Trump alebo Harris? Jedni Američania ešte chodia na mítingy, ďalší už volia

Dieťa sleduje kampaň pred prezidentskými voľbami v USA. Foto – SITA (AP Photo/Jacquelyn Martin)
Prezidentské voľby v USA sa konajú 5. novembra tohto roku po štyroch rokoch vládnutia kandidáta Demokratov Joea Bidena. Súboj prebieha prakticky iba medzi dvoma kandidátmi – bývalým prezidentom Donaldom Trumpom za Republikánov a terajšou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou za Demokratov.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Napriek tomu, že do volieb ešte ostáva niekoľko týždňov a kampaň stále prebieha, v USA už predčasne odvolilo takmer päť miliónov ľudí. Ako je to možné?

Hlasovací systém v USA umožňuje, že voľby už teraz prebiehajú v 37 štátoch a čoskoro prídu na scénu aj prvé z „Battleground States”: Severná Karolína, Georgia a Nevada. Hlasovať ešte pred voľbami vypísanými na 5. novembra umožňujú zákony 46 štátov a v hlavnom meste Washington, respektíve federálny Dištrikt Columbia.

Hlasovanie pred termínom volieb sa stalo rozšírenou praxou počas minulých volieb, ktoré prebiehali v čase pandémie v roku 2020. Vtedy takto volilo viac ako 100 miliónov voličov, aby sa vyhli preplneným volebným miestnostiam. Veľa štátov túto možnosť zachovalo.

Republikáni najprv túto formu hlasovania kritizovali. Teraz k nej svojich voličov naopak motivujú. Prvé čísla však podľa BBC naznačujú, že demokrati si v tomto smere udržujú prevahu.

Kto má viac hlasov vyhrá? Neplatí

Prezidentské voľby v USA sú na jednej strane veľkolepou politickou show, na druhej strane sa v nich rozhoduje o hlave politicky aj ekonomicky najsilnejšieho štátu sveta. USA sú lídrom slobodného sveta a aj keď budúci nájomník Bieleho domu zďaleka nerozhoduje o všetkom, jeho slovo výrazne ovplyvňuje nielen život v USA.

Spojené štáty sú klasickým príkladom prezidentského politického systému. POTUS (staršia skratka pre prezidenta USA) je šéfom federálnej vlády a zároveň najvyšším veliteľom najsilnejšej armády sveta.

Dôležitosť toho, kto bude viesť svetovú superveľmoc nasledujúce štyri roky sa zvyšuje enormným množstvom kríz vo svete. Na prvom mieste je invázia Ruska na Ukrajine, ktorá pre svoju obranu urgentne potrebuje vojenskú aj vojenskú pomoc.

Vyostruje sa konflikt na Blízkom východe, kde sa Irán snaží stať hegemónom islamského sveta v regióne. Nebezpečná je preto jeho neoficiálna ambícia získať jadrové zbrane, pričom otvorene ohrozuje existenciu Izraela. Napätie sa zvyšuje v Taiwanskej úžine a USA musia demonštrovať, že aj prakticky stoja za Taiwanom.

Predvolebné prieskumy sú veľmi tesné. Volebné zápolenie medzi terajšou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou (Demokrati), ktorá prieskumy v posledných týždňoch mierne vedie a exprezidentom Donaldom Trumpom (Republikáni), bude zrejme drámou do poslednej chvíle.

Z vnútropolitického pohľadu konzervatívnych voličov zaujímajú ekonomické témy, silnou témou je migrácia. U demokratov sú silné aj ekologické a kultúrne témy. Ich tábor voličov Trumpa varuje, že tento kandidát, ktorý napríklad spochybňuje výsledky posledných volieb, môže svojim konaním ohroziť samotnú demokraciu.

Dieťa sleduje kampaň počas prezidentských volieb v USA. Foto SITA (AP Photo/Jacquelyn Martin)

Zložitý volebný systém

Kto si myslí, že voľby v USA vyhrá automaticky ten, kto získa najviac matematicky zrátaných hlasov voličov, ktorí prídu 5. novembra k volebným urnám, sa môže mýliť. Medzi voličmi, teda “popular vote” a výsledkom volieb je totiž ešte Zbor voliteľov, respektíve Electoral College, teda 528 reprezentantov jednotlivých štátov.

Washington D.C. zastupujú traja volitelia. Za každého člena Kongresu USA (435 členov Snemovne reprezentantov a 100 členov Senátu) je potom v College po jednom voliteľovi. Počet voliteľov za jednotlivé štáty sa odvíja od pomerného počtu jeho obyvateľov.

