Rakúski ľudovci (ÖVP) prejavili ochotu rokovať s nacionalistami zo Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) potom, ako stroskotali rokovania so sociálnymi demokratmi (SPÖ) a liberálnou stranou NEOS. Informovali o tom tlačové agentúry. Proti takejto koalícii protestovali včera v Rakúsku desaťtisíce ľudí v obave pred ohrozením demokracie a ľudských práv v krajine.
Vlaňajšie septembrové parlamentné voľby v Rakúsku vyhrali nacionalisti (29 %) pred ľudovcami (26 %) a sociálnymi demokratmi (20 %).
Podľa profesora politológie z Viedenskej univerzity Heinza Gärtnera je koalícia slobodných s ľudovcami možná, no je spojená s viacerými rizikami.
Napäté spojenectvo
„Hoci medzi stranami existuje zhoda v ekonomike – najmä čo sa týka znižovania daní pre strednú vrstvu a podnikateľov a konsolidácie verejných výdavkov – rozdielna rétorika vo vzťahu k migrantom či Rusku môže predstavovať potenciálny zdroj napätia,“ konštatuje politológ Heinz Gärtner pre portál nm.sk.
Historická skúsenosť navyše ukazuje, že slobodní majú tendenciu k štiepeniu, čo môže ohroziť fungovanie koalície.
V koalícii by slobodní pravdepodobne presadzovali aj svoje populistické návrhy, ako obmedzenie sociálnych benefitov pre migrantov alebo ochranu národných záujmov. Ľudovci zas môžu čeliť vnútornému odporu, ak by príliš ustupovali požiadavkám FPÖ, čo tiež môže viesť k politickej nestabilite.
„Nevylučujem, že vnútorné napätia v ÖVP a nezhody medzi vládnucimi stranami by mohli viesť k predčasným voľbám. Rovnako sa hovorí o návrate Sebastiana Kurza do vedenia ÖVP, ktorý by tiež mohol zamiešať karty,“ priznáva Gärtner.
Neutralita a zahraničná politika
Slobodní dlhodobo presadzujú prísnu vojenskú neutralitu Rakúska, čo je v súlade s jeho tradíciou, no tento postoj môže naraziť na odpor pre vojnu na Ukrajine.
Postoj k ukrajinskej otázke ukázala strana už vlani, keď jej poslanci demonštratívne opustili parlament počas prejavu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Tým chceli vyjadriť protest proti údajnému porušeniu rakúskej neutrality.
Strana striktne odmieta akúkoľvek inú ako humanitárnu pomoc Ukrajine a zdôrazňuje potrebu rokovaní s Ruskom a hľadania mierových riešení. Politológ Gärtner upozorňuje, že slobodní budú tlačiť na to, aby bola rešpektovaná neutralita Rakúska, a aby sa krajina nezapájala do výcviku ukrajinských vojakov či do odmínovania v konfliktných zónach.
Slobodní v súčasnosti nepresadzujú odchod Rakúska z Európskej únie (EÚ), známy ako „Öxit“. Miesto toho uprednostňujú spoluprácu s ďalšími populistickými a proruskými lídrami zo strednej Európy s cieľom presadiť reformy v EÚ zamerané na posilnenie suverenity štátov. Chcú vraj meniť úniu zvnútra.
![„Nechceme krajne pravicové Rakúsko“ a „Už nikdy viac“ – s týmito heslami vyšli desaťtisíce ľudí do ulíc rakúskych miest, aby vyjadrili nesúhlas s koalíciou medzi Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ) a Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP). Protesty organizovali sociálne, cirkevné a environmentálne organizácie, ktoré varujú pred návratom autoritárstva, ohrozujúcim základy demokracie a ľudských práv.](https://nm.sk/wp-content/uploads/2025/01/471416429_1130226245136838_7470265871139344471_n-1.jpg)
Podľa vlaňajšieho prieskumu think-tanku European Council on Foreign Relations si však značná časť rakúskej verejnosti, vrátane voličov FPÖ, vníma situáciu inak.
