umožňujú a uľahčujú finančné zúčtovanie a prevody, tzv. fintechy. Ide o nové finančné odvetvie, ktoré pracuje s ultranízkymi maržami, napríklad 0,1% za prevod.

Ak však z neho bude musieť zaplatiť daň 0,4%, môže jednoducho zavrieť alebo odsťahovať sa do zahraničia. Pokiaľ takéto firmy nedostanú výnimky, štát môže na Slovensku zlikvidovať celé nové odvetvie digitálnej ekonomiky a vyhnať ho za hranice.

Kladivo na strednú vrstvu

V prípade zdvihnutia dane z pridanej hodnoty treba povedať, že je to klasický nástroj zvýšenia príjmov štátu. Postihne viac majetnejších ľudí, ktorí najviac míňajú na výrobky, služby, pohonné hmoty alebo reštauračné služby. Netýka sa to však len bohatých, ale najmä strednej vrstvy.

Bohatí ľudia často nakupujú v zahraničí, časť spotreby si pokryjú cez firmy, kde si odpočítajú DPH, prípadne cez hotovostné transakcie bez blokov. Bežný človek s mierne nadpriemernou mzdou však nechodieva nakupovať do Dubaja ani neinvestuje do bytov za hotovosť. On si tú DPH zacvaká, pretože obliekať sa, upratovať a tankovať treba, občas navyše aj opraviť dom alebo auto.

Sám premiér Fico, ale aj minister financií Kamenický alebo šéf SNS Danko sa ešte pred pár mesiacmi dušovali, že zvýšenie DPH je to posledné, čo urobia. „Pokiaľ ide o konsolidačný balík, ktorý pripravujeme, opakujem ešte raz, ja som za výrazné škrty, pokiaľ ide o ústredné orgány štátnej správy. Nie som podporovateľom zvyšovania dane z pridanej hodnoty…“, tvrdil v apríli Fico pre aktuality.sk.

Už v septembri sa však „výrazné škrty v štátnej správe“ akosi vyparili a neprípustné zvyšovanie DPH je realitou, a to poriadne drastickým spôsobom. Zahŕňa síce aj zníženie DPH na potraviny, to sa však na cenách logicky neprejaví, iba možno na chvíľu pribrzdí ich rast. Možno tak očakávať opätovný nárast inflácie.  

Kde utekajú peniaze

Je škoda, že sa vláda okrem zvyšovania DPH nezamerala viac na jej lepšie vyberanie. Počas minulého volebného obdobia sa výber výrazne zlepšoval, posledné mesiace sa však znova vynárajú indície, že niektoré firmy sú chránené a ich vratky sú tabu.

Ďalšou oblasťou, na ktoré chýbala odvaha sú dane z nehnuteľností, potenciálny zdroj miliárd eur od ich majiteľov, ale najmä investorov. Bolo by logické, ak by občan neplatil za stotisícový byt daň 27, ale aspoň 270 eur ročne. Najmä ak je to jeho tretí alebo štvrtý, ktorý je pre neho istotou uloženia peňazí a nie základnou životnou potrebou.

Pripomenúť treba aj mimoriadne odvody, ktoré štát zvyšuje energetikom, mobilným operátorom aj Slovnaftu. Treba sa len pousmiať nad dvojtvárnosťou ministra financií, ktorý Slovnaftu odpustil pol miliardy na dani z mimoriadnych ziskov z ruskej ropy za rok 2023. Aby sa nepovedalo, nahrádza ich 30-miliónovým odvodom do budúcnosti.

Jednu miliardu si vláda necháva podozrivo v rezerve a možno očakávať nejaký zámer, kam ju populisticky upichnúť. Treba si však nechať rezervu. Zámer získať konsolidáciou 2,6 až 2,7 miliardy eur sa totiž môže ľahko rozplynúť.

Stačí, keď sa pár firiem odsťahuje, ľudia budú viac nakupovať za hranicami, budú menej dovolenkovať na Slovensku alebo viac využívať hotovosť. Kravu totiž možno viac dojiť iba vtedy, ak sa jej lepšie žije. A to sa o slovenskej ekonomike a jej občanoch za posledný rok naozaj nedá povedať.

Ilustračné foto – Peter Kremský