Do hry potom vstupujú jednotlivé štáty. Vo všetkých okrem Maine a Nebraska kandidát, ktorý v štáte vyhrá voľby získava aj hlasy všetkých voliteľov. Napríklad najľudnatejšia Kalifornia má v zbore veliteľov 54 hlasov a stačí tesné víťazstvo jedného kandidáta, aby ten druhý stratil všetko. Platí princíp „víťaz berie všetko“.

Víťazom je teda na konci dňa kandidát, ktorý získa 270 a viac voliteľov. Preto je možné, ako vysvetľuje TA3, že kandidát síce získa viac hlasov v celých USA, ako Hillary Clintonová v roku 2016 (48.2%, oproti 46,1% Donalda Trumpa), napriek tomu ostala porazená vďaka Zboru voliteľov.

Občan vo voľbách vlastne len posiela odporúčanie voliteľom, ktorí väčšinou rešpektujú výsledky volieb, ale nebolo to tak vždy nevyhnutne. Podpora inštitútu Zboru voliteľov sa v prieskumoch dlhodobo pohybuje na hranici 35-45%. Väčšina Američanov favorizuje prechod volebného systému na priamu voľbu. Takúto zmenu podporujú hlavne voliči Demokratov. Republikáni sú v tejto otázke viac rozdelení.

Prečítajte si aj:

Amerika je navyše rozdelená na Red States, tzv. červené štáty (tradične republikánske), Blue States, teda modré (dominujú voliči demokratov) a Swing States, alebo „Battleground States”, teda tzv. nerozhodnuté, kde sa o víťazstvo bojuje.

Ako vo svojom blogu upozorňuje Radovan Čipka, jedným z dôležitých delení je aj Winner takes all (víťaz berie všetko) verzus Proportional system (pomerný systém). 48 štátov + District of Columbia verzus štáty Main a Nebraska.

No v týchto dvoch štátoch, ktoré využívajú proporčný systém ku Split Vote (volitelia môžu hlasovať rôzne) dochádza len zriedka. Podstatné sú Swing States, kde sa vlastne odohráva kľúčový boj o nerozhodných voličov a teda aj hlasy voliteľov.

Aktuálne zoznam Swing States tvoria Pensylvánia s 19 hlasmi, Severná Karolína a Georgia každý zhodne po 16 hlasov, Michigan s 15 hlasmi, Arizona s 11 hlasmi, Wisconsin s 10 hlasmi a Nevada so 6 hlasmi. Na voličov hlavne týchto štátov sa dvaja relevantní kandidáti Trump a Harrisová sústreďujú v tejto fáze kampane najviac.

Pensylvánia má 19, teda najviac voliteľov a je v kampani pred voľbami opäť najdôležitejšia. Analytici sa zhodujú, že výhra v Pensylvánii výrazne zvyšuje istotu výhry v celých voľbách. Podľa jedného z prieskumov tu Kamala Harrisová vedie len nepatrne o 0,7 percentuálneho bodu.

Vek a zdravie – prevahu má Kamala

Podľa lekára Joshuu Simmonsa viceprezidentka a demokratická kandidátka Kamala Harrisová má výborné zdravie a je v stave pôsobiť v úrade prezidentky. Päťdesiatdeväťročná politička má podľa neho zdravý, aktívny životný štýl a „má fyzickú a psychickú odolnosť“ potrebnú na výkon najvyššej funkcie v krajine, informovala o tom agentúra SITA.

Harrisovú to stavia do ostrého kontrastu so sedemdesiatosemročným republikánskym kandidátom Donaldom Trumpom. Ten o svojom zdraví v uplynulých rokoch zverejnil len obmedzené informácie.

Bol to pritom práve Trump, ktorý napádal vysoký vek a zdravie terajšieho prezidenta Bidena v čase, keď bol ešte kandidátom Demokratov. Po tom, ako Bidena v súboji o Biely dom nahradila mladšia Harrisová, problém s vekom má v očiach amerických voličov teraz práve Trump.

Karta sa obrátila aj v otázke Tumpovho zdravia a teda viac pozornosti priťahuje zdravotný stav favorita republikánov. Popri ťažkých vnútro- aj zahraničnopolitických témach je to zdanlivo nepodstatná téma, ale v Amerike je silná tradícia pravidelného zverejňovania anamnézy hlavy únie a sú na obsah správy lekárov pomerne citliví.

Prečítajte si aj:

Ilustračné foto – SITA a Peter Švec

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články