Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Podľa Národnej banky Slovenska ostala nezamestnanosť v septembri na rovnakej úrovni 6 % ako v predchádzajúcich mesiacoch, píše agentúra SITA.
O niečo vzrástol počet príchodov do evidencie zo zamestnania, najmä v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb. V septembri došlo k pravidelnému sezónnemu nárastu absolventov stredných škôl. Znížil sa počet voľných pracovných miest.
Počet pracujúcich cudzincov pokračuje v raste, v septembri ich pribudlo takmer 2,4 tisíca a celkový počet 111,4 tisíca ľudí tak opäť prekonal historický rekord. Najviac zamestnaných cudzincov pribudlo z Ukrajiny, Indie, Kazachstanu a Moldavska.
Dobrou správou je, že pribrzdenie ekonomiky zatiaľ tvorbu pracovných miest neosekalo, aj keď voľné miesta už nepribúdajú. Obsadzujú ich hlavne cudzinci, čo je prirodzené špeciálne v priemysle, kde si aj ťažšiu manuálnu robotu vážia viac, ako Slováci. Prínosom bude, ak tu budú pracovať dlhodobo a prispievať do našich deravých dôchodkových fondov.
Minimálna mzda sa bude od roku 2025 určovať ako 60 % priemernej mesačnej mzdy. V prípade, že sa minimálna mzda na rok 2026 určí podľa už platného automatu, bude v sume 920 eur a v roku 2027 až 969 eur. Národná rada SR schválila novelu zákona o minimálnej mzde. Návrh má implementovať európsku smernicu o primeraných minimálnych mzdách, píše agentúra SITA.
Od nového roka sa tak obnoví pôvodná výška automatu pre určovanie minimálnej mzdy, ktorá bola počas pandémie znížená na 57 %. Zákon tiež znovu zavádza záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v celých odvetviach, čo bolo zrušené v roku 2021.
Obe zmeny výrazne zvýšia náklady slovenských firiem na pracovnú silu a znevýhodnia ich v rokovaniach s odbormi. Niektorých výrobcov najmä v priemysle to môže vytlačiť zo Slovenska do lacnejších krajín, prípadne môže Slovensko znevýhodniť pri rozhodovaní o nových investíciách.
Škodlivé to môže byť najmä pre znevýhodnené regióny s vyššou nezamestnanosťou, kde by si ľudia vážili aj nižšie mzdy. Na druhej strane na západnom Slovensku už za minimálnu mzdu zamestnanci nechcú pracovať.
Registrácie nových áut v Európe sa v septembri opäť znížili o 6,1%. Pokračuje teda negatívny trend z leta, ktorý nedáva veľké nádeje na oživenie európskeho priemyslu. Ako informuje združenie ACEA, aj predaj elektrických áut klesol o necelých 6%, plug-in hybridy však klesli až o vyše 20% a naftové autá dokonca o 23,5%.
Predaj benzínových áut sa znížil o takmer 18%, jediným typom áut, ktorých sa predalo viac ako vlani, boli nenabíjateľné hybridy. Zákazníci si ich v septembri zaregistrovali o 12,5% viac ako v septembri 2023, pričom sa prvý raz stali najpredávanejším segmentom.
Tvoria už tretinu trhu a predávajú sa viac ako klasické benzínové autá. Dôvodom je najmä to, že sa cenami výrazne priblížili autám s iba spaľovacími motormi, pričom ponúkajú nižšiu spotrebu a výhody elektrického auta najmä v meste.
Európa vyčkáva na lacnejšie modely, nižšie úroky z pôžičiek a leasingov, ale aj obnovenie dôvery v naštartovanie rastu ekonomiky. Preto ľudia zatiaľ radšej šetria a váhajú. Na trhu sa zatiaľ rozbieha cenová vojna s niekoľkotisícovými zľavami na mnohé modely. Automobilky si zrejme konečne uvedomili, že nafukovaním cien odradili svojich zákazníkov, píše portál nm.sk.
V pondelkových aukciách štyroch emisií štátnych bondov investori nakúpili slovenské cenné papiere za 446 mil. eur. Celkový dopyt pritom dosiahol až 2,08 mld. eur.
Najvyššiu sumu v pondelkových aukciách štát získal predajom dlhopisov splatných vo februári 2035, a to 153 mil. eur. Priemerný ročný akceptovaný výnos sa v závislosti od druhu emisie pohyboval od 2,48 % do 3,51 %, píše agentúra SITA.
V porovnaní so septembrovou aukciou sa zásadne znížili požadované výnosy pri kratšej splatnosti. Podstatnejšie však je, že výrazne klesli rizikové prirážky – teda rozdiel medzi výnosmi 10-ročných dlhopisov Slovenska a Nemecka, ktoré je považované za najmenej rizikového dlžníka v eurozóne.
Zdá sa, že konsolidácia Ficovej vlády presvedčila aspoň niekoho – investorov do dlhu Slovenska. Obyvatelia sa jej hrozia, firmy zalamujú rukami a ekonómovia upozorňujú, že sa nestačí konsolidáciou vyhrážať, treba ju aj dotiahnuť. A najmä šetriť na strane štátu, jeho projektov, procesov a úradníkov.
Slovenská republika v piatok definitívne získala súhlas na vyplatenie štvrtej platby z plánu obnovy v plnej výške. Európska komisia potvrdila, že trestná novela nie je v rozpore s míľnikmi plánu obnovy. Informoval o tom portál tvnoviny.sk.
Splnili sme všetkých pätnásť míľnikov, ktoré nám garantujú vyplatenie 799 miliónov eur. Po zhodnotení dodatočných informácií EK dospela k záveru, že pôvodný míľnik boja proti korupcii a nezávislosti súdnictva nepovažuje za zvrátený a preto žiadosť pozitívne vyhodnotila, uviedol podpredseda vlády Peter Kmec (Hlas-SD).
Vďaka financiám sa budú realizovať reformy ako napríklad zlepšenie integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, či reformu poradenstva a prevencie v oblasti podpory duševného zdravia detí, žiakov a študentov.
Ako Kmec Európsku komisiu presvedčil, že novela Trestného zákona nie je v rozpore s bojom proti korupcii a nezávislosti súdnictva ťažko povedať. Možno je kúzelník. Najskôr to však bude o politických obchodoch. Aj tá Európska komisia potrebuje občas helfnúť, keď treba zahlasovať a premiér sa vedel vždy dohodnúť.
Graf – ACEA, ilustračné foto – Peter Kremský
Prečítajte si aj:
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
