Zomrela Maria Voceová, prvá prezidentka Hnutia fokoláre po Chiare Lubichovej

V piatok 20. júna v Rocca di Papa, neďaleko Ríma, zomrela Maria Voceová (87), prvá prezidentka Hnutia fokoláre po zakladateľke Chiare Lubichovej.

Hneď po svojom zvolení dala jasne najavo, že nebude vo všetkom napodobňovať Chiaru Lubichovú, a tým iniciovala „normálnosť“, o ktorú sa Hnutie po výnimočnosti svojej zakladateľky dodnes usiluje. Maria Voceová hneď zdôraznila potrebu konzultácie, vzájomných rozhovorov, spoločenstva a skutočnej jednoty na všetkých úrovniach fokoláre: ak dovtedy mohla Chiara Lubichová rozhodovať sama, s darom Ducha Svätého ako nositeľka osobitnej charizmy, teraz bolo potrebné zmeniť prístup a skutočne uplatňovať tie stanovy, na ktorých pod pozorným dohľadom zakladateľky spolupracovala.

Maria Voceová dokázala iniciovať prvé reformy, ktoré Hnutie potrebovalo, vedela vypracovať prvé stratégie na riešenie nových problémov, ako napríklad pokles „povolaní v Diele“ a súbežné starnutie vedenia, prvé objavenie sa niekoľkých prípadov zneužívania, potreba usporiadania celosvetového šírenia Fokoláre, ktorému hrozilo rozptýlenie, a tým začala fázu nového usporiadania štruktúr Hnutia.

Maria Voceová vedela sprevádzať pokrok postupnej de-italianizácie mnohých štruktúr, organizačných aj mentálnych.

Napriek tomu s nadšením a kompetentnosťou pokračovala v hlavných líniách evanjelizácie, ktoré vytýčila Lubichová, v duchu spirituality jednoty: v štyroch dialógoch – v katolicizme, ekumenizme, vo vzťahoch medzi veriacimi rôznych náboženstiev a s neveriacimi. Tieto dialógy mali za cieľ rozvoj kultúry jednoty a našli svoje prvé uplatnenie v Univerzitnom inštitúte Sophia, ktorý bol posledným zakladateľským činom Chiary Lubichovej.

Vedela tiež oceniť tie spôsoby riadenia Hnutia, ktoré mali najviac synodálnej logiky. Vrátila paréziu do vzťahov na všetkých úrovniach, k čomu jej pomohli plodné kontakty s Benediktom XVI. a Františkom. Vedela sprevádzať pokrok postupnej internacionalizácie, alebo ak chceme de-italianizácie, mnohých štruktúr, organizačných aj mentálnych.

Napriek tomu zostala verná mandátu Chiary Lubichovej, zostať zakotvenými v charizme a vždy byť rodinou. Nebolo pre ňu ľahké pokračovať v ceste, ktorú vytýčila Chiara, bez toho, aby mala priamo jej charizmu. Jej postoj niekedy prezrádzal túto jej ťažkosť, ale v jednoduchosti uvedomenia si, že sa môže mýliť.

Súčasná prezidentka Margaret Karramová takto komentovala odchod Márie Voceovej slovami: „Od môjho zvolenia za prezidentku ma svojou diskrétnou, ale živou blízkosťou stále sprevádzala, podporovala ma svojimi radami plnými múdrosti. Bola prítomná pri najrozmanitejších príležitostiach, slávnostiach, výročiach, cestách; uisťovala ma o svojich modlitbách, obetovaní svojho života a často som od nej nachádzala darček, kvietok, jednu z jej básní. Meno Emmaus, ktoré dostala od Chiary, pripomínajúce skúsenosť Zmŕtvychvstalého kráčajúceho na ceste s nami, poznačilo celý jej život. Bolo potvrdením: ,Ako sa koná Božie dielo? S Ježišom medzi nami!‘ Jej žiarivá vernosť Chiarinej charizme, jej odvaha čeliť početným výzvam a jej viera v jednotu a spoločenstvo zostávajú vryté do našich sŕdc.“

Maria Voceová sa narodila 16. júla 1937 v Aiello Calabro (Taliansko) ako najstaršia zo siedmich detí. Bola prvou ženou, ktorá sa stala advokátkou v provincii Cosenza. Okrem práva študovala aj teológiu a kánonické právo. V roku 1959 spoznala Hnutie fokoláre a od roku 1964 žila v rôznych komunitách Hnutia v Taliansku. V rokoch 1978 – 1988 pôsobila v Turecku, kde sa venovala kontaktom s kresťanskými cirkvami a predstaviteľmi islamu.

Po boku zakladateľky Chiary Lubichovej spolupracovala na aktualizácii stanov Hnutia. Po jej smrti v roku 2008 bola zvolená za prezidentku a o šesť rokov neskôr aj na druhé funkčné obdobie. V roku 2009 ju pápež Benedikt XVI. vymenoval za konzultantku Pápežskej rady pre laikov a v roku 2011 aj Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu.

Foto: focolare.org.

Zdroj: Michele Zanzucchi (Città Nuova) a focolare.org. Redakčne spracované.