Zasiahol Valenciu cez povodne Boží hnev?

Faktom je, že socialistická vláda Španielska zakázala modlitbu ruženca na verejnosti, došlo aj k niekoľkým pokutám a zatknutiam. Prečo je však spájanie tohto zákazu s ničivými povodňami nekatolíckym tvrdením?

Logika nepustí

Obavy z možných extrémne ničivých povodní, ktoré zasiahli Valenciu a jej okolie začiatkom novembra, vyslovil hydrológ Michal Kravčík ešte koncom júla. Mal na to dôvod – teploty Stredozemného mora už vtedy podľa jeho sledovaní dosahovali úroveň, ktorá je bežná v druhej polovici augusta, navyše ohniská teplôt sa šírili z pevniny.

Prečítajte si:

Epicentrum extrémnych teplôt bolo v oblasti Tuniska, celý makroregión na sever od mora smerom do strednej Európy bol extrémne prehriaty, krajina vysušená. Aj iní odborníci hovoria o oblasti, kde už vyše dvoch rokov riadne nepršalo a Španieli túžili po daždi.

Kravčík však jasne predpovedal vývoj: „Pri zimnom slnovrate nastane náhle podchladenie vysušených regiónov okolo mora.“ Pri poznaní kolobehu vody pri takýchto teplotných výkyvoch to znamenalo extrémne riziko silných lejakov s devastačnými účinkami a obrovskými škodami z bleskových povodní.

Jeho slová však napriek prepojeniu na medzinárodné kruhy odborníkov klimatickej krízy nik z vedenia rizikových krajín nezobral vážne.

Vysušovanie, odlesňovanie a odvodňovanie krajín (aj Slovenska) je problémom, ktorý nás môže stáť nepretržité, každoročné silné prívalové dažde a priniesť povodne, ktoré spláchnu v momente všetko – tak ako to bolo vidieť na záberoch z Valencie.

Ak je raz povodeň dôsledkom dlhodobo zlého postoja človeka k prírode, k jej spravovaniu, nerobme z nej nástroj Božieho trestu.

Akýkoľvek zákaz náboženských prejavov kdekoľvek na svete s tým nemá nič spoločné – a zneužívať ho ako argument na vlnu odporu je nepravdivé a minimálne neslušné. Ak je raz povodeň dôsledkom dlhodobo zlého postoja človeka k prírode, k jej spravovaniu, nerobme z nej nástroj Božieho trestu.

Prečítajte si:

Strach či vzťah?

Prečo sa však zrazu objavujú skupiny katolíkov, ktorí tak v Španielsku, ako aj na Slovensku s nadšením podsúvajú takýto leitmotív na vysvetľovanie prírodných pohrôm? O čo im ide?

To, ako títo veriaci vnímajú Boha, je posunuté nakrivo, tak ako to bolo už dlhšie nedobrým zvykom v katechéze samotnej Cirkvi. Tá Boha ozaj predstavovala predovšetkým ako Sudcu, ktorý je potom aj v predstavách niektorých veriacich najvyšším policajtom, radikálne a nemilosrdne trestajúcim každé ľudské zlyhanie.

Vieru v ponímaní týchto extrémnych kruhov živí strach z porušenia akýchkoľvek príkazov. Ich nedodržanie znamená fatálny trest, ktorý podľa nich Boh ako nekompromisný právnik okamžite naparí. Hocikomu.

Problém však je, že Boh týmto policajtom nie je. V prvom rade je milujúcim Otcom, milosrdným, láskavým, trpezlivým. Nechce záhubu človeka, ale jeho život.

Ak však v ňom vidíme len sudcu a viera v takéhoto vládcu zeme žije z prítomnosti strachu ako nosnej myšlienky viery (na rozdiel od bázne, čo je úplne iný level), je ťažké budovať si s ním osobný a láskyplný vzťah synov a dcér.

Taký, aký často prezentujú minimálne poslední pápeži, počnúc Piom X. cez Jána Pavla II., Benedikta XVI. až po pápeža Františka. Žiť vieru ako podriadený stav voči nepredvídateľnému nadriadenému je niečo, s čím nemá ani Písmo, ani skutočná postava Boha nič spoločné.

Čierny Peter nie je v rukách Boha

Faktom je, že cez strach sa však dobre manipulujú davy a podsúvajú sa extrémistické myšlienky, čo je „výsadou“ krajín, kde sa dlho žilo pod tlakom ideológie – a tak treba za minulú či súčasnú diktatúru nejakú „náhradu“ alebo rovnako tvrdú opozíciu.

Stavať vieru na strachu neobstojí ani pri argumentácii slovami Písma. Ak totiž Starý zákon hovorí o ničivom zásahu Boha, vždy sa tak dialo voči tým, ktorí boli proti nemu. Nikdy však hromadne neničil tých, ktorí ho milovali.

Existuje vari dôkaz, že všetkých tých vyše dvesto mŕtvych vo Valencii (a stále obrovský počet nezvestných) bolo len protivníkmi viery, katolíkov a Boha? Ako je potom možné, že vo Valencii sú rovnako zdevastované aj kostoly, farnosti, katolícke zariadenia?

Ak je celé koryto rieky Turia, kade sa povodeň z búrky Dana valila, skutočne dlhé roky fóliované, aby farmári získali čo najviac vody na závlahu a tým čo najvyššiu úrodu a zisk, čo s tým má Boh?

A nakoniec: ak by skutočne bola povodeň vo Valencii Božím trestom, nemal by to byť práve pápež František ako hlava Cirkvi, ktorý by to jasne pomenoval a vyvodil dôsledky? Urobil však niečo úplne iné…

Možno (a nielen) preto, lebo aj pri písaní encykliky Laudato si, venovanej životnému prostrediu, hovorí to isté, čo hydrológ Kravčík a mnohí ďalší poprední hydrológovia či klimatológovia: za „poruchami počasia a klímy“ nie je Boh, ale konzumizmus, rozpínavosť rozvoja kvôli zisku bez ohľadu na dôsledky…

Prečítajte si:

Ak je celé koryto rieky Turia, kade sa povodeň z búrky Dana valila, skutočne dlhé roky zafóliované, aby farmári získali čo najviac vody na závlahy a tým čo najvyššiu úrodu a zisk, čo s tým má Boh? Netreba sa pýtať skôr zodpovedných za správu Valencie a celého regiónu, ako je možné dopustiť takúto úpravu rieky?

Fóliovaná rieka pri búrke pôsobila ako prílivový tobogán pre obrovskú masu vody, ktorú „dopravila“ do mesta závratnou rýchlosťou so všetkým, čo jej prišlo do cesty…

Pomenujme teda veci pravdivo a rovnako riešme dôsledky – aj prevenciu. S očividným niekoľkonásobným ľudským zlyhaním nemá Boh nič spoločné.

Ilustračné foto – SITA