Smäd po mieri. Prečo teraz potrebujeme diplomaciu nádeje 

Pápež František počas stretnutia s diplomatickým zborom vo Vatikáne upozornil na krízu dialógu vo svete a úpadok diplomacie ako nástroja mieru. Zdôraznil, že bez vzájomného porozumenia a pravdy sa ľudstvo rúti do konfliktov. Vyzdvihol význam „diplomacie nádeje“ ako cesty k zmiereniu a stabilite.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pápež František prijal diplomatický zbor akreditovaný pri Svätej stolici 9. januára. Stretnutie na začiatku roka, tradičné nielen vo Vatikáne, ale v mnohých štátoch, nebolo formálne, ale nastolilo zásadnú otázku: Aký je zmysel diplomacie v dnešnom svete? Inštitucionálna funkcia s takouto dávnou históriou vždy nájde opodstatnenie, no v posledných rokoch bola výrazne ovplyvnená duša tejto služby, ktorá spája krajiny, vlády a kultúry. Pretože dialóg bol ubitý na smrť.

Pápež povedal: „Biblický príbeh o Babylonskej veži ukazuje, čo sa stane, keď každý hovorí iba ,svojím vlastným jazykom‘“. Potom poznamenal, že medzinárodné inštitúcie „už zrejme nie sú schopné zaručiť mier a stabilitu“: všetci to vidia, ale je to veľmi smutné. Pretože ich dekadencia znamená, že už neexistuje spoločné povedomie o spoločnom osude národov a ľudstva. 

Načo je diplomacia Svätej stolice, ktorá nemá žiadne ekonomické ani územné záujmy, ktorými by sa mohla zaoberať?

Načo je diplomacia? Načo je diplomacia akreditovaná vo Vatikáne a diplomacia Svätej stolice, ktorá nemá žiadne ekonomické ani územné záujmy, ktorými by sa mohla zaoberať? Táto diplomacia sa okrem riešenia detailných situácií (ktoré pápež spomína vo svojom prejave) zameriava na spoločné dobro ľudstva všeobecne – „myslite na ekológiu“ – alebo konkrétne, keď upozorňuje na scény, často dramatické, ako sú vojny. Jej nástrojmi sú dialóg a stretávanie sa. Nástroje, ktoré sú počas tejto sezóny podceňované. František raz povedal: „Svet sa dusí bez dialógu.“ 

Ak však čas sily, ten náš, nebude mať zlomový bod, prudko skĺzneme do sveta konfliktov. A to v mnohých vojnách. „Vojna je vždy zlyhanie!“ opakuje pápež a uvádza, že nemôžeme akceptovať bombardovanie civilného obyvateľstva ani zmrznutie detí, keďže nemocnice alebo energetická sieť krajiny boli zničené. 

František opakuje, že musíme prekonať neľudskosť mnohých vojnových situácií a násilný jazyk, ktorý sa udomácnil v medzinárodnej politike: bez diplomacie, teda bez dialógu a stretnutia, však toto prekonanie nie je možné. A on sám, vatikánska diplomacia, Svätá stolica a Cirkev priamo formálne i neformálne pracujú na dosiahnutí bodu obratu. Je to základná voľba rímskej Cirkvi.

Toto vyjadril počas Druhého vatikánskeho koncilu Pavol VI. encyklikou Ecclesiam suam, ktorá je určite programom pontifikátu, ale oveľa viac obdobia života Cirkvi, do ktorého sme ešte stále ponorení a ktoré prinieslo veľa ovocia v oblasti medzináboženského a ľudského stretnutia. Dialóg nie je doplnkom, ale je súčasťou poslania a spôsobu bytia Cirkvi vo svete: „Cirkev sa stáva slovom; Cirkev sa stáva posolstvom; Cirkev sa stáva rozhovorom,“ povedal pápež Montini veľmi jasne. 

Na základe svojej skúsenosti s ľudskosťou a vďaka svojej dlhej histórii Cirkev verí v diplomaciu

Cirkev sa stáva slovom a žije prostredníctvom rozhovoru a dialógu vo všetkých aspektoch svojej existencie a svojho poslania. Pápežova výzva nie je veľkorysým zásahom kresťana citlivého na bolesť sveta a temnú budúcnosť, ku ktorej ľudstvo smeruje, ale prúdi z hĺbky života Božieho ľudu a z vlákien Cirkvi. Cirkev nedokáže umlčať ani prenasledovanie (a pápež spomína niektoré situácie), ani arogancia komunikačných a politicko-vojenských síl.

Vidíme to pri otázke migrantov a utečencov. Zatiaľ čo prevláda politika uzavretia, pápežov hlas rezonuje: „S veľkým zdesením poznamenávam…, že migráciu stále zakrýva temný mrak nedôvery namiesto toho, aby bola považovaná za zdroj rastu.“ Túto úprimnú výzvu nemožno vložiť do zátvoriek. 

Slabosť slova je každodennou silou Cirkvi, ktorá rozleptáva múry nenávisti a ľahostajnosti. Slovo pravdy (František hovorí o „diplomacii pravdy“), určite náboženská pravda, ale aj odkaz na skutočný stav mužov a žien, národov: „Kdekoľvek chýba,“ uzatvára pápež, „spojenie medzi realitou, pravdou a poznaním, členovia ľudstva už nie sú schopní medzi sebou hovoriť…“ 

Na základe svojej skúsenosti s ľudskosťou a vďaka svojej dlhej histórii Cirkev verí v diplomaciu, pretože verí vo vzájomný rozhovor, v stretávanie sa, v dohody, vo vychádzanie si v ústrety. Z tohto dôvodu pápež František s jasnou narážkou na základnú tému aktuálneho jubilea hovoril o „diplomacii nádeje“. Diplomacia môže odpovedať na smäd po nádeji v mier ktorý je medzi národmi a ktorý Cirkev vníma ako hlbokú otázku ľudí, najmä keď trpia následkami vojny alebo sú vystavení otroctvu chudoby: smäd po nádeji tvárou v tvár temnej budúcnosti. Smäd po nádeji môže a musí reštartovať záväzok k dialógu medzi vládami. 

Potrebujeme novú odvahu pri dosahovaní mieru prostredníctvom dialógu.

Tí, ktorí sú smädní po pokoji, nemôžu rezignovať na súčasnú situáciu. Potrebujeme novú odvahu pri dosahovaní mieru prostredníctvom dialógu a pri žiadaní oň – mám na mysli vyspelé občianske spoločnosti –, aby sme konali v tomto zmysle. Je to povzbudenie pre tých, ktorí sa pohybujú na hraniciach vzťahov medzi národmi, ale aj pozvanie pre všetkých, aby nerezignovali a nepodľahli ukričaným a suverénnym silám, ktoré majú za následok mystifikáciu a bolesť. 

Editoriál publikovaný v Avvenire 11. januára 2025. Uverejnené so súhlasom redakcie.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články