Keď apoštol Pavol píše spoločenstvu v Efeze, definuje Krista ako „náš pokoj“. Nevraví, že Kristus je len nositeľom pokoja, ale že on sám je pokojom. Pokoj neznamená totiž stav bez vojny, ale skutočnosť plnú šťastia, prejavenú a prežitú v Božej prítomnosti, zjednotenú s ľudskosťou.
Kristus je „integrálny shalom“, on je úplné uskutočnenie tohto pokoja, nielen ako „nositeľ pokoja“, ale ako podstata pokoja, vo svojich slovách a vo svojich činoch, vo svojom živote.
Podľa apoštola Pavla pokoj je konkretizovaný v zbúraní múru rozdelenia medzi Židmi a pohanmi zhromaždenými v Božej Cirkvi prostredníctvom Krista – Pokoja.
Kríž sa stáva nástrojom na zničenie nepriateľstva, odrieknutím hnevu, rozdelenia.
Zmienka o múre je odvolaním sa na Pavlov kultúrny svet: medzi Židmi a pohanmi existovala bariéra spôsobená nepochopeniami, predsudkami, vzájomnými prejavmi hnevu. Múr z tehál oddeľoval v chráme Židov od pohanov, oddeľoval nádvorie pohanov od vnútornejšej časti chrámu navštevovanej iba Židmi.
Kristov „zmierujúci“ čin prekonáva „zákon prikázaní spočívajúci v nariadeniach“, teda všetky obradové pravidlá, kultúrne zákazy a iné. To, čo vytváralo rozdelenie, je prekonané, aby bolo povýšené k srdcu Zákona: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Mt 22, 39; Mk 12, 31; Lk 10, 27; Rim 13, 9; Gal 5, 14; Jak 2, 8).
Zmierenie medzi Židmi a pohanmi nastane v jednote jedného tela v Bohu, v Cirkvi, zhromaždením zvolaným svojím Pánom.
Zmierenie je možné skrze Ježišovu smrť na kríži. Apoštol Pavol už hovoril o zmierení skrze smrť Syna (Rim 5, 10); povzbudzoval, aby toto zmierenie bolo radostnou zvesťou, ktorú treba priniesť ku všetkým (2 Kor 5, 18), a ohlasoval jeho kozmický rozmer, lebo Kristus zmieril, čo je na zemi aj čo je na nebi (Kol 1, 20).

Kríž sa stáva nástrojom na zničenie nepriateľstva, odrieknutím hnevu, rozdelenia, aby sa zrodila Cirkev, Kristovo telo, viditeľný prejav Božej lásky pre svet.
Apoštol Pavol, nachádzajúci sa konečne vnútri Božej Cirkvi, novej spoločenskej skutočnosti, zvestuje „vzdialeným“, teda pohanom, a „blízkym“, teda Židom, ktorí sa stali kresťanmi, a taktiež všetkým veriacim kresťanom, že Kristus prišiel, aby zvestoval pokoj prítomný v jednote Cirkvi.
Skrze Krista, Ukrižovaného – Zmŕtvychvstalého, máme jedni aj druhí „v jednom Duchu prístup k Otcovi“.
Kríž umožňuje túto peknú skutočnosť.
Giuseppe Di Luca
Z knihy Čo ak by Ježiša neukrižovali?