Vyplýva z neho, že viac ako polovica voličov slobodných a takmer dve tretiny ostatných strán myslia, že šéf slobodných Herbert Kickl sa chystá na odchod Rakúska z EÚ. Kickl už viackrát naznačil, že „Öxit“ zostáva otvorenou možnosťou v závislosti od budúceho vývoja.
Gärtner varuje, že takáto stratégia môže viesť k napätiu v únii a oslabiť pozíciu Rakúska v európskych inštitúciách. Spolupráca s maďarským premiérom Viktorom Orbánom či bývalým českým premiérom Andrejom Babišom, ktorí sú známi svojím euroskepticizmom a proruskými postojmi, môže prehĺbiť rozdiely medzi západo- a stredoeurópskymi členmi EÚ.
Kritika EÚ, proruské postoje a dôraz na neutralitu síce nachádzajú podporu medzi voličmi, no môžu izolovať Rakúsko na medzinárodnej scéne. Kľúčové bude, či vláda dokáže skĺbiť svoje národné ambície s potrebou spolupráce v rámci EÚ a zachovania stability v čase narastajúcich geopolitických napätí.
Kickl ako Orban
Strana FPÖ má historicky blízke vzťahy s Ruskom, ktoré formujú jej zahraničnopolitickú orientáciu. Gärtner upozorňuje, že Slobodní nevnímajú vzťahy s Ruskom ideologicky, ale skôr pragmaticky, a to najmä v oblastiach centralizovaného riadenia štátu, ochrany národnej suverenity a protiimigračnej politiky.
„Keďže strana Herberta Kickla presadzuje etnicky homogénny štát a tvrdú migračnú politiku, Rusko je pre ňu vzorom, “ myslí si politológ. Slobodní zároveň zdôrazňujú potrebu mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou a bagatelizuje význam sankcií, ktoré podľa Kickla poškodzujú viac európske ekonomiky ako ruskú.
Takýto prístup však vyvoláva obavy zo strany európskych partnerov, ktorí môžu vnímať proruskú orientáciu slobodných ako hrozbu pre jednotný postoj EÚ voči Putinovej agresii.
Rovnako kontroverzným krokom by podľa politológa mohla byť aj Kicklova „mierová cesta“ do Moskvy s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine, podobne ako to skúšal Orbán.
„Možné je aj to, že Kickl príde s návrhom Rakúska ako neutrálneho územia pre mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Toto je však zatiaľ len predmetom dohadov,“ povedal Gärtner.
Silné inštitúcie
Účasť slobodných vo vláde niektorí vnímajú ako riziko pre demokratické inštitúcie. Gärtner hovorí, že demokratické mechanizmy Rakúska sú dostatočne pevné, aby ochránili základné princípy právneho štátu.
„Som presvedčený, že rakúske súdy a inštitúcie sú dostatočne silné. FPÖ nemôže zmeniť ústavu bez získania ústavnej väčšiny v parlamente, preto demokracia nie je ohrozená.“
Pripúšťa, že by mohlo prísť k zásahom do slobody tlače . „Predpokladám, že takéto kroky vyvolajú primeranú odozvu verejnosti a že môžeme očakávať protivládne protesty,“ uzatvára politológ.
Kto je Heinz Gärtner
Renomovaný rakúsky politológ, ktorý sa špecializuje na medzinárodnú bezpečnostnú politiku, transatlantické vzťahy a kontrolu zbrojenia. Pôsobí ako lektor na Univerzite vo Viedni a Dunajskej univerzite v Kremsi. Okrem toho je predsedom poradného výboru Medzinárodného inštitútu pre mier (IIP) vo Viedni a poradcom rakúskeho ministerstva obrany.
V minulosti zastával pozíciu akademického riaditeľa Rakúskeho inštitútu pre medzinárodné záležitosti (OIIP). Pôsobil ako hosťujúci profesor na Stanfordovej univerzite a Oxfordskej univerzite. Je uznávaným odborníkom, ktorý pravidelne komentuje medzinárodné dianie.