Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Pripomíname si rok od úmrtia pápeža František. Mnohí si ho budú pamätať ako pápeža jednoduchosti, blízkosti a nečakaných gest. Iní ako hlas svedomia v časoch vojen, sociálnych kríz a rastúcej ľahostajnosti. Jorge Mario Bergoglio bol však predovšetkým človekom, ktorý sa usiloval vrátiť do stredu kresťanskej viery osobu Ježiš Kristus.
Lucio Brunelli, zostavovateľ knihy, ktorú vydalo vatikánske vydavateľstvo a ktorej slovenský preklad pripravujeme pod názvom Zázrak stretnutia. Kresťanstvo v skratke, to vyjadruje slovami: „To najcennejšie, čo v kresťanstve máme, je sám Kristus. On sám a všetko, čo pochádza od Neho.“ Práve v tomto duchu čítal pápež František evanjelium aj súčasný svet. Neustále pripomínal, že kresťanstvo nemožno redukovať na morálku, tradíciu či kultúrnu identitu. Jeho jadrom je stretnutie s Kristom, ktoré premieňa človeka zvnútra a dáva mu nový pohľad na druhých i na seba samého.
František vedel hovoriť jazykom jednoduchým, no zároveň hlbokým. Často upozorňoval na pokušenie uzavretej Cirkvi, ktorá zabúda na svoje poslanie. Pozýval kresťanov vyjsť z pohodlia, neostať „na balkóne života“, ale vstúpiť do reality sveta so všetkými jeho ranami a otázkami.
Jorge Mario Bergoglio bol však predovšetkým človekom, ktorý sa usiloval vrátiť do stredu kresťanskej viery osobu Ježiš Kristus.
Apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli v predslove ku knihe pripomína: „Slová sa stávajú silnými a účinnými, keď sa premenia na skutky.“ Františkov pontifikát nebol postavený iba na dokumentoch a prejavoch, ale na konkrétnych činoch – návštevách väzníc, stretnutiach s migrantmi, telefonátoch trpiacim či jednoduchých gestách blízkosti.
Silnou črtou jeho pontifikátu bolo milosrdenstvo chápané ako spôsob Božieho pohľadu na človeka. Opakovane sa vracal k biblickým postavám, ktoré Ježiš mení svojím prijatím. V nich videl obraz každého človeka, ktorý potrebuje byť znova postavený na nohy. Preto vedel hovoriť aj k ľuďom vzdialeným od Cirkvi. Mnohí v ňom rozpoznali pastiera, ktorý neodsudzuje, ale pozýva k novému začiatku.
Dôležitou líniou jeho služby bola aj starosť o chudobných, migrantov, obete vojen a ľudí na perifériách spoločnosti. Rovnako dôrazne volal po pokoji v časoch konfliktov a pripomínal, že vojna je vždy porážkou ľudstva.
V Jubilejnom roku pozýval kresťanov, aby boli pútnikmi nádeje – ľuďmi, ktorí sa nevzdávajú ani v temných časoch. Nebola to lacná optimistická fráza, ale viera, že Boh koná aj tam, kde človek vidí len krízu a únavu. Aj preto jeho odkaz zostáva živý práve dnes, keď mnohí pociťujú neistotu, polarizáciu a strach z budúcnosti.
Na toto dedičstvo nadväzuje aj pápež Lev XIV., ktorý rozvíja témy, na ktoré kládol dôraz jeho predchodca. Stále jasnejšie sa ukazuje, že Františkov pontifikát nebol uzavretou epizódou, ale impulzom pre ďalší vývoj Cirkvi.
Pripravovaná kniha Zázrak stretnutia. Kresťanstvo v skratke sa k tomuto odkazu vracia cez desať kľúčových slov Františkovho pontifikátu – milosrdenstvo, úžas, misia, evanjelium, periférie, rozlišovanie, nežnosť a ďalšie. Nie je len spomienkou na zosnulého pápeža, ale pozvaním znovu objaviť podstatu kresťanstva. Rok po jeho smrti sa tak ukazuje, že najväčším dedičstvom pápeža Františka nie sú titulky ani gestá, ale schopnosť znova nasmerovať pohľad Cirkvi ku Kristovi a k človeku.